Preskočiť na obsah

Žralok veľkozubý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žralok veľkozubý
15.6 – 2.6 mil. miocén – pliocén

Rekonštrukcia výzoru žraloka veľkozubého
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Otodus megalodon
Agassiz, 1843
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žralok veľkozubý[1] (ľudovo megalodon; lat. Otodus megalodon, synonymá: Megaselachus megalodon, Carcharocles megalodon, Carcharodon megalodon; slovo megalodon je z gréckeho megas = "veľký" + odous = "zub") je vymretý druh žraloka z čeľade Otodontidae resp. podľa starších názorov Lamnidae.

Bol to obrovský prehistorický žralok žijúci pravdepodobne pred 20/15,9 – 2,6 miliónmi rokov a bol najväčším predátorom svojich čias.[2][3] Je to najväčší zdokumentovaný druh žraloka.[2] Fosílne nálezy ukazujú, že sa živil veľkými zvieratami, medzi ktoré patrili aj veľryby, ktoré vtedy žili.

Na Slovensku sa našli zuby tohto žraloka v oblasti Novohradu, kde sa pred 20 až 15 miliónmi rokov nachádzalo plytké subtropické more Paratéthys.[1]

Údajný súčasný výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Objavujú sa aj ojedinelé názory, že tento žralok môže stále žiť aj v súčasnosti niekde v hlbokých vodách. Na podporu tejto hypotézy sa uvádzajú príklady ako latiméria divná ktorá mala byť vyhynutá. Vedci ale s týmito názormi nesúhlasia.[2]

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarsky prírodovedec Louis Agassiz dal tomuto žralokovi v roku 1835 vo svojej vedeckej práci nazvanej „Recherches sur les poissons fossiles“ (Výskumy fosílnych rýb) vedecké meno Carcharodon megalodon[4]. Svoju prácu dokončil a skompletizoval v roku 1843.

Názory na zaradenie tohto žraloka sú stále (stav 2018) sporné. Podľa názorov na začiatku 21. storočia sa tento žralok zaraďuje:

  • zriedkavo: (tak ako pôvodne) ako jeden z druhov rodu Carcharodon z čeľade Lamnidae (pozri napr. Nelson: Fishes of the World, 2006), alebo
  • ako jeden z druhov rodu Carcharocles z čeľade Otodontidae [5], alebo
  • ako jeden z druhov rodu Otodus z čeľade Otodontidae (a v rámci neho prípadne do podrodu Megaselachus) [6][7][5]
  • ako jeden z druhov rodu Megaselachus z čeľade Otodontidae [8]

Žralok veľkozubý je známy hlavne zo zachovaných fosílnych zubov a pár fosílnych stavcov. Podobne ako u ostatných žralokov bola kostra žraloka veľkozubého zložená z chrupavky a nie kostí. Zuby žraloka veľkozubého sú v mnohom podobné zubom žraloka modrého, ale sú oveľa väčšie a mohli dorásť do dĺžky aj viac ako 18 cm. Čeľusť mohla mať rozpon 2,7 až 3,4 m.[3]

Extrapoláciou z tvaru a veľkosti zubov žraloka veľkozubého a porovnaním s dnešným žralokom získame obraz o tom, ako mohol vyzerať. Experti najčastejšie používajú ako model na rekonštrukciu tohto gigantického žraloka žraloka modrého.

Celý model kostry žraloka veľkozubého je vystavený v Calvert Marine múzeu na Šalamúnových ostrovoch v Marylande.

Odhad rozmerov

[upraviť | upraviť zdroj]
Veľkost žraloka veľkozubého v porovnaní so žralokom veľrybím, žralokom modrým a človekom

Odhad rozmerov žraloka veľkozubého je veľmi kontroverzná téma. V roku 1996 sa traja experti na žralokov M. D. Gottfried, Leonard Compagno a S.C. Bowman pokúsili vyriešiť túto záležitosť vyvinutím špeciálnej metódy na určenie veľkosti žralokov (vrátane žraloka veľkozubého) s veľmi veľkou presnosťou. Použitím tejto metódy bola odhadnutá dĺžka žraloka veľkozubého na 14,7 m s hmotnosťou väčšou ako 35 ton[9]. Ale tento výpočet bol určený na základe zuba dĺžky 168 mm, ktorý bol v tom čase najdlhší známy zub. Odvtedy sa ale našli aj zuby, ktoré boli väčšie, a tak rozmery žraloka veľkozubého by mohli byť väčšie ako 16 m. Veľmi stará rekonštrukcia žraloka na základe veľkosti čeľuste, ktorú vyvinul profesor Bashford Dean v roku 1909, predpokladala rozmer žraloka veľkozubého až 25 m. Táto metóda sa však v súčasnosti považuje za nepresnú.

Iný zdroj uvádza dĺžku 16 až 18 m.[6]

Boli vyvinuté aj ďalšie metódy na určenie veľkosti žralokov, ale metóda Gottfrieda a jeho kolegov je v súčasnosti považovaná za najlepšiu a najpresnejšiu.[chýba zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Facebookové stránky Stredoslovenského múzea, 10. apríl 2020 [1]
  2. a b c BRADFORD, Alina; CONTRIBUTOR, Live Science. Facts About Megalodon: The Long-Gone Shark [online]. livescience.com, August 16, 2018 11:12pm ET, [cit. 2018-09-26]. Dostupné online.
  3. a b DAVIS, Josh. Megalodon: the truth about the largest shark that ever lived [online]. nhm.ac.uk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  4. Recherches sur les poissons fossiles ... [online]. archive.org, 1833, [cit. 2018-09-26]. Dostupné online.
  5. a b Victor J. Perez, Stephen J. Godfrey, Bretton W. Kent, Robert E. Weems & John R. Nance (2018) The transition between Carcharocles chubutensis and Carcharocles megalodon (Otodontidae, Chondrichthyes): lateral cusplet loss through time, Journal of Vertebrate Paleontology, 38:6, DOI: 10.1080/02724634.2018.1546732
  6. a b Boessenecker RW, Ehret DJ, Long DJ, Churchill M, Martin E, Boessenecker SJ. 2019. The Early Pliocene extinction of the mega-toothed shark Otodus megalodon: a view from the eastern North Pacific. PeerJ 7:e6088 https://doi.org/10.7717/peerj.6088
  7. Kenshu Shimada, Richard E. Chandler, Otto Lok Tao Lam, Takeshi Tanaka und David J. Ward: A new elusive otodontid shark (Lamniformes: Otodontidae) from the lower Miocene, and comments on the taxonomy of otodontid genera, including the ‘megatoothed’ clade. In: Historical Biology. Band 29 (5), 2017, S. 704–714, doi:10.1080/08912963.2016.1236795
  8. Zhelezko V, Kozlov V: Elasmobranchii and Paleogene biostratigraphy of Transurals and Central Asia. Materials on stratigraphy palaeontology of the Urals. In: Ekkaterinburg: Russian Academy of Sciences Urals Branch Uralian Regional Interdepartment Stratigraphical Commission. Band 3, 1999, S. 324.
  9. BRUNER, John Clay. The "Megatooth" shark, Carcharodon megalodon "Rough toothed, huge toothed [online]. researchgate.net, 1996-01-01, [cit. 2018-09-26]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]