Sus (rod): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
vylepšenie
Značka: možný spam
Riadok 29: Riadok 29:


== Systematika ==
== Systematika ==
rod ''Sus'':
===Súčasný systém ===
* †''[[Sus falconeri]]''
rod ''Sus'' (po slovensky: diviak/sviňa/ošípaná/prasa/brav/kanec):
* †''[[Sus hysudricus]]''
*<u>stredoindonézske a filipínske taxóny (vrátane časti populácií na Sumatre a Malajskom polostrove):</u> - v niektorých systémoch 20. storočia sa toto označovalo niektorým z týchto názvov: druh ''[[Sus barbatus]]'' v najširšom zmysle/druh ''[[Sus verrucosus]]'' v najširšom zmysle/verukózna skupina/skupina druhov ''Sus barbatus''/skupina ''Euhys'':
* †''[[Sus strozzi]]''
**<span style="color:orange">stredoindonézske a západofilipínske taxóny (vrátane časti populácií na Sumatre a Malajskom polostrove)</span>:
* †''[[Sus arvernensis]]''
*** druh ''[[Sus verrucosus]]'' v užšom zmysle/zriedkavo: ''[[Dasychoerus verrucosus]]'' (po slovensky [[diviak sundský]]/[[sviňa sundská]]/[[diviak vrednatý]]/[[sviňa vrednatá]]) - v starších systémoch tento druh v širšom zmysle niekedy zahŕňal aj to, čo sa dnes označuje ako druh ''Sus celebensis'' v širšom zmysle a všetky stredo- a východofilipínske taxóny
* †''[[Sus lydekkeri]]''
**** poddruh †''[[Sus verrucosus olivieri]]'' - niekedy považovaný za súčasť poddruhu ''Sus verrucosus verrucosus''
* †''[[Sus apscheronicus]]''
**** poddruh ''[[Sus verrucosus verrucosus]]'' - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus mystaceus'', ''Sus'' (''verrucosus'' [alebo ''celebensis'']) ''ceramicus'' a ''Sus'' (''verrucosus'' [alebo ''celebensis'']) ''borneensis''
* †''[[Sus gomphotherioides]]''
**** poddruh ''[[Sus verrucosus blouchi]]'' - novšie (od roku 2011) niekedy považovaný za samostatný druh ''[[Sus blouchi]]''
* †''[[Sus sondaari]]''
*** druh ''[[Sus celebensis]]'' v širšom zmysle/zriedkavo: ''[[Dasychoerus celebensis]]'' (po slovensky [[diviak celebeský]]/[[sviňa celebeská]]) - staršie niekedy považovaný za poddruh druhu ''Sus verrucosus'' (''Sus verrucosus celebensis''); staršie v niektorých systémoch existoval druh ''Sus celebensis'' v najširšom zmysle, ktorý je zhodný s taxónom vyššie označeným ako ''Sus verrucosus'' v širšom zmysle; pozor: sviňa celeb(e)ská je aj starší slovenský názov druhu [[babirusa celebeská]] (''Babyrousa babyrussa''):
*...''veľa ďalších vyhynutých druhov, ktoré tu na úsporu miesta neuvádzame''
**** druh ''[[Sus celebensis]]'' v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie)/ poddruh ''[[Sus celebensis celebensis]]'' - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus nehringii'' (=''Sus weberi''), ''Sus'' (''celebensis'' [alebo ''verrucosus'']) ''amboinensis'', ''Sus'' (''vittatus'') ''niadensis'', ''Sus'' (''vittatus'') ''mimus'', ''Microsus maritimus'' (=''Sus maritanus'') a ''Microsus macassaricus''; spomínané taxóny ''[[Sus mimus]]'' a ''[[Sus niadensis]]'' sa ojedinele považujú za samostatné druhy
*[[diviak sundský]]/[[sviňa sundská]]/[[sviňa vrednatá]] (''Sus verrucosus'')
**** druh ''[[Sus heureni]]'' / poddruh ''[[Sus celebensis floresianus]]'' - staršie názvy tohto taxónu sú ''Sus'' (''vittatus'' [alebo ''scrofa'' alebo ''verrucosus'']) ''floresianus'' [sensu Heude] a ''Microsus floresianus''
** †poddruh ''[[Sus verrucosus olivieri]]''
**** druh ''[[Sus timoriensis]]''/ poddruh ''[[Sus celebensis timoriensis]]'' - starší názov tohto taxónu je ''Sus vittatus'' (alebo ''verrucosus'' alebo ''scrofa'') ''timoriensis''; namiesto slova ''timoriensis'' sa niekedy píše ''timorensis''
** poddruh ''[[Sus verrucosus verrucosus]]''
*** druh ''[[Sus barbatus]]'' v užšom zmysle/zriedkavo: ''[[Euhys barbatus]]'' (po slovensky [[diviak bradatý]]/[[sviňa bradatá]]) - v starších systémoch tento druh (t.j. Sus barbatus v širšom zmysle) zahŕňal aj druh ''Sus ahoenobarbus''
**** poddruh ''[[Sus barbatus barbatus]]'' - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus gargantua'' a ''Sus longirostris''
** poddruh ''[[Sus verrucosus blouchi]]'' - niekedy uvádzaný ako samostatný druh ''[[Sus blouchi]]''
*''[[Sus celebensis]]'' – staršie niekedy zaraďovaný ako súčasť (poddruh) druhu ''Sus verrucosus''
**** poddruh ''[[Sus barbatus oi]]'' - na začiatku 20. storočia sa zvykol radiť ako samostatný druh ''Sus oi''; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus branti'', ''Sus barbatus edmondi'' a ''Sus verrucosus sumatranus''
*''[[Sus heureni]]'' – alternatívne zaraďovaný ako súčasť (poddruh) druhu ''Sus celebensis'' (''Sus celebensis heureni'')
*** druh ''[[Sus ahoenobarbus]]''/zriedkavo:''[[Euhys ahoenobarbus]]'' – staršie (do zač. 21. stor.) zaraďovaný ako poddruh druhu ''Sus barbatus'' (''Sus barbatus ahoenobarbus''); zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus'' (''barbatus'' (var.)) ''calamianensis'', ''Sus'' (''barbatus'' (var.)) ''palavensis'' a ''Sus barbatus balabacensis''
*''[[Sus timoriensis]]'' – alternatívne zaraďovaný ako súčasť (poddruh) druhu ''Sus celebensis'' (''Sus celebensis timoriensis'')
** <span style="color:orange">stredo- a východofilipínske taxóny</span> - <small> Poznámka: Vývoj zaradenia týchto taxónov bol takýto: 1. Od konca 19. do začiatku 80. rokov 20. storočia sa všetky stredo- alebo východofilipínske taxóny zaraďovali buď ako súčasť (poddruhy) druhu ''Sus celebensis'' alebo ako súčasť (poddruhy) druhu ''Sus verrucosus'' v širšom zmysle (t. j.zahŕňajúceho aj ''Sus celebensis'') alebo (len v 2. polovici 20. stor.) ako súčasť druhu ''Sus barbatus'' (''Sus verrucosus'') v najširšom zmysle alebo (len do začiatku 20. storočia) ako samostatné druhy ''Sus philippensis'', ''Sus mindanensis'' a ''Sus cebifrons''. K tomu treba poznamenať, že namiesto druhu ''Sus philippensis'' niektorí autori na konci 19. storočia mali viacero samostatných druhov – napr. ''Sus philippensis'' v užšom zmysle, ''Sus effrenus'', ''Sus minutus'', ''Sus microtis'' a pod. Takisto treba poznamenať, že taxón ''Sus cebifrons'' sa do začiatku 20. storočia často uvádzal ako taxón s neistým postavením, ktorý je možno skôr len typom domácej alebo čiastočne domácej ošípanej; a na konci 20. stor. bol ojedinele zaradený ako poddruh druhu ''Sus philippensis''. 2. V 80. rokoch 20. storočia sa všetky stredo- a východofilipínske taxóny začali zaraďovať ako súčasť (poddruhy) druhu ''Sus barbatus'' v širšom zmysle. 3. Počnúc rokom 1993 tieto taxóny (znovu, t. j. tak ako sčasti už v minulosti) dostali postavenie samostatných druhov – najprv boli vytvorené samostatné druhy ''Sus philippensis'' a ''Sus cebifrons'', neskôr aj (vtedy novo objavený) druh ''Sus oliveri'', a nakoniec u niektorých autorov aj druh ''Sus mindanensis''</small>:
*[[diviak bradatý]]/[[sviňa bradatá]] (''Sus barbatus'')
*** druh ''[[Sus philippensis]]'' v širšom zmysle - o starších názvoch pozri Poznámku vyššie:
** poddruh ''[[Sus barbatus barbatus]]''
**** druh ''[[Sus philippensis]]'' v užšom zmysle/ poddruh ''[[Sus philippensis philippensis]]'' - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus marchei'', ''Sus arietinus'', ''Sus microtis'', ''Sus frenatus'', ''Sus minutus'', ''Sus effrenus'', ''Sus megalodontus'', ''Sus crassidens'', ''Sus mainitensis'', ''Sus conchyvorus'', ''Sus jalaensis'' (=''Sus joloensis'')
** poddruh ''[[Sus barbatus oi]]''
**** druh ''[[Sus mindanensis]]''/ poddruh ''[[Sus philippensis mindanensis]]'' - pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus inconstans''
* ''[[Sus ahoenobarbus]]'' – staršie zaraďovaný ako poddruh druhu ''Sus barbatus'' (''Sus barbatus ahoenobarbus'')
*** druh ''[[Sus cebifrons]]'' (po slovensky [[diviak visajanský]]/[[sviňa visajanská]]) - pôvodný názov tohto taxónu je ''Neosus cebifrons''; o iných starších názvoch pozri Poznámku vyššie:
* ''[[Sus philippensis]]'' – staršie zaraďovaný ako súčasť druhu ''Sus barbatus'', ešte staršie ako súčasť druhu ''Sus celebensis'':
**** poddruh †''[[Sus cebifrons cebifrons]]''
**** poddruh ''[[Sus cebifrons negrinus]]'' - pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus celebensis negrinus''
** poddruh ''[[Sus philippensis philippensis]]''
*** druh ''[[Sus oliveri]]'' – pôvodne (1997) opísaný ako poddruh druhu ''Sus philippensis'' (''Sus philippensis oliveri''), v roku 2001 vyčlenený ako samostatný druh; nie je zhodný s poddruhom ''Sus verrucosus olivieri''
** poddruh ''[[Sus philippensis mindanensis]]'' – najnovšie niekedy zaraďovaný ako samostatný druh ''[[Sus mindanensis]]''
* [[diviak visajanský]]/[[sviňa visajanská]] (''Sus cebifrons'') – staršie zaraďovaný ako súčasť druhu ''Sus philippensis'' alebo častejšie druhu ''Sus barbatus'', ešte staršie ako súčasť druhu ''Sus celebensis'':
*** ?druh ''[[Sus grovesi]]'' - pochybný druh
** †poddruh ''[[Sus cebifrons cebifrons]]''
*<u>ostatné eurázijské a africké taxóny</u>, t.j. skupina druhov ''Sus scrofa''/ "scrofická" skupina/ druh ''[[Sus scrofa]]'' v širšom zmysle (po slovensky [[diviak lesný]]/staršie [[diviak obyčajný]]/[[sviňa lesná]]/[[sviňa divá]]/[[diviak]]/[[divá ošípaná]]/zriedkavo [[prasa divé]]/zastarano [[brav divý]]/zastarano [[kanec divý]]) - iné názvy tohto taxónu (jeho úplné synonymá) sú ''Sus scropha'' a ''Sus setosus'' <small>(Poznámky: 1. Do začiatku 21. storočia sa tento taxón obyčajne uvádzal ako jeden druh (prípadne dva či tri - pozri dole kapitolu o staršom systéme), rozdelený na veľký počet poddruhov. Od roku 2011 sa však už často (porovnaj napr. Groves - Grubb 2011, Gongora et al. 2017, Keuling et al. 2017, Hintsche 2017) uvádza rozdelený na viacero druhov, z ktorých väčšina zodpovedá dovtedajším poddruhom; nižšie je taxón v takých prípadoch uvedený pod názvom "druh Sus XY/ poddruh Sus scrofa XY". Niektorí autori sa ale pridŕžajú starého delenia, o tom pozri napr. tu:<ref>About - Subjective decisions [https://www.mammaldiversity.org/about.html] (Pozri aj tam citované zdroje)</ref>. 2. Delenia na poddruhy pozri aj v článku [[diviak lesný]]. 3. Tento taxón vznikol v juhovýchodnej Ázii a odtiaľ sa rozšíril jednak cez severnú Indiu a jednak cez Čínu a Sibír do Európy (porov. Sung Kyoung Choi et al. 2020). 4. Zahrnutý je tu aj zastaraný taxón zahŕňajúci väčšinu ázijských populácií, ktorý sa označoval názvami ''Sus asiaticus'', ''Sus indicus'', ''Sus chinensis'', ''Sus sinensis'' či ''Porcus javanicus'', pričom ale názvy ''Sus indicus'' a ''Sus sinensis'' boli niekedy obmedzené len na domáce ázijské populácie, názov ''Sus indicus'' bol niekedy obmedzený len na (domáce či divé) indické populácie (v takom prípade ide o synonymum druhu ''Sus cristatus'') a názov ''Sus sinensis'' bol niekedy obmedzený len na (domáce či divé) čínske populácie. Treba tiež poznamenať, že do 19. storočia sa často predpokladalo, že vo väčšine Číny žijú len domáce ošípané.)</small>:
** poddruh ''[[Sus cebifrons negrinus]]''
** <span style="color:darkgreen">indonézska skupina/ indonézske plemená [alebo rasy]/ sundské plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] ''vittatus''</span> - t.j. taxóny z južnej Indonézie (prípadne aj z ostrova Nová Guinea), časti Sumatry a z väčšiny Malajského polostrova:
* [[Sus oliveri]] – do roku 2001 uvádzaný ako poddruh druhu ''Sus philippensis'' (''Sus philippensis oliveri'')
*** druh ''[[Sus vittatus]]'' v užšom zmysle/ poddruh ''[[Sus scrofa vittatus]]'' (po slovensky: [[diviak pásavý]]/[[diviak pásikavý]]/[[sviňa pásavá]]/[[sviňa pásikovaná]]/[[sviňa pásikavá]]/[[pásavý diviak]]/[[pásiková divá ošípaná]]/[[divá ázijská pásikovaná ošípaná]], ako poddruh aj: [[diviak lesný pásavý]] [alebo pásikavý]/[[sviňa lesná pásavá]]/[[sviňa divá pásavá]] [alebo pásikovaná alebo pásikavá]) - v dnešnom chápaní zahŕňa taxóny z južnej Indonézie, časti Sumatry a z väčšiny Malajského polostrova; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus andersoni'', ''Sus (cristatus) jubatulus'', ''Sus'' (''scrofa'' [alebo ''vittatus'' alebo ''cristatus'']) ''milleri'', ''Sus peninsularis'', ''Sus rhionis'', ''Sus verrucosus typicus'', ''Sus vittatus pallidiloris'' a pravdedpodobne aj taxóny ''Sus (scrofa) andamanensis'', ''Sus (vittatus) babi'', ''Sus babi'' (alebo ''cristatus'') ''enganus'', ''Sus babi'' (alebo ''cristatus'') ''tuancus'', ''Sus'' (''scrofa'' [alebo ''vitattus'']) ''floresianus'' [sensu Jentink], ''Sus natunensis'' a ''Sus (scrofa) nicobaricus''; v 19. a 20. storočí rôzni autori tento taxón často chápali širšie než dnes, a to rôznym konkrétnym spôsobom - napríklad v širšom zmysle zahŕňal popri dnešnom rozsahu aj časť dnešného druhu ''Sus celebensis'', alebo zahŕňal aj čínse a japonské taxóny, alebo v najširšom zmysle zahŕňal popri dnešnom rozsahu všetky populácie druhu ''Sus scrofa'' na východ od Iránu a juh od Bajkalského jazera až po ostrov Nová Guinea a prípadne navyše aj taxóny ''Sus sennaarensis'', ''Sus meridionalis'' a pod. (porov. napr. Lydekker 1915 a Marchi-Mascheroni 1925)
* [[diviak lesný]]/staršie [[diviak obyčajný]]/[[sviňa lesná]]/[[sviňa divá]]/[[diviak]]/[[divá ošípaná]]/zriedkavo [[prasa divé]]/zastarano [[brav divý]]/zastarano [[kanec divý]] (''Sus scrofa'') – od roku 2011 sa namiesto tohto druhu často uvádza viacero menších druhov (prevažne zhodných s poddruhmi v tu použitom hlavnom systéme), ktoré tu na úsporu miesta neuvádzame; podľa niektorých autorov do diviaka lesného patrí aj vietnamský taxón ''[[Sus bucculentus]]'' (nie je zhodný s plemenom domácej ošípanej nazývaným vietnamská ošípaná):
***? druh [[Sus papuensis]]/ poddruh ''[[Sus scrofa papuensis]]'' (po slovensky: [[diviak papuánsky]]/[[sviňa papuánska]], ako poddruh aj:[[diviak lesný papuánsky]]/[[sviňa lesná papuánska]]/[[sviňa divá papuánska]]) – patria sem populácie z ostrova Nová Guines a okolitých ostrov; taxón neistého zaradenia, niekedy považovaný za hybrid ''Sus vittatus x celebensis'' alebo staršie za potomka domácich či polodomácich jedincov; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus ternatensis'', ''Sus aruensis'', ''Sus ceramensis'', ''Sus niger'' a ''Sus scrofa goramensis'' (=''Sus papuensis goramensis'')
** ...''poddruhy pozri v článku [[diviak lesný]]''
**<span style="color:darkgreen">juhoázijská skupina/ indické plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] ''cristatus''</span> - t.j. taxóny z Pakistanu, Indie a blízkeho okolia:
*[[sviňa domáca]]/[[domáca ošípaná]]/[[ošípaná]]/[[prasa domáce]]/zastarano [[brav domáci]]/zastarano [[kanec domáci]] (''Sus domesticus'') – často zaraďovaná ako poddruh alebo forma vyššie uvedeného diviaka lesného
*** druh ''[[Sus cristatus]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa cristatus]]'' (po slovensky [[diviak indický]]/[[sviňa indická]], ako poddruh aj: [[diviak lesný indický]]/[[sviňa lesná indická]]/[[sviňa divá indická]]) - staršie názvy tohto taxónu sú ''Sus vittatus'' (alebo ''cristatus'') ''cristatus'', ''Sus cristatus typicus'' a ''Sus indicus ferus''; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus aper'' var. ''aipomus'', ''Sus aper'' var. ''isonotus'' a ''Sus bengalensis''
**** poddruh ''[[Sus cristatus cristatus]]''
**** poddruh ''[[Sus cristatus affinis]]'' - niekedy zaraďovaný ako samostatný druh ''[[Sus affinis]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa affinis]]''; zahrnutý je tu aj starší taxón ''Sus (scrofa) zeylonensis''
*** druh ''[[Sus davidi]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa davidi]]''
** <span style="color:darkgreen">ázijská skupina</u> / východné plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] ''leucomystax''</span>: - t.j. taxóny z Indočínskeho polostrova, východnej Číny, Taiwanu, Kóree, Japonska, Sibíri a Mongolska; staršie tieto taxóny niekedy tvorili jediný taxón, ktorý sa označoval (spravidla bez ''Sus nigripes'' v širšom zmysle) ako (pod)druh ''[[Sus leucomystax|Sus (scrofa) leucomystax]]'' v najširšom zmysle (porov. nižšie) alebo (bez Sus ''nigripes'' v užšom zmysle) ako druh ''[[Sus orientalis]]'':
***<span style="color:orange">taxóny z Indočínskeho polostrova (novšie aj Mjanmarska), východnej Číny, Taiwanu, Kóree a priľahlého juhovýchodného pobrežného Ruska</span>:
**** druh ''[[Sus bucculentus]]''/ zriedkavo: poddruh ''[[Sus scrofa bucculentus]]'' - zaradenie tohto taxónu je sporné, do roku 1995/1997 sa mylne považoval za vyhynutý, do roku 2006 sa obyčajne zaraďoval ako samostatný druh, od roku 2006 sa zaraďuje buď naďalej ako samostatný druh (prípadne špecificky ako sesterský taxón ''Sus celebensis'') alebo častejšie niekde do ''Sus scrofa'' v širšom zmysle, od roku 2011 často konkrétne ako súčasť ''Sus (scrofa) moupinensis'' (porovnaj: Meijaard - Groves 2013, Groves - Grubb 2011, Meijaard et al. 2011, Faubry 2015, IUCN-Red List, Robins 2006, Wilson-Reeder 2005); vyskytuje sa vo Vietname (a Laose), preto pozor na zámenu s plemenom domácej ošípanej známym ako [[vietnamská ošípaná]]/[[sviňa vietnamská]]/[[vietnamské prasa]]
**** druh ''[[Sus moupinensis]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa moupinensis]]'' - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus acrocranius'', ''Sus collinus'', ''Sus curtidens'', ''Sus laticeps'', ''Sus oxyodontus'', ''Sus dicrurus'', ''Sus planiceps'', ''Sus melas'' [sensu Sowerby] (=''Sus meles''), ''Sus canescens'' (''Sus canescens'' bol staršie zaraďovaný do ''Sus ussuricus''), ''Sus frontosus'', ''Sus microdontus'', ''Sus scrofoides'', ''Sus spatharius'', ''Sus taininensis'', (?) ''Sus scrofa sukvianus'' a novšie aj ''Sus'' (''cristatus'' [alebo ''scrofa'']) ''jubatus''; v prvej polovici 20. storočia sa tento taxón niekedy považoval za súčasť druhu ''Sus scrofa'' v užšom zmysle, čiže za súčasť európskej skupiny
**** druh ''[[Sus chirodontus]]'' (=''Sus chirodonticus'')/ poddruh ''[[Sus scrofa chirodontus]]'' - niekedy považovaný za súčasť taxónu ''Sus (scrofa) moupinensis''; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus melas'' [sensu Heude], ''Sus flavescens'', ''Sus leucorhinus'', ''Sus palustris'' [sensu Heude], ''Sus paludosus''
**** druh ''[[Sus taevanus]]'' (=''Sus taivanus'')/ poddruh ''[[Sus scrofa taevanus]]'' (=''Sus scrofa taivanus'') - staršie názvy tohto taxónu sú ''Porcula taivana'', ''Sus vittatus taivanus'' a ''Sus leucomystax taivanus''
**** druh ''[[Sus ussuricus]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa ussuricus]]'' (po slovensky: [[diviak usurijský]]/[[sviňa usuriská]], ako poddruh aj: [[diviak lesný usurijský]]/[[sviňa lesná usurijská]]/[[sviňa divá usurijská]]) - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus leucomystax'' var. ''continentalis'', ''Sus gigas'', ''Sus mandchuricus'' a ''Sus songaricus''
**** druh ''[[Sus coreanus]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa coreanus]]'' - tento taxón sa často zaraďuje ako súčasť taxónu ''Sus ussuricus'' alebo občas ako súčasť taxónu ''Sus moupinensis'' (prípadne špecificky ako poddruh ''Sus moupinensis coreanus'')
***<span style="color:orange">taxóny z Japonska</span>:
**** druh ''[[Sus riukiuanus]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa riukiuanus]]'' - pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus leucomystax riukiuanus''
**** druh ''[[Sus leucomystax]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa leucomystax]]'' (po slovensky [[diviak japonský]]/[[sviňa japonská]], ako poddruh aj: [[diviak lesný japonský]]/[[sviňa lesná japonská]]/[[sviňa divá japonská]]) - starší názov tohto taxónu je ''Sus vittatus leucomystax''; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus vittatus japonica'' (=''Sus cristatus'' var. ''japonicus'') a ''Sus nipponicus'' [sensu Heude]; staršie sa tento taxón niekedy chápal širšie než dnes - buď zahŕňal aj dnešné taxóny ''Sus riukiuanus'', ''Sus taevanus'', ''Sus ussuricus'' (príp. vrátane Sus coreanus) a prípadne ''Sus sibiricus'' alebo v najširšom zmysle (v druhej polovici 20. stor.) zahŕňal celú ázijskú skupinu (t.j. skupinu leucomystax) okrem druhu ''Sus nigripes'' v širšom zmysle
*** <span style="color:orange">taxóny z Ťanšanu s okolím a z Bajkalu, Zabajkalska a časti Mongolska</span>: druh ''[[Sus nigripes]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa nigripes]]'' v širšom zmysle - tento taxón (alebo iba ''Sus nigripes'' v užšom zmysle) sa niekedy zaraďuje do európskej skupiny (teda do ''Sus scrofa'' v užšom zmysle):
**** druh ''[[Sus sibiricus]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa sibiricus]]'' - pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus leucomystax sibiricus''; zahrnutý tu je aj starší taxón ''Sus scrofa raddeanus''
**** druh ''[[Sus nigripes]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa nigripes]]'' v užšom zmysle (po slovensky: [[diviak stredoázijský]]/[[sviňa stredoázijská]], ako poddruh aj: [[diviak lesný stredoázijský]]/[[sviňa lesná stredoázijská]]/[[sviňa divá stredoázijská]]) - pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus scrofa var. nigripes''
** <span style="color:darkgreen">európska skupina/ západné plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] ''scrofa''</span>/ druh ''[[Sus scrofa]]'' (=''Sus scropha'') v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie)/ staršie: poddruh ''[[Sus scrofa scrofa]]'' v najširšom zmysle <small>(tento poddruh často zahŕňa aj domácu ošípanú a často nezahŕňa ''S. s. libycus'' a niekedy ani ''S. s. algira'')</small> (po slovensky [[diviak lesný európsky]]/[[sviňa lesná európska]]/[[sviňa divá európska]]/[[sviňa divá euroázijská]]/[[sviňa európska divá]]/[[diviak európsky]]/[[severský diviak]]/[[divá európska ošípaná]])/ staršie: poddruh ''[[Sus scrofa scrofa ferus]]'' <small>(toto je Sus scrofa scrofa v najširšom zmysle výslovne bez domácej ošípanej)</small>/ staršie (pod)druh ''[[Sus scrofa ferus|Sus (scrofa) ferus]]'' v širšom zmysle - t.j. taxóny z Európy (okrem severnej), severnej Afriky a západnej Ázie (po Kazachstan a Afganistan, oboje vrátane); staršie názvy tohto taxónu sú ''Sus europaeus'' v širšom zmysle <small>(tento taxón zahŕňal aj európske domáce ošípané)</small>, ''Sus (scrofa) ferox'', ''Sus'' (''scrofa'' [alebo ''setosus'']) ''aper'' a ''Sus'' (''scrofa'' [alebo ''vittatus'']) ''fasciatus''; Thomas 1912 toto síce nazýva druh ''[[Sus scrofa]]'', ale Sus scrofa attila uvádza ako samostatný druh ''Sus attila''
*** poddruh †''[[Sus scrofa priscus]]'' – vyskytoval sa v Európe v pleistocéne; pôvodný názov tohto taxónu bol ''Sus priscus''; zahrnutý je tu aj taxón ''Sus scrofa mosbachensis''
*** <span style="color:orange">taxóny z nestredozemnej Európy a západnej Ázie (okrem severu)</span>- v starších systémoch sa toto označovalo ako poddruh ''[[Sus scrofa scrofa]]'' v širšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie) alebo ako druh ''[[Sus scrofa]]'' (=''Sus scropha'') v najužšom zmysle - starší názov tohto taxónu je ''Sus (scrofa) ferus'' v užšom zmysle; zahrnutý tu je možno aj starší taxón †''Sus scrofa fossilis''
**** poddruh ''[[Sus scrofa scrofa]]'' v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie [t.j. diviak lesný európsky atď.]; ďalšie slovenské názvy: [[diviak lesný stredoeurópsky]]/[[sviňa lesná stredoeurópska]]/[[sviňa divá stredoeurópska]]/[[stredoeurópska divá ošípaná]])
***** poddruh ''[[Sus scrofa scrofa]]'' v najužšom zmysle (slovenské názvy sú rovnaké ako v predchádzajúcej odrážke) - od Pyrenejí a severného Talianska súvisle až po severné Nemecko, Dánsko a pobaltské štáty, na východe je hranica neistá, pravdepodobne je ňou východný okraj Álp, stredné Slovensko a časť Poľska, možno sem patrí aj Albánsko (nie však aj väčšina bývalej Juhoslávie); reintrodukovaný sa vyskytuje aj v časti Škandinávie a ojedinele na Britských ostrovoch, ale v minulosti na Britských ostrovoch a v celej južnej Škandinávii žil prirodzene; zahrnutý tu je aj starší taxón ''Sus scrofa'' var. ''celtica''
***** poddruh ''[[Sus scrofa castilianus]]'' (po slovensky: [[diviak lesný iberský]]/[[sviňa lesná iberská]]/[[sviňa divá iberská]]) - sever Pyrenejského polostrova
***** poddruh ''[[Sus scrofa majori]]'' (po slovenky: [[diviak lesný apeninský]]/[[sviňa lesná apeninská]]/[[sviňa divá apeninská]]) - stred a juh Talianska
**** poddruh ''[[Sus scrofa attila]]'' (po slovensky: [[diviak lesný karpatsko-balkánsky]]/[[sviňa lesná karpatsko-balkánska]]/[[sviňa divá karpatsko-balkánska]]/[[diviak lesný juhovýchodoeurópsky]]/[[sviňa lesná juhovýchodoeurópsky]]/[[sviňa divá juhovýchodoeurópska]]) - východná Európa a západná Ázia (zhruba od časti Poľska, od východného Slovenska a od Maďarska po hranice medzi Kazachstanom a Čínou, plus Afganistan a Irán, možno aj severné Turecko a/alebo Arménsko a/alebo Irak); patria sem aj populácie z východného Slovenska; pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus attila''; zahrnutý tu je aj starší taxón ''Sus'' (''scrofa'') ''falzfeini'' (po slovensky: [[diviak lesný východobaltický]]/[[sviňa lesná východobaltická]]/[[sviňa divá východobaltická]])
*** <span style="color:orange">taxóny zo Stredozemia</span> - tieto poddruhy približne zodpovedajú tomu, čo sa v mnohých textoch 20. storočia označovalo ako (pod)druh ''Sus (scrofa) mediterraneus'' (po slovensky [[diviak stredozemný]]/[[diviak stredomorský]]/[[sviňa stredomorská]]/[[stredozemná divá ošípaná]]/[[divá stredomorská ošípaná]], ako poddruh aj [[diviak lesný stredozemný|diviak lesný stredozemný [alebo stredomorský]]]/[[sviňa lesná stredozemná|sviňa lesná [alebo divá] stredozemná]] [alebo stredomorská]; <small>tento taxón bol pôvodne opísaný z (taxonomicky sporného) územia bývalej Juhoslávie, preto je čisto formálne (i keď nie vecne) najviac zhodný s taxónom ''Sus scrofa reiseri'' resp. ''Sus scrofa libycus'' v širšom zmysle</small>):
**** poddruh ''[[Sus scrofa meridionalis]]''- Sardínia, Korzika, Andalúzia; zaraďovaný aj ako samostatný druh ''Sus meridionalis''; zahrnutý je tu aj starší taxón ''Sus scrofa var. sardous''
**** poddruh ''[[Sus scrofa baeticus]]'' (po slovensky: [[diviak lesný juhoiberský]]/[[sviňa lesná juhoiberská]]/[[sviňa divá juhoiberská]]) - juhozápadný Pyrenejský polostrov, možno presahuje do Afriky; niekedy považovaný za súčasť poddruhu ''Sus scrofa meridionalis'' a staršie za súčasť poddruhu ''Sus scrofa castilianus''
**** poddruh ''[[Sus scrofa algira]]'' (=''[[Sus scrofa algirus]]'') - severozápadná Afrika; pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus scrofa'' var. ''algira''; zahrnutý tu je aj starší taxón ''Sus scrofa barbarus'' (po slovensky [[diviak lesný berberský]]/[[sviňa lesná berberská]]/[[sviňa divá berberská]]; pôvodný názov: ''Sus scrofa'' var. ''barbarus''; tento taxón sa v širšom zmysle stotožňuje s celým Sus scrofa algirus), ''Sus scrofa sahariensis'', ''Sus gambianus'' a (?) ''Sus scrofa anolamanensis''; v minulosti sa tento taxón niekedy považoval za súčasť poddruhu ''Sus scrofa baeticus''
**** poddruh ''[[Sus scrofa libycus]]'' (po slovensky [[diviak lesný maloázijský]]/[[sviňa lesná maloázijská]]/[[sviňa divá maloázijská]]) - Turecko (alebo len južné Turecko) a územie od Kaukazu (alebo len zhruba od Vanského jazera) po Palestínu, v minulosti aj v delte Nílu a Líbyi; občas sa mylne uvádza, že tento poddruh je dnes už vyhynutý; pôvodný názov tohto taxónu je ''Sus lybicus''; pozri aj komentár k nasledujúcej odrážke
**** poddruh ''[[Sus scrofa reiseri]]''- časť Balkánu (bývalá Juhoslávia, Bulharsko, prípadne Grécko a pod.), pôvodne opísaný pre populácie Bosny a Hercegoviny; často považovaný za súčasť poddruhu ''Sus scrofa libycus''; starší názov tohto taxónu je ''Sus attila reiseri''; podľa novej analýzy v práci Bakan 2010 sú (v rozpore s tým, čo sa bežne uvádza v literatúre) populácie v celej bývalej Juhoslávii (vrátane priľahlých častí Rakúska a Maďarska) a v južnom Turecku prakticky zhodné s taxónom ''Sus (scrofa) meridionalis'' a na území Bulharska sa vyskytuje samostatná populácia pravdepodobne zodpovedajúca taxónu ''Sus scrofa libycus'' (Albánsko, Grécko, západná Ázia okrem časti Turecka, Pyrenejský polostrov a Afrika v práci neboli analyzované), rozsah Sus scrofa reiseri sa teda (pokiaľ sa existencia tohto taxónu vôbec akceptuje) redukuje na územie bývalej Juhoslávie
*** <span style="color:orange">taxón z vnútornej Afriky</span>: ? poddruh †''[[Sus scrofa sennaarensis]]'' (=''[[Sus scrofa sennaariensis]]'') - Egypt (okrem delty Nílu, lebo tam pravdepodobne zasahoval poddruh ''Sus scrofa libycus'') a (severný) Sudán; presné zaradenie tohto taxónu bolo vždy sporné, možno to bola dávna introdukcia z Európy, podľa niektorých starých i nových názorov išlo len o zdivené domáce ošípané (a teda sú súčasťou druhu ''Sus (scrofa) domesticus''); staršie názvy tohto taxónu sú ''Sus sennaar(i)ensis'' a ''Sus vittatus sennaar(i)ensis''
**? druh †''[[Sus palustris]]'' [sensu Rütimeyer]/ poddruh ''[[Sus scrofa palustris]]'' (tzv. [[rašelinná sviňa]]) - zaraďovaný aj ako (1) súčasť poddruhu ''Sus scrofa scrofa'' alebo (2) súčasť sčasti poddruhu ''Sus scrofa scrofa'' a sčasti (pod)druhu ''Sus scrofa mediterraneus'', alebo (3) poddruhu ''Sus scrofa chirodontus'' (resp. ''Sus scrofa moupinensis'' v širšom zmysle) alebo (4) (pod)druhu ''Sus (scrofa) domesticus''; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny ''Sus ibericus'' a ''Sus scrofa nanus''
**druh ''[[Sus domesticus]]'' (=''Sus domestica'')/ poddruh ''[[Sus scrofa domesticus]]'' v širšom zmysle/ forma [[sviňa domáca|''Sus scrofa'' f. ''domestica'']] (po slovensky [[sviňa domáca]]/[[domáca ošípaná|(domáca) ošípaná]]/[[prasa domáce]]/zastarano [[brav domáci]]/zastarano [[kanec domáci]]) - jednotný názov tohto taxónu sa používa skôr z tradičných či praktických dôvodov, pretože de facto ide skôr o dve vývojovo veľmi rôzne skupiny populácií (jedna východoázijská a jedna európska), i keď druhá z nich je od 19. storočia väčšinou čiastočne skrížená s prvou; staršie názvy tohto taxónu sú ''Scrofa domestica'', ''Sus vulgaris'' (v širšom zmysle) a ''Sus verres''; tento taxón sa v literatúre zaraďuje jedným z týchto spôsobov: (1) ako samostatný druh, (2) ako poddruh alebo forma druhu ''Sus scrofa'', (3) ako súčasť európskej skupiny druhu ''Sus scrofa'' (pozri vyššie), čo je ale nepresné, lebo to nezohľadňuje východázijské domáce ošípané, (4) ako viacero taxónov, pričom všetky tieto taxóny sú súčasťami (poddruhmi) tých druhov z rodu ''Sus'', o ktorých sa v danom texte predpokladá, že z nich vznikli domáce ošípané. <small>Poznámka: Podľa súčasných zistení sa domáca ošípaná delí na dve geneticky rôzne skupiny: (a) (východo)ázijské populácie pochádzajú z dvoch rôznych juhočínskych populácií druhu ''Sus scrofa'' (v širšom zmysle), (b) európske populácie pochádzajú pôvodne z východnej Anatólie, ale po početnom krížení s divými populáciami dnes už geneticky spadajú niekde do ''Sus scrofa scrofa'' a len malá časť z nich má výraznejšie zvyšky génov anatólskych predkov, pričom väčšina týchto populácií bola zhruba od 19. storočia navyše krížená s východoázijskými populáciami. Podľa starších predstáv sa domáca ošípaná delí na 3 až 4 skupiny plemien: 1. prvá skupina vznikla zo ''Sus vittatus'' v najširšom zmysle niekde v Ázii (pravdepodobne v Číne), 2. druhá skupina vznikla zo ''Sus scrofa'' v užšom zmysle (podľa niektorých názorov špecificky pri Baltskom mori), 3. možno existuje aj tretia skupina vzniknutá v Stredozemí zo ''Sus scrofa mediterraneus'' (reprezentovaná podľa niektorých názorov napríklad vyššie spomínaným taxónom ''Sus scrofa palustris'') a 4. existuje aj štvrtá skupina vzniknutá krížením stredoeurópskeho ''Sus scrofa'' v užšom zmysle s indickým a čínskym ''Sus vittatus'' v najširšom zmysle (možno s primiešaním ''Sus scrofa mediterraneus''). Podľa iných starších názorov všetky domáce ošípané boli domestikované v Anatólii a odtiaľ sa rozšírili na všetky strany do celého sveta.</small>:
***východoázijské populácie svine domácej - ich domestikácia prebehla na dvoch miestach v južnej Číne; staršie názvy tohto taxónu sú: ''Sus vittatus domesticus'' (myslí sa tu ''Sus vittatus'' v najširšom zmysle), ''Sus indicus'' v užšom zmysle, ''Sus sinensis'' v užšom zmysle (resp. ''Sus sinensis'' v užšom zmysle a ''Sus pliciceps'')
***európske populácie svine domácej - ich domestikácia prebehla vo východnej Anatólii (staršie sa mylne myslelo, že v alebo aj v Európe); u všetkých týchto populácií od začiatku staroveku dodnes už prevažujú gény divého európskeho diviaka lesného a väčšina týchto populácií má navyše zhruba od 19. storočia (t.j. od priemyselnej revolúcie) alebo od 20. storočia dodnes primiešané gény východoázijských populácií svine domácej; staršie názvy tohto taxónu sú: ''Sus scrofa domesticus'' v užšom zmysle, ''Sus scrofa scrofa domesticus'' či ''Sus europeaus domesticus'':
**** populácie takmer bez zvyškov génov anatólskych predkov - starší názov tohto taxónu je ''Sus europaeus'' v užšom zmysle (prípadne + ''Sus palustris domesticus'')
**** populácie s malými zvyškami génov anatólskych predkov - starší názov tohto taxónu je ''Sus mediterraneus domesticus''
*<u>vyhynuté druhy</u> <small>(Poznámka: Väčšina z nich asi patrí niekde vedľa druhu ''Sus scrofa'' v širšom zmysle, ale celkovo je ich zaradenie neisté, preto sú tu uvedené takto oddelene)</small>:
**? druh †''[[Sus adolescens]]'' – Pakistan, miocén
**? druh †''[[Sus advena]]'' - India, miocén
**? druh †''[[Sus algeriensis]]'' – severná Afrika, pleistocén
**? druh † ''[[Sus antediluvianus]]'' (=''[[Sus palaeochoerus]]'' var. ''antediluvianus'', ?''[[Hyotherium soemmeringi]]'') – Európa
** druh †''[[Sus apscheronicus]]'' – Azerbajdžan, pleistocén
** druh †''[[Sus arvernensis]]'' (=''[[Dasychoerus arvernensis]]'', ''[[Sus minor]]''; zahŕňa aj: ''[[Kolpochoerus deheinzelini]]'', ''[[Sus houi]]'') - Európa, Čína, pliocén-pleistocén
** druh †''[[Sus australis]]'' – možno zhodný so ''Sus peii'' alebo so ''Sus macrognathus''; Čína, pleistocén
** druh †''[[Sus bijiashanensis]]'' – možno zhodný so ''Sus liuchengensis''; Čína, pleistocén
** druh †''[[Sus bakeri]]'' – India, pliocén
** druh †''[[Sus brachygnathus]]'' (= ''[[Dasychoerus brachygnathus]]''; zahŕňa aj: ''[[Sus vatualangensis]]'', ''[[Sus hysudricus]]'' [sensu Martin 1890]) – možno zhodný so ''Sus sangiranensis''; vývojovo ide o sesterský taxón druhu ''Sus celebensis''; Jáva, pleistocén
** druh †''[[Sus cautleyi]]'' –India, pliocén
** druh †''[[Sus choprai]]'' – India, pleistocén
** druh †''[[Sus falconeri]]'' – Ázia (najmä India), pliocén
**? druh †''[[Sus gadarensis]]'' – asi zhodný so ''Sus scrofa''; Izrael, pleistocén
**? druh †''[[Sus giganteus]]'' (=''[[Propotamochoerus giganteus]]''; staršie: ''[[Conohyus giganteus]]'', staršie: ''[[Sivachoerus giganteus]]'') - sporné zaradenie v systéme diviakovitých; India, pliocén-pleistocén
** druh †''[[Sus gomphoterioides]]'' – India, pliocén
** druh †''[[Sus hysudricus]]'' [sensu Falconer a Cautley 1847] – južná Ázia, pleistocén
** druh †''[[Sus jiaoshanensis]]'' – Čína, pleistocén
** druh †''[[Sus karnuliensis]]'' – India, pleistocén
** druh †''[[Sus liuchengensis]]'' – možno zhodný so Sus bijiashanensis; Čína, pleistocén
** druh †''[[Sus lydekkeri]]''- Čína, pleistocén
** druh †''[[Sus macrognathus]]'' (= ''[[Dasychoerus macrognathus]]''; zahŕňa aj: ''[[Sus coerti]]'', ''[[Sus terhaari]]'' a ''[[Sus stremmi]]'') – Jáva, pleistocén
**? druh †''[[Sus maraghanus]]'' – Irán, miocén
** druh †''[[Sus namadicus]]'' – India, pleistocén
** druh †''[[Sus natrunensis]]'' (=''[[Dasychoerus natrunensis]]'') – možno zhodný so ''Sus arvernensis''; Egypt, miocén-pliocén
** druh †''[[Sus nipponicus]]'' [sensu Matsumoto] (= ''[[Sus mikotonis]]''; ?''[[Sus sendai]]'')
**? druh †''[[Sus officinalis]]'' – Čína, pleistocén
**? druh †''[[Sus palaeindicus]]'' – India, pleistocén
** druh †''[[Sus peii]]'' – možno zhodný so ''Sus australis'' alebo so ''Sus lydekkeri''; Čína, pleistocén
** druh †''[[Sus peregrinus]]'' – Pakistan, pliocén
** druh †''[[Sus praecox]]'' – Pakistan, miocén
**? druh †''[[Sus provincialis]]'' (=''[[Propotamochoerus provincialis]]'') – Európa, miocén-pliocén
**? druh †''[[Sus sangiranensis]]''/''[[Porcula sangiranensis]]'' – možno zhodný so ''Sus brachygnathus''; Jáva, pleistocén
** druh †''[[Sus sinhaleyus]]'' – Srí Lanka, pleistocén
** druh †''[[Sus sondaari]]'' (= ''[[Sus nanus]]'' [sensu Made]; zahŕňa aj: ''[[Kolpochoerus cookei]]'') – Sardínia, Kozika, pleistocén
** druh †''[[Sus strozii]]'' (=''[[Dasychoerus strozzi]]''; zahŕňa aj: ''[[Sus tamanensis]]'', ''[[Potamochoerus magnus]]'') – vývojovo patrí niekde medzi ''Sus verrucosus'' v užšom zmysle a ''Sus celebensis'' v širšom zmysle; (najmä južná) Európa, Kaukaz a Blízky Východ, pliocén-pleistocén
**? druh †''[[Sus subtriquetra]]'' – Čína, pliocén-pleistocén
** druh †''[[Sus tatroti]]'' – India, miocén
** druh †''[[Sus xiaozhu]]'' – Čína, pleistocén


Konkrétne vývojové vzťahy medzi vyššie uvedenými druhmi sú výrazne sporné.
Druhy presunuté do iných rodov:
*Druh ''[[Sus salvanius]]'' (po slovensky [[diviak trpasličí]]/[[sviňa malá]]) sa dnes vždy zaraďuje (a už v minulosti sa občas zaraďoval) do rodu ''Porcula'' (po slovensky [[svinka]]/[[diviak]]/[[sviňa]]) pod názvom ''Porcula salvania''. Do rodu ''Porcula'' dnes patrí okrem neho možno aj vyššie uvedený vyhynutý druh ''[[Porcula sangiranensis]]''.
*Druh ''[[Sus porcus]]'', druh ''[[Sus penicillatus]]'', druh ''[[Sus guineensis]]'' (=''[[Sus scrofa guineensis]]'') a druh ''[[Sus pictus]]'' je v súčasných systémoch [[Potamochoerus porcus]] v užšom zmysle (= [[Potamochoerus porcus porcus]]) (po slovensky: [[diviak štetinatý]] v užšom zmysle, = [[diviak štetinatý západoafrický]]).
*Druh ''[[Sus larvatus]]'', druh ''[[Sus choeropotamus]]'', druh ''[[Sus koiropotamus]]'' a druh ''[[Sus capensis]]'' je v súčasných systémoch [[Potamochoerus larvatus]] (po slovensky: [[diviak madagaskarský]]).
*Druh ''[[Sus aethiopicus]]'' je v súčasných systémoch [[Phacochoerus aethiopicus]] (po slovensky: [[diviak bradavičnatý]]).
*Druh ''[[Sus africanus]]'' je v súčasných systémoch a) ''Potamochoerus larvatus'', b) ''Phacochoerus aethiopicus''.
*Druh ''[[Sus labiatus]]'' je v súčasných systémoch [[Tayassu pecari]] (po slovensky: [[pekari bielobradý]]).
*Druh ''[[Sus tajacu]]'' (=''[[Sus tajassu]]'') je v súčasných systémoch [[Tayassu tajacu]] (po slovensky: [[pekari bielopásy]]).
*Druh ''[[Sus babyrussa]]'' je v súčasných systémoch rod [[Babyrousa]] (po slovensky: [[babirusa]]).
*Druh †''[[Sus erymanthius]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Hippopotamodon major]]'' (=''[[Microstonyx major]]'').
*Druh †''[[Sus antiquus]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Hippopotamodon antiquus]]''.
*Druh †''[[Sus titan]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Hippopotamodon sivalense]]''.
*Druh †''[[Sus hysudricus]]'' [sensu Stehlin 1899/1900] je v súčasných systémoch druh ''[[Propotamochoerus hysudricus]]''.
*Druh †''[[Sus hyotherioides]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Propotamochoerus hyotherioides]]''(= ''Potamochoerus'' (podrod ''Postpotamochoerus'') ''hyotheroides'').
*Druh †''[[Sus palaeochoerus]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Propotamochoerus palaeochoerus]]''.
*Druh †''[[Sus waylandi]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Nyanzachoerus waylandi]]''.
*Druh †''[[Sus sivalensis]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Hippohyus sivalensis]]''.
*Druh †''[[Sus pusillus]]'' je v súčasných systémoch druh ''[[Sanitherium schlagintweiti]]''.
Ako vidno, pokiaľ ide o recentné taxóny, tak v extrémnom prípade rod Sus v dávnejšej minulosti zahŕňal všetky recentné rody z dnešných čeľadí [[diviakovité]] (Suidae) a [[pekariovité]] (Tyassuidae) okrem rodov ''[[Hylochoerus]]'' a ''[[Catagonus]]'' (resp. ''[[Parachoerus]]''), ktoré boli opísané až na začiatku 20. storočia (t.j. už v dobe modernejších systémov).


Bývalý druh ''Sus salvanius'' (po slovensky [[diviak trpasličí]]/[[sviňa malá]]) sa dnes vždy zaraďuje (a už v minulosti sa niekedy zaraďoval) do rodu ''Porcula'' (po slovensky [[svinka]]/[[diviak]]/[[sviňa]]) ako druh nazvaný ''Porcula salvania''.
<small>Zdroje systému recentných taxónov: <ref name="MS">WILSON, D.E., REEDER, D.M. (eds.). Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vydanie. 2005. S. 639-643 [https://books.google.sk/books?id=JgAMbNSt8ikC&pg=PA641&dq=heureni+floresianus&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7-uKtmeH7AhXEbPEDHVO_CW8Q6AF6BAgIEAI#v=snippet&q=Sus%20milleri&f=false]</ref><ref name=UT>{{Citácia knihy | priezvisko = Groves | meno = Colin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grubb | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ungulate Taxonomy | vydanie = | vydavateľ = JHU Press | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 317 | url = | isbn = 978-1-4214-0093-8 | kapitola = | strany = 37 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SUIFORMES (SCHWEINEARTIGE) | url = http://www.sthco.de/Phylogenetik/Suiformes.htm#Sus | vydavateľ = sthco.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Hardjasasmita">Hardjasasmita, H. S. Taxonomy and phylogeny of the Suidae (Mammalia) in Indonesia. In: Scripta Geol. 85 (1987) [https://repository.naturalis.nl/pub/317394]</ref><ref name=Mikko1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/artiodactyla/suina/suinae.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/artiodactyla/suina/suidae.html#Suinae | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=India>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sus scrofa | url = https://mammals.indianbiodiversity.org/node/16533 | vydavateľ = mammals.indianbiodiversity.org | dátum vydania = 2015-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = News from IUCN | url = https://www.iucnredlist.org/ | vydavateľ = iucnredlist.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Gr>{{Citácia knihy | priezvisko = Grzimek | meno = Bernhard | autor = | odkaz na autora = | titul = Tierleben (Enzyklopädie des Tierreiches) | vydanie = | vydavateľ = Kindler, 1967-74 &#x5B;v. | miesto = | rok = 1971 | počet strán = 548 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 80 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref name=Corbet>CORBET, G. B., HILL, J. E. A World List of Mammalian Species, Third edition. Natural History Museum Publications & Oxford University Press, London and Oxford. 1991. S. 125</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Artiodactyla - Sudokopytníci | url = http://www.savci.upol.cz/sudokop.htm | vydavateľ = savci.upol.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New or Undescribed Species | url = https://www.iucn-wpsg.org/new-undescribed-species | vydavateľ = iucn-wpsg.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Kusatman">KUSATMAN, B. The origin of pig domestication with particular reference to the Near East. 1991. [https://discovery.ucl.ac.uk/id/eprint/1349382/1/343298.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Family Suidae: Pigs | url = https://untamedscience.com/family/suidae/ | vydavateľ = untamedscience.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>RUVINSKY, A., ROTHSCHILD, M. F. Systematics and Evolution of the Pig. In: The Genetics of the Pig (eds M.F. Roth schild and A. Ruvinsky). 1998 [https://dr.lib.iastate.edu/server/api/core/bitstreams/49c949f5-4fd9-45a2-abae-b5dba9f1078b/content]</ref><ref>[http://web.archive.org/web/20110228174903/http://arts.anu.edu.au/grovco/Philippine%20pigs.pdf Groves 1997]</ref><ref>[http://web.archive.org/web/20101223231358/http://moray.ml.duke.edu/projects/hippos/SSC/2-0Taxonomy.doc Groves a Grubb 1993]</ref><ref>Price, Samantha & Bininda-Emonds, Olaf & Gittleman, John. (2005). A complete phylogeny of the whales, dolphins and even-toed hoofed mammals (Cetartiodactyla). Biological reviews of the Cambridge Philosophical Society. 80. 445-73. 10.1017/S1464793105006743.</ref><ref name=NSZ/><ref>MÜLLER, P. Najsilnejšie diviaky žijú na východe. In: Hubertlov 3/2010 [https://poľovníctvo.com/spravy/108-z-tlace/hubertlov/1119-vysiel-hubertlov-c.-3-2010]</ref><ref name=Lupták>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie = 1 | vydavateľ = Zoologická záhrada | miesto = Bojnice | rok = 2003 | počet strán = 218 | url = | isbn = 80-969059-9-6 | kapitola = | strany =77 | jazyk = }}</ref><ref>sviňovité. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=ŽZ>BREHM, A. E., RAMMNER, W. Život zvierat 4 - cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 311-317</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com | odkaz na autora = | titul = Národní jména | url = https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos100,100/?elang=SK&letter=68&r2e=1 | vydavateľ = biolib.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=ES>ošípaná. In: [[Encyklopédia Slovenska]]. S. 233</ref><ref>KADLEČÍK, O., KASARDA, R. Všeobecná zootechnika. 2012. S. 15, 16 </ref></small>

<small>Zdroje kapitoly systematika: <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Groves | meno = Colin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grubb | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ungulate Taxonomy | vydanie = | vydavateľ = JHU Press | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 317 | url = | isbn = 978-1-4214-0093-8 | kapitola = | strany = 37 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>WILSON, D.E., REEDER, D.M. (eds.). Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vydanie. 2005. S. 639-643 </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SUIFORMES (SCHWEINEARTIGE) | url = http://www.sthco.de/Phylogenetik/Suiformes.htm#Sus | vydavateľ = sthco.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = News from IUCN | url = https://www.iucnredlist.org/ | vydavateľ = iucnredlist.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }} (vyhľadať jednotlivé druhy z rodu Sus)</ref><ref>MEIJAARD, E. Family Suidae (Pigs). In: Handbook of the Mammals of the World. S. 248-291. Barcelona: Lynx Edicions. 2011</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New or Undescribed Species | url = https://www.iucn-wpsg.org/new-undescribed-species | vydavateľ = iucn-wpsg.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref >Gongora, J., Groves, C., & Meijaard, E.. Evolutionary Relationships and Taxonomy of Suidae and Tayassuidae. Ecology, Conservation and Management of Wild Pigs and Peccaries, 2017. S. 8 a nasl.</ref><ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/artiodactyla/suina/suinae.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }} (Pôvodná verzia: [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/artiodactyla/suina/suinae.html])</ref><ref name=Mason>{{Citácia knihy | priezvisko = Porter | meno = Valerie | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Alderson | meno2 = Lawrence | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = Stephen J.G. Hall | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Sponenberg | meno4 = D. Phillip | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Mason's World Encyclopedia of Livestock Breeds and Breeding, 2 Volume Pack | vydanie = | vydavateľ = CABI | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 1107 | url = | isbn = 978-1-84593-466-8 | kapitola = | strany = 522 a 524| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/artiodactyla/suina/suidae.html#Suinae | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>ASM Mammal Diversity Database [https://www.mammaldiversity.org/index.html] (hľadať rod Sus)</ref><ref>[https://www.semanticscholar.org/paper/A-species-level-phylogeny-of-all-extant-and-late-a-Faurby-Svenning/bdfc312f65c42035915114f7b4bd22cb8aac6eb3] (Prílohy nie sú už dostupné online, obsah je ale spracovaný tu http://taxondiversity.fieldofscience.com/2018/07/suinae.html)</ref><ref>GROVES, C. P. Taxonomy of the wild pigs (Sus) of the Philippines. In: Zoological Journal of the Linnean Society 1997 [http://web.archive.org/web/20110228174903/http://arts.anu.edu.au/grovco/Philippine%20pigs.pdf]</ref><ref>FRANTZ, L. et al. The Evolution of Suidae. In: Annu. Rev. Anim. Biosci. 2016. 4:3.1–3.25 [https://www.palaeobarn.com/sites/default/files/publications/127.pdf] </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Groves | meno = Colin P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Ancestors for the Pigs (Taxonomy and Phylogeny of the Genus Sus) | vydanie = | vydavateľ = Department of Prehistory, Research School of Pacific Studies, Australian National University | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 96 | url = | isbn = 978-0-909596-75-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>GROVES, C. P., GRUBB, P. The suborder Suiformes. 1993 [http://web.archive.org/web/20101223231358/http://moray.ml.duke.edu/projects/hippos/SSC/2-0Taxonomy.doc]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hesperomys | url = http://hesperomys.com/ | vydavateľ = hesperomys.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Sus cebifrons. In: www.ultimateungulate.com [http://web.archive.org/web/20220126201225/http://www.ultimateungulate.com/Artiodactyla/Sus_cebifronsFull.html]</ref><ref>Hardjasasmita, H. S. Taxonomy and phylogeny of the Suidae (Mammalia) in Indonesia. In: Scripta Geol. 85 (1987) [https://repository.naturalis.nl/pub/317394]</ref><ref>https://sciencepress.mnhn.fr/sites/default/files/articles/pdf/g2016n1a5.pdf</ref>. Slovenské názvy: <ref name=Lupták>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie = 1 | vydavateľ = Zoologická záhrada | miesto = Bojnice | rok = 2003 | počet strán = 218 | url = | isbn = 80-969059-9-6 | kapitola = | strany =77 | jazyk = }}</ref><ref>MÜLLER, P. Najsilnejšie diviaky žijú na východe. In: Hubertlov 3/2010 [https://poľovníctvo.com/spravy/108-z-tlace/hubertlov/1119-vysiel-hubertlov-c.-3-2010]</ref><ref>heslá sviňovité a ošípaná. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=ŽZ>BREHM, A. E., RAMMNER, W. Život zvierat 4 - cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 311-317</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com | odkaz na autora = | titul = Národní jména | url = https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos100,100/?elang=SK&letter=68&r2e=1 | vydavateľ = biolib.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>KADLEČÍK, O., KASARDA, R. Všeobecná zootechnika. 2012. S. 15, 16 </ref><ref>kanec; sviňa. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>bravovití. In: [[Slovenský náučný slovník]] I. 1932. S. </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SLONline, s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Diviak visajanský | url = https://www.zoobratislava.sk/nase-zvierata/lexikon-zvierat/cicavce/diviak-visajansky/ | vydavateľ = zoobratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-15 | miesto = | jazyk = }}</ref></small>


===Systém v druhej polovici 20. storočia ===
Staršie (zhruba do 80. rokov 20. storočia) bol rod ''Sus'' často (nie vždy) rozdelený na menší počet recentných druhov než dnes; konkrétne systém recentných druhov rodu ''Sus'' vyzeral obyčajne takto (synonymá slovenských názvov tu nie sú uvedené):<ref name=Lupták/><ref name=Corbet/><ref name=NSZ>prase. In: Náučný slovník zemědelský 7 p. 1977. S. 148 a nasl.</ref><ref name=ES/><ref name=ŽZ/><ref name=Gr/><ref name=Danilkin>DANILKIN, A. A. Svinye (Suidae). Moskva: GEOS. 2002</ref>:
*druh ''[[Sus barbatus]]''<ref name=Danilkin/> v najširšom zmysle (alebo druh ''[[Sus verrucosus]]'' v najširšom zmysle) [=podrod ''Eusus'']:
**druh ''[[Sus verrucosus]]'' v širšom zmysle (alebo ''[[Sus celebensis]]''<ref name=Lupták/> v najširšom zmysle) (po slovensky [[diviak sundský]]<ref name=Lupták/>) - skladal sa z dnešných dnešných druhov ''Sus verrucosus'' v užšom zmysle, ''Sus celebensis'' v širšom zmysle a (do 80. rokov aj) stredo- a východofilipínskych taxónov (t.j. ''Sus philippensis'', ''Sus cebifrons'' a ''Sus oliveri'')
**druh ''[[Sus barbatus]]'' v širšom zmysle (po slovensky [[diviak bradatý]]) - t.j. vrátane ''[[Sus ahoenobarbus]]''
*druh ''[[Sus scrofa]]'' v širšom zmysle (po slovensky [[diviak lesný]]):
**druh ''[[Sus scrofa]]'' v užšom zmysle (po slovensky diviak lesný):
*** druh ''[[Sus scrofa]]'' v najužšom zmysle (po slovensky diviak lesný)/ poddruh ''[[Sus scrofa scrofa]]'' (alebo ''Sus scrofa ferus'') v širšom zmysle (po slovensky [[diviak lesný európsky]]) [= podrod ''Sus''/podrod ''Scrofa''] - patria sem všetky populácie z nestredozemnej Európy, západnej Ázie a Sibíri
*** druh ''[[Sus mediterraneus]]'' (po slovensky [[diviak stredozemný]])/ poddruh ''[[Sus scrofa mediterraneus]]'' (po slovensky [[diviak lesný stredozemný]]) [= podrod ''Mediterraneus''] - patria sem všetky populácie zo Stredozemia
** druh ''[[Sus vittatus]]'' v najširšom zmysle (po slovensky [[diviak pásavý]])/ poddruh ''[[Sus scrofa vittatus]]'' v najširšom zmysle (po slovensky [[diviak lesný pásavý]]) [= podrod ''Striatosus''] - sem patria všetky populácie (druhu ''Sus scrofa'' v širšom zmysle) na východ od Iránu a juh od Bajkalského jazera až po ostrov Nová Guinea
** druh ''[[Sus domesticus]]''/ poddruh ''[[Sus scrofa domesticus]]''/ forma ''Sus scrofa'' f. ''domestica'' (po slovensky [[sviňa domáca]])
*druh ''[[Sus salvanius]]'' (po slovensky [[diviak trpasličí]]) - alternatívne zaraďovaný do rodu ''[[Porcula]]''
Všetky tu uvedené taxóny a ich kvalifikátory ("v širšom zmysle" a pod.) sú spomenuté aj vo vyššie uvedenom súčasnom systéme a sú s ním zosúladené.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 21:14, 15. december 2022

 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Sus
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Sus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sus (lat.) je rod z čeľade diviakovité (=staršie sviňovité, ešte staršie: bravovité).

Slovenské rodové meno znie: diviak alebo (skôr staršie) sviňa, zriedkavo alebo nevhodne prasa, v poľnohospodárstve aj ošípaná, zastarano aj brav alebo kanec.

Charakteristika

Diviaky majú rypák, na konci ktorého je okolo nozdier chrupkovitý disk vystužený malou kostičkou. Na nohách majú ratice-paprčky. Kožu majú hrubú, srsť dlhú, štetinatú. Chvost je tenký, otáčavý. Žijú v skupinách (samica s mláďatami), dorozumievajú sa krochkaním a kvičaním. Samce sa k skupine pripájajú iba v čase rozmnožovania.

Systematika

rod Sus:

Konkrétne vývojové vzťahy medzi vyššie uvedenými druhmi sú výrazne sporné.

Bývalý druh Sus salvanius (po slovensky diviak trpasličí/sviňa malá) sa dnes vždy zaraďuje (a už v minulosti sa niekedy zaraďoval) do rodu Porcula (po slovensky svinka/diviak/sviňa) ako druh nazvaný Porcula salvania.

Zdroje kapitoly systematika: [1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20]. Slovenské názvy: [21][22][23][24][25][26][27][28][29]


Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sus (rod)
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sus (rod)

Zdroje

  1. ↑ GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 317 s. ISBN 978-1-4214-0093-8. S. 37 a nasl..
  2. ↑ WILSON, D.E., REEDER, D.M. (eds.). Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vydanie. 2005. S. 639-643
  3. ↑ SUIFORMES (SCHWEINEARTIGE) [online]. sthco.de, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  4. ↑ News from IUCN [online]. iucnredlist.org, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (vyhľadať jednotlivé druhy z rodu Sus)
  5. ↑ MEIJAARD, E. Family Suidae (Pigs). In: Handbook of the Mammals of the World. S. 248-291. Barcelona: Lynx Edicions. 2011
  6. ↑ New or Undescribed Species [online]. iucn-wpsg.org, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  7. ↑ Gongora, J., Groves, C., & Meijaard, E.. Evolutionary Relationships and Taxonomy of Suidae and Tayassuidae. Ecology, Conservation and Management of Wild Pigs and Peccaries, 2017. S. 8 a nasl.
  8. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (Pôvodná verzia: [1])
  9. ↑ PORTER, Valerie; ALDERSON, Lawrence; Stephen J.G. Hall; SPONENBERG, D. Phillip. Mason's World Encyclopedia of Livestock Breeds and Breeding, 2 Volume Pack. [s.l.] : CABI, 2016. 1107 s. ISBN 978-1-84593-466-8. S. 522 a 524.
  10. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  11. ↑ ASM Mammal Diversity Database [2] (hľadať rod Sus)
  12. ↑ [3] (Prílohy nie sú už dostupné online, obsah je ale spracovaný tu http://taxondiversity.fieldofscience.com/2018/07/suinae.html)
  13. ↑ GROVES, C. P. Taxonomy of the wild pigs (Sus) of the Philippines. In: Zoological Journal of the Linnean Society 1997 [4]
  14. ↑ FRANTZ, L. et al. The Evolution of Suidae. In: Annu. Rev. Anim. Biosci. 2016. 4:3.1–3.25 [5]
  15. ↑ GROVES, Colin P.. Ancestors for the Pigs (Taxonomy and Phylogeny of the Genus Sus). [s.l.] : Department of Prehistory, Research School of Pacific Studies, Australian National University, 1981. 96 s. ISBN 978-0-909596-75-0.
  16. ↑ GROVES, C. P., GRUBB, P. The suborder Suiformes. 1993 [6]
  17. ↑ Hesperomys [online]. hesperomys.com, [cit. 2022-12-05]. Dostupné online.
  18. ↑ Sus cebifrons. In: www.ultimateungulate.com [7]
  19. ↑ Hardjasasmita, H. S. Taxonomy and phylogeny of the Suidae (Mammalia) in Indonesia. In: Scripta Geol. 85 (1987) [8]
  20. ↑ https://sciencepress.mnhn.fr/sites/default/files/articles/pdf/g2016n1a5.pdf
  21. ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 77.
  22. ↑ MÜLLER, P. Najsilnejšie diviaky žijú na východe. In: Hubertlov 3/2010 [9]
  23. ↑ heslá sviňovité a ošípaná. In: Pyramída
  24. ↑ BREHM, A. E., RAMMNER, W. Život zvierat 4 - cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 311-317
  25. ↑ Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Národní jména [online]. biolib.cz, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  26. ↑ KADLEČÍK, O., KASARDA, R. Všeobecná zootechnika. 2012. S. 15, 16
  27. ↑ kanec; sviňa. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  28. ↑ bravovití. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. S.
  29. ↑ SLONline, s.r.o.. Diviak visajanský [online]. zoobratislava.sk, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sus_(rod)&oldid=7508593“