Židia v Spojenom kráľovstve

Židia v Spojenom kráľovstve boli vďaka zemepisným podmienkam a dejinám Spojeného kráľovstva mierne vyčlenení od kontinentálnej Európy, a tak aj ich vývoj bol do istej miery odlišný. Ako v jednej z mála krajín tu neboli vystavení vážnym výbuchom násilia či diskriminácie. Jedným z faktorov je pravdepodobne rovnorodé zloženie britskej spoločnosti (či už etnickej či náboženskej). Židia sa tu stali prominentnými osobnosťami v politike, obchode, umení a vede. O židovskej populácii tu neexistujú žiadne oficiálne štatistiky, ale štúdie odhadujú populáciu (v roku 1993) na 296 000. Z toho väčšina (zhruba 2/3) žije v Londýne. Zlomové okamihy boli v roku 1833, kedy bol prvý Žid vpustený do súdnictva, roku 1847 do parlamentu, roku 1871 do vlády a roku 1909 do kabinetu.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o židovskom osídlení Anglicka pochádza z roku 1066, kedy niekoľko Židov priplávalo do Anglicka s Viliamom Dobyvateľom, aj keď sa predpokladá, že sa tu nachádzali už od rímskych časov. Židia tu žili od normanského dobytia po vyhnanie roku 1290, kedy boli vyhnaní dekrétom kráľa Eduarda I. Židia sa v menších počtoch začali vracať do Anglicka až v 16. storočí, kedy použil Henrich VIII. židovských učencov k ospravedlneniu svojho rozvodu s Katarínou Aragónskou a sobáša s Annou Boleynovou. Vznik puritanizmu znamenal nový anglický záujem o Židov. Puritánov – stúpencov militantnej odnože kalvinizmu – zaujala predstava Židov ako strážcov jazyka a tradície Starého zákona. Podobné nadšenie zdieľal aj Oliver Cromwell a jeho nástup do čela Anglicka začiatkom 17. storočia bol predzvesťou znovuprijatia Židov. Cromwellovi agenti nadviazali najprv kontakt so slávnym Rabbim Menašem ben Izraelom z Amsterdamu. Ten si za svoj cieľ vytýčil návrat Židov do Anglicka. Po neúspešnej Whitehallskej konferencii z roku 1655 sa Cromwell rozhodol schváliť, aby boli Židia prijatí späť mlčky a neoficiálne. Anglickí Židia však Cromwellove ani Menašeho plány nijako nepodporovali a z faktu, že bola ich existencia v Londýne odhalená, nadšení neboli. Až vojna Anglicka so Španielskom v roku 1656 ich prinútila vyjsť na svetlo, pretože tým, že sa prehlásili za utečeneckých marranos, sa mohli vyhnúť zabavenia majetku, ktoré postihlo nepriateľských Španielov. Vďaka niekoľkým kráľovským prehláseniam sa po reštaurácii mohla ich komunita rozvíjať a tešiť sa náboženskej tolerancii, ktorá sa skoro stala charakteristickým znakom anglického života.

Počet Židov v Londýne zvýšilo najmä prisťahovalectvo. Jedinou ďalšou židovskou komunitou na britských ostrovoch sa stala malá sefardská obec v Dubline. V priebehu 2. polovice 18. storočia vznikla rada kongregácií vo vidieckých mestách.

Židia v Anglicku boli účastníkmi mnohých prvenstiev. Od prvého rytiera (1700), cez prvého londýnskeho starostu až po tzv. emancipáciu Židov (1858). 26. júna 1858 potom zasadol v dolnej snemovni barón Lionel Rothschild.

Štatistika

rok	počet Židov v Anglicku
1660	150
1690	400
1734	6 000
1790	26 000
1850	30 000
1882	46 000

Chronológia

1290 – vyhnanie Židov z Anglicka Eduardom I.
1494 – prvé dôkazy o Židoch v tudorovskom Anglicku
7. júla 1594 – poprava Dr. Rodriga Lopeza na základe obvinenia zo zrady a zo sprisahania k otráveniu kráľovnej Alžbety I.
1609 – portugalskí kupci sú pre podozrenie, že sú Židia, vypovedaní z Londýna
1649 – 1660 – Commonwealth ovládaný Oliverom Cromwellom
september 1655 – do Londýna prichádza Menaše ben Jisrael
31. októbra 1655 – Menaše predkladá Štátnej rade petíciu o siedmich bodoch, požaduje povolenie návratu Židov do Anglicka
14. novembra 1655 – Cromwell vyberá členov whitehallskej konferencie, ktorá má prediskutovať otázku návratu Židov
4.-18. decembra 1655 – schádza sa whitehallská konferencia, ale nepodarí sa jej dospieť k rozhodnutiu, a preto ju Cromwell s hnevom rozpúšťa a rozhodne sa riešiť vec neformálne
marec 1656 – Anglicko-španielska vojna
24. marca 1656 – anglickí Židia sa obracajú s petíciou na Cromwella a prehlasujú, že sú skôr marranos, než nepriateľskí Španieli; Cromwell odmietne písomne odpovedať, ale mlčky im povolí zostať v Anglicku a žiť aj vyznávať slobodne svoju vieru
september 1657 – na spiatočnej ceste do Nizozemska v Middleburgu umiera Menaše ben Jisrael
1660 – reštaurácia Karla II.
22. augusta 1664 – petícia Židov Karlovi II., ktorý vydáva formálne písomné konštatovanie tolerancie
1673 – židovské obci je zaistená sloboda vyznania
1674, 1685 – ďalšie kráľovské deklarácie potvrdzujúce sľuby z roku 1664; v roku 1685 odvolal vo Francúzsku Ludvík XIV. toleranciu voči hugenotom, ktorú im zaisťoval Nantský edikt
1687 – Newtonova Principia mathematica
1689 – Viliam III. a Mária II., dosadení na trón Slávnou revolúciou, prijímajú ústavu vyhlásenú parlamentom; tolerančný zákon povoľuje prevádzanie obradov všetkým s výnimkou katolíkov, Židov a unitárov
1697 – obmedzenie počtu „židovských maklérov“ v Londýne na 12
1698 – zákon na potlačovanie rúhania mlčky uznáva legálnosť vyznávania judaizmu v Anglicku
23. júna 1700 – Solomon de Medina je Viliamom III. povýšený do šľachtického stavu
1701 – je otvorená majestátna sefardská synagóga v Bevis Marks
1705 – v Londýne je otvorená hebrejská tlačiareň
1753 – je vydaný „židovský zákon“, ktorý poskytol malému počtu zámožných Židov obmedzenú emancipáciu
1831 – londýnski Židia obdržia mestské slobody
1837 – kráľovná Viktória povyšuje do šľachtického stavu Mošeho Montefiore
1841 – Isaac Lyon Goldsmid sa stáva baronetom: je to prvý Žid, ktorý obdrží dedičný titul
1855 – prvý Žid starostom Londýna
26. júla 1858 – „Emancipácia Židov“; Lionel de Rothchild zasadá v snemovni (ale nikdy neprehovorí)
1874 – ministerským predsedom sa stáva Benjamin Disraeli

Demografia

Zdroje dát: rok 1933, rok 1950, rok 1965 Archivované 2011-09-29 na Wayback Machine, rok 1980 Archivované 2011-09-29 na Wayback Machine, rok 2002, rok 2005 Archivované 2019-08-04 na Wayback Machine

Externé odkazy

Jewish Virtual Library - Spojené kráľovstvo (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé ve Spojeném království na českej Wikipédii.