Preskočiť na obsah

Švábska Jura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Švábska Jura
Schwäbische Alb
pohorie
Lochenstein
Štáty Nemecko Nemecko,  Švajčiarsko Švajčiarsko
Región Bádensko-Württembersko
Časť Stredonemecká vysočina
Súradnice 48°24′S 9°24′V / 48,40°S 9,40°V / 48.40; 9.40
Najvyšší bod Lemberg
 - výška 1 015 m n. m.
Poloha v rámci Nemecka
Poloha v rámci Nemecka
Wikimedia Commons: Schwäbische Alb
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Švábska Jura v blízkosti Tübingenu
Vodopády pri Bad Urach

Švábska Jura[1] (nem. Schwäbische Alb alebo Schwabenalb) je nemecké pohorie na juhu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, s malým presahom do Švajčiarska.

Topografická mapa pohoria

Švábsku Albu na západe oddeľuje od Schwarzwaldu úzky pruh, tzv. Gäuplatten. Na severovýchode naň nadväzuje Franská Alba, na juhu začína podhorie Álp. Rovnako ako Franská Alba, aj Švábska na severe prechádza do tzv. Keuperlandu, zvlnenej krajiny, tvorenej triasovými vápencami.

Od Bodamského jazera sa hrebeň pohoria tiahne severovýchodným smerom až k mestu Aalen. Najvyšším vrchom pohoria je Lemberg, dosahujúci nadmorskú výšku 1015 metrov. Celé pohorie je významným náleziskom jurských fosílií a súčasne jedným veľkým krasovým územím.

Vzhľadom ku geologickým podobnostiam bol v 19. storočí presadzovaný názor, že Franská Alba, Švábska Alba, Švajčiarska a Francúzska Jura tvoria jediné pohorie. Toto členenie sa neujalo a dnes sa objavuje už len sporadicky. Hoci sú všetky tieto horské celky tvorené prevažne usadeninami z plytkého tropického mora z obdobia jury, v prípade Franskej a Švábskej Alby (a menších priľahlých území vo Švajčiarsku) sú to len rozlámané a vyzdvihnuté tabule. Podstatná časť Jury je zvrásnená alpínskym vrásnením. Obe Alby teda patria do Juhonemeckej stupňoviny (Süddeutsches Schichtstufenland), zatiaľ čo Jura sa už radí k Alpám.[2]

V nemeckom členení má Schwäbische Alb číslo D60, resp. podľa starého systému 09. Podľa staršieho systému Emila Meynena sa oblasť delí takto:

Orograficky možno vyčleniť aj tieto celky:

Hydrológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Severozápadné svahy pohoria sú odvodňované riekou Neckar, ktorá pramení v rašelinisku pri meste Schwenningen. Tok Neckaru kopíruje približne severozápadný okraj pohoria a pri meste Plochingen sa prudko stáča na západ smerom k rieke Rýn, do ktorej sa neskôr vlieva. Miernejšie juhovýchodné svahy sú odvodňované prostredníctvom menších tokov do Dunaja. V celej oblasti sa nachádza množstvo podzemných tokov, z ktorých niektoré nie sú doposiaľ podrobne zmapované. Zvláštnosťou je, že väčšina miestnych tokov vyteká z podzemných priestorov už ako rieka či riečka, bez toho, aby na svojom toku priberala prítoky. Týmto prameniskám sa nemecky hovorí „Töpfe“ a jedná sa o vyvieračky.

Turistické lokality

[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie dôkazy pravekého osídlenia dosahujú až 35 000 rokov. Patrí medzi ne píšťala vyrobená z labutej kosti, dve sošky levieho muža či konská hlava. Od 1. do 3. storočia oblasťou prebiehala hranica Rímskej ríše, tzv. Limes Romanus.

Mestá Gönningen a Reutlingen (vzadu)
Panorama Dreikaisergebirge

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, [cit. 2023-02-28]. Dostupné online.
  2. KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. ISBN 80-200-0684-2. S. 131. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Švábská Alba na českej Wikipédii.