Sus (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sus (lat.) je rod z čeľade diviakovité (=staršie sviňovité, ešte staršie: bravovité).

Slovenské rodové meno znie: diviak alebo (skôr staršie) sviňa, zriedkavo alebo nevhodne prasa, v poľnohospodárstve aj ošípaná, zastarano aj brav alebo kanec.

Charakteristika

Diviaky majú rypák, na konci ktorého je okolo nozdier chrupkovitý disk vystužený malou kostičkou. Na nohách majú ratice-paprčky. Kožu majú hrubú, srsť dlhú, štetinatú. Chvost je tenký, otáčavý. Žijú v skupinách (samica s mláďatami), dorozumievajú sa krochkaním a kvičaním. Samce sa k skupine pripájajú iba v čase rozmnožovania.

Systematika

Súčasný systém

rod Sus (po slovensky: diviak/sviňa/ošípaná/prasa/brav/kanec):

  • stredoindonézske a filipínske taxóny (vrátane časti populácií na Sumatre a Malajskom polostrove): - v niektorých systémoch 20. storočia sa toto označovalo niektorým z týchto názvov: druh Sus barbatus v najširšom zmysle/druh Sus verrucosus v najširšom zmysle/verukózna skupina/skupina druhov Sus barbatus/skupina Euhys:
    • stredoindonézske a západofilipínske taxóny (vrátane časti populácií na Sumatre a Malajskom polostrove):
      • druh Sus verrucosus v užšom zmysle/zriedkavo: Dasychoerus verrucosus (po slovensky diviak sundský/sviňa sundská/diviak vrednatý/sviňa vrednatá) - v starších systémoch tento druh v širšom zmysle niekedy zahŕňal aj to, čo sa dnes označuje ako druh Sus celebensis v širšom zmysle a všetky stredo- a východofilipínske taxóny
      • druh Sus celebensis v širšom zmysle/zriedkavo: Dasychoerus celebensis (po slovensky diviak celebeský/sviňa celebeská) - staršie niekedy považovaný za poddruh druhu Sus verrucosus (Sus verrucosus celebensis); staršie v niektorých systémoch existoval druh Sus celebensis v najširšom zmysle, ktorý je zhodný s taxónom vyššie označeným ako Sus verrucosus v širšom zmysle; pozor: sviňa celeb(e)ská je aj starší slovenský názov druhu babirusa celebeská (Babyrousa babyrussa):
        • druh Sus celebensis v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie)/ poddruh Sus celebensis celebensis - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus nehringii (=Sus weberi), Sus (celebensis [alebo verrucosus]) amboinensis, Sus (vittatus) niadensis, Sus (vittatus) mimus, Microsus maritimus (=Sus maritanus) a Microsus macassaricus; spomínané taxóny Sus mimus a Sus niadensis sa ojedinele považujú za samostatné druhy
        • druh Sus heureni / poddruh Sus celebensis floresianus - staršie názvy tohto taxónu sú Sus (vittatus [alebo scrofa alebo verrucosus]) floresianus [sensu Heude] a Microsus floresianus
        • druh Sus timoriensis/ poddruh Sus celebensis timoriensis - starší názov tohto taxónu je Sus vittatus (alebo verrucosus alebo scrofa) timoriensis; namiesto slova timoriensis sa niekedy píše timorensis
      • druh Sus barbatus v užšom zmysle/zriedkavo: Euhys barbatus (po slovensky diviak bradatý/sviňa bradatá) - v starších systémoch tento druh (t.j. Sus barbatus v širšom zmysle) zahŕňal aj druh Sus ahoenobarbus
        • poddruh Sus barbatus barbatus - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus gargantua a Sus longirostris
        • poddruh Sus barbatus oi - na začiatku 20. storočia sa zvykol radiť ako samostatný druh Sus oi; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus branti, Sus barbatus edmondi a Sus verrucosus sumatranus
      • druh Sus ahoenobarbus/zriedkavo:Euhys ahoenobarbus – staršie (do zač. 21. stor.) zaraďovaný ako poddruh druhu Sus barbatus (Sus barbatus ahoenobarbus); zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus (barbatus (var.)) calamianensis, Sus (barbatus (var.)) palavensis a Sus barbatus balabacensis
    • stredo- a východofilipínske taxóny - Poznámka: Vývoj zaradenia týchto taxónov bol takýto: 1. Od konca 19. do začiatku 80. rokov 20. storočia sa všetky stredo- alebo východofilipínske taxóny zaraďovali buď ako súčasť (poddruhy) druhu Sus celebensis alebo ako súčasť (poddruhy) druhu Sus verrucosus v širšom zmysle (t. j.zahŕňajúceho aj Sus celebensis) alebo (len v 2. polovici 20. stor.) ako súčasť druhu Sus barbatus (Sus verrucosus) v najširšom zmysle alebo (len do začiatku 20. storočia) ako samostatné druhy Sus philippensis, Sus mindanensis a Sus cebifrons. K tomu treba poznamenať, že namiesto druhu Sus philippensis niektorí autori na konci 19. storočia mali viacero samostatných druhov – napr. Sus philippensis v užšom zmysle, Sus effrenus, Sus minutus, Sus microtis a pod. Takisto treba poznamenať, že taxón Sus cebifrons sa do začiatku 20. storočia často uvádzal ako taxón s neistým postavením, ktorý je možno skôr len typom domácej alebo čiastočne domácej ošípanej; a na konci 20. stor. bol ojedinele zaradený ako poddruh druhu Sus philippensis. 2. V 80. rokoch 20. storočia sa všetky stredo- a východofilipínske taxóny začali zaraďovať ako súčasť (poddruhy) druhu Sus barbatus v širšom zmysle. 3. Počnúc rokom 1993 tieto taxóny (znovu, t. j. tak ako sčasti už v minulosti) dostali postavenie samostatných druhov – najprv boli vytvorené samostatné druhy Sus philippensis a Sus cebifrons, neskôr aj (vtedy novo objavený) druh Sus oliveri, a nakoniec u niektorých autorov aj druh Sus mindanensis:
  • ostatné eurázijské a africké taxóny, t.j. skupina druhov Sus scrofa/ "scrofická" skupina/ druh Sus scrofa v širšom zmysle (po slovensky diviak lesný/staršie diviak obyčajný/sviňa lesná/sviňa divá/diviak/divá ošípaná/zriedkavo prasa divé/zastarano brav divý/zastarano kanec divý) - iné názvy tohto taxónu (jeho úplné synonymá) sú Sus scropha a Sus setosus (Poznámky: 1. Do začiatku 21. storočia sa tento taxón obyčajne uvádzal ako jeden druh (prípadne dva či tri - pozri dole kapitolu o staršom systéme), rozdelený na veľký počet poddruhov. Od roku 2011 sa však už často (porovnaj napr. Groves - Grubb 2011, Gongora et al. 2017, Keuling et al. 2017, Hintsche 2017) uvádza rozdelený na viacero druhov, z ktorých väčšina zodpovedá dovtedajším poddruhom; nižšie je taxón v takých prípadoch uvedený pod názvom "druh Sus XY/ poddruh Sus scrofa XY". Niektorí autori sa ale pridŕžajú starého delenia, o tom pozri napr. tu:[1]. 2. Delenia na poddruhy pozri aj v článku diviak lesný. 3. Tento taxón vznikol v juhovýchodnej Ázii a odtiaľ sa rozšíril jednak cez severnú Indiu a jednak cez Čínu a Sibír do Európy (porov. Sung Kyoung Choi et al. 2020). 4. Zahrnutý je tu aj zastaraný taxón zahŕňajúci väčšinu ázijských populácií, ktorý sa označoval názvami Sus asiaticus, Sus indicus, Sus chinensis, Sus sinensis či Porcus javanicus, pričom ale názvy Sus indicus a Sus sinensis boli niekedy obmedzené len na domáce ázijské populácie, názov Sus indicus bol niekedy obmedzený len na (domáce či divé) indické populácie (v takom prípade ide o synonymum druhu Sus cristatus) a názov Sus sinensis bol niekedy obmedzený len na (domáce či divé) čínske populácie. Treba tiež poznamenať, že do 19. storočia sa často predpokladalo, že vo väčšine Číny žijú len domáce ošípané.):
    • indonézska skupina/ indonézske plemená [alebo rasy]/ sundské plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] vittatus - t.j. taxóny z južnej Indonézie (prípadne aj z ostrova Nová Guinea), časti Sumatry a z väčšiny Malajského polostrova:
      • druh Sus vittatus v užšom zmysle/ poddruh Sus scrofa vittatus (po slovensky: diviak pásavý/diviak pásikavý/sviňa pásavá/sviňa pásikovaná/sviňa pásikavá/pásavý diviak/pásiková divá ošípaná/divá ázijská pásikovaná ošípaná, ako poddruh aj: diviak lesný pásavý [alebo pásikavý]/sviňa lesná pásavá/sviňa divá pásavá [alebo pásikovaná alebo pásikavá]) - v dnešnom chápaní zahŕňa taxóny z južnej Indonézie, časti Sumatry a z väčšiny Malajského polostrova; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus andersoni, Sus (cristatus) jubatulus, Sus (scrofa [alebo vittatus alebo cristatus]) milleri, Sus peninsularis, Sus rhionis, Sus verrucosus typicus, Sus vittatus pallidiloris a pravdedpodobne aj taxóny Sus (scrofa) andamanensis, Sus (vittatus) babi, Sus babi (alebo cristatus) enganus, Sus babi (alebo cristatus) tuancus, Sus (scrofa [alebo vitattus]) floresianus [sensu Jentink], Sus natunensis a Sus (scrofa) nicobaricus; v 19. a 20. storočí rôzni autori tento taxón často chápali širšie než dnes, a to rôznym konkrétnym spôsobom - napríklad v širšom zmysle zahŕňal popri dnešnom rozsahu aj časť dnešného druhu Sus celebensis, alebo zahŕňal aj čínse a japonské taxóny, alebo v najširšom zmysle zahŕňal popri dnešnom rozsahu všetky populácie druhu Sus scrofa na východ od Iránu a juh od Bajkalského jazera až po ostrov Nová Guinea a prípadne navyše aj taxóny Sus sennaarensis, Sus meridionalis a pod. (porov. napr. Lydekker 1915 a Marchi-Mascheroni 1925)
      • ? druh Sus papuensis/ poddruh Sus scrofa papuensis (po slovensky: diviak papuánsky/sviňa papuánska, ako poddruh aj:diviak lesný papuánsky/sviňa lesná papuánska/sviňa divá papuánska) – patria sem populácie z ostrova Nová Guines a okolitých ostrov; taxón neistého zaradenia, niekedy považovaný za hybrid Sus vittatus x celebensis alebo staršie za potomka domácich či polodomácich jedincov; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus ternatensis, Sus aruensis, Sus ceramensis, Sus niger a Sus scrofa goramensis (=Sus papuensis goramensis)
    • juhoázijská skupina/ indické plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] cristatus - t.j. taxóny z Pakistanu, Indie a blízkeho okolia:
    • ázijská skupina / východné plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] leucomystax: - t.j. taxóny z Indočínskeho polostrova, východnej Číny, Taiwanu, Kóree, Japonska, Sibíri a Mongolska; staršie tieto taxóny niekedy tvorili jediný taxón, ktorý sa označoval (spravidla bez Sus nigripes v širšom zmysle) ako (pod)druh Sus (scrofa) leucomystax v najširšom zmysle (porov. nižšie) alebo (bez Sus nigripes v užšom zmysle) ako druh Sus orientalis:
      • taxóny z Indočínskeho polostrova (novšie aj Mjanmarska), východnej Číny, Taiwanu, Kóree a priľahlého juhovýchodného pobrežného Ruska:
        • druh Sus bucculentus/ zriedkavo: poddruh Sus scrofa bucculentus - zaradenie tohto taxónu je sporné, do roku 1995/1997 sa mylne považoval za vyhynutý, do roku 2006 sa obyčajne zaraďoval ako samostatný druh, od roku 2006 sa zaraďuje buď naďalej ako samostatný druh (prípadne špecificky ako sesterský taxón Sus celebensis) alebo častejšie niekde do Sus scrofa v širšom zmysle, od roku 2011 často konkrétne ako súčasť Sus (scrofa) moupinensis (porovnaj: Meijaard - Groves 2013, Groves - Grubb 2011, Meijaard et al. 2011, Faubry 2015, IUCN-Red List, Robins 2006, Wilson-Reeder 2005); vyskytuje sa vo Vietname (a Laose), preto pozor na zámenu s plemenom domácej ošípanej známym ako vietnamská ošípaná/sviňa vietnamská/vietnamské prasa
        • druh Sus moupinensis/ poddruh Sus scrofa moupinensis - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus acrocranius, Sus collinus, Sus curtidens, Sus laticeps, Sus oxyodontus, Sus dicrurus, Sus planiceps, Sus melas [sensu Sowerby] (=Sus meles), Sus canescens (Sus canescens bol staršie zaraďovaný do Sus ussuricus), Sus frontosus, Sus microdontus, Sus scrofoides, Sus spatharius, Sus taininensis, (?) Sus scrofa sukvianus a novšie aj Sus (cristatus [alebo scrofa]) jubatus; v prvej polovici 20. storočia sa tento taxón niekedy považoval za súčasť druhu Sus scrofa v užšom zmysle, čiže za súčasť európskej skupiny
        • druh Sus chirodontus (=Sus chirodonticus)/ poddruh Sus scrofa chirodontus - niekedy považovaný za súčasť taxónu Sus (scrofa) moupinensis; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus melas [sensu Heude], Sus flavescens, Sus leucorhinus, Sus palustris [sensu Heude], Sus paludosus
        • druh Sus taevanus (=Sus taivanus)/ poddruh Sus scrofa taevanus (=Sus scrofa taivanus) - staršie názvy tohto taxónu sú Porcula taivana, Sus vittatus taivanus a Sus leucomystax taivanus
        • druh Sus ussuricus/ poddruh Sus scrofa ussuricus (po slovensky: diviak usurijský/sviňa usuriská, ako poddruh aj: diviak lesný usurijský/sviňa lesná usurijská/sviňa divá usurijská) - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus leucomystax var. continentalis, Sus gigas, Sus mandchuricus a Sus songaricus
        • druh Sus coreanus/ poddruh Sus scrofa coreanus - tento taxón sa často zaraďuje ako súčasť taxónu Sus ussuricus alebo občas ako súčasť taxónu Sus moupinensis (prípadne špecificky ako poddruh Sus moupinensis coreanus)
      • taxóny z Japonska:
      • taxóny z Ťanšanu s okolím a z Bajkalu, Zabajkalska a časti Mongolska: druh Sus nigripes/ poddruh Sus scrofa nigripes v širšom zmysle - tento taxón (alebo iba Sus nigripes v užšom zmysle) sa niekedy zaraďuje do európskej skupiny (teda do Sus scrofa v užšom zmysle):
    • európska skupina/ západné plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] scrofa/ druh Sus scrofa (=Sus scropha) v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie)/ staršie: poddruh Sus scrofa scrofa v najširšom zmysle (tento poddruh často zahŕňa aj domácu ošípanú a často nezahŕňa S. s. libycus a niekedy ani S. s. algira) (po slovensky diviak lesný európsky/sviňa lesná európska/sviňa divá európska/sviňa divá euroázijská/sviňa európska divá/diviak európsky/severský diviak/divá európska ošípaná)/ staršie: poddruh Sus scrofa scrofa ferus (toto je Sus scrofa scrofa v najširšom zmysle výslovne bez domácej ošípanej)/ staršie (pod)druh Sus (scrofa) ferus v širšom zmysle - t.j. taxóny z Európy (okrem severnej), severnej Afriky a západnej Ázie (po Kazachstan a Afganistan, oboje vrátane); staršie názvy tohto taxónu sú Sus europaeus v širšom zmysle (tento taxón zahŕňal aj európske domáce ošípané), Sus (scrofa) ferox, Sus (scrofa [alebo setosus]) aper a Sus (scrofa [alebo vittatus]) fasciatus; Thomas 1912 toto síce nazýva druh Sus scrofa, ale Sus scrofa attila uvádza ako samostatný druh Sus attila
    • ? druh †Sus palustris [sensu Rütimeyer]/ poddruh Sus scrofa palustris (tzv. rašelinná sviňa) - zaraďovaný aj ako (1) súčasť poddruhu Sus scrofa scrofa alebo (2) súčasť sčasti poddruhu Sus scrofa scrofa a sčasti (pod)druhu Sus scrofa mediterraneus, alebo (3) poddruhu Sus scrofa chirodontus (resp. Sus scrofa moupinensis v širšom zmysle) alebo (4) (pod)druhu Sus (scrofa) domesticus; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus ibericus a Sus scrofa nanus
    • druh Sus domesticus (=Sus domestica)/ poddruh Sus scrofa domesticus v širšom zmysle/ forma Sus scrofa f. domestica (po slovensky sviňa domáca/(domáca) ošípaná/prasa domáce/zastarano brav domáci/zastarano kanec domáci) - jednotný názov tohto taxónu sa používa skôr z tradičných či praktických dôvodov, pretože de facto ide skôr o dve vývojovo veľmi rôzne skupiny populácií (jedna východoázijská a jedna európska), i keď druhá z nich je od 19. storočia väčšinou čiastočne skrížená s prvou; staršie názvy tohto taxónu sú Scrofa domestica, Sus vulgaris (v širšom zmysle) a Sus verres; tento taxón sa v literatúre zaraďuje jedným z týchto spôsobov: (1) ako samostatný druh, (2) ako poddruh alebo forma druhu Sus scrofa, (3) ako súčasť európskej skupiny druhu Sus scrofa (pozri vyššie), čo je ale nepresné, lebo to nezohľadňuje východázijské domáce ošípané, (4) ako viacero taxónov, pričom všetky tieto taxóny sú súčasťami (poddruhmi) tých druhov z rodu Sus, o ktorých sa v danom texte predpokladá, že z nich vznikli domáce ošípané. Poznámka: Podľa súčasných zistení sa domáca ošípaná delí na dve geneticky rôzne skupiny: (a) (východo)ázijské populácie pochádzajú z dvoch rôznych juhočínskych populácií druhu Sus scrofa (v širšom zmysle), (b) európske populácie pochádzajú pôvodne z východnej Anatólie, ale po početnom krížení s divými populáciami dnes už geneticky spadajú niekde do Sus scrofa scrofa a len malá časť z nich má výraznejšie zvyšky génov anatólskych predkov, pričom väčšina týchto populácií bola zhruba od 19. storočia navyše krížená s východoázijskými populáciami. Podľa starších predstáv sa domáca ošípaná delí na 3 až 4 skupiny plemien: 1. prvá skupina vznikla zo Sus vittatus v najširšom zmysle niekde v Ázii (pravdepodobne v Číne), 2. druhá skupina vznikla zo Sus scrofa v užšom zmysle (podľa niektorých názorov špecificky pri Baltskom mori), 3. možno existuje aj tretia skupina vzniknutá v Stredozemí zo Sus scrofa mediterraneus (reprezentovaná podľa niektorých názorov napríklad vyššie spomínaným taxónom Sus scrofa palustris) a 4. existuje aj štvrtá skupina vzniknutá krížením stredoeurópskeho Sus scrofa v užšom zmysle s indickým a čínskym Sus vittatus v najširšom zmysle (možno s primiešaním Sus scrofa mediterraneus). Podľa iných starších názorov všetky domáce ošípané boli domestikované v Anatólii a odtiaľ sa rozšírili na všetky strany do celého sveta.:
      • východoázijské populácie svine domácej - ich domestikácia prebehla na dvoch miestach v južnej Číne; staršie názvy tohto taxónu sú: Sus vittatus domesticus (myslí sa tu Sus vittatus v najširšom zmysle), Sus indicus v užšom zmysle, Sus sinensis v užšom zmysle (resp. Sus sinensis v užšom zmysle a Sus pliciceps)
      • európske populácie svine domácej - ich domestikácia prebehla vo východnej Anatólii (staršie sa mylne myslelo, že v alebo aj v Európe); u všetkých týchto populácií od začiatku staroveku dodnes už prevažujú gény divého európskeho diviaka lesného a väčšina týchto populácií má navyše zhruba od 19. storočia (t.j. od priemyselnej revolúcie) alebo od 20. storočia dodnes primiešané gény východoázijských populácií svine domácej; staršie názvy tohto taxónu sú: Sus scrofa domesticus v užšom zmysle, Sus scrofa scrofa domesticus či Sus europeaus domesticus:
        • populácie takmer bez zvyškov génov anatólskych predkov - starší názov tohto taxónu je Sus europaeus v užšom zmysle (prípadne + Sus palustris domesticus)
        • populácie s malými zvyškami génov anatólskych predkov - starší názov tohto taxónu je Sus mediterraneus domesticus
  • vyhynuté druhy (Poznámka: Väčšina z nich asi patrí niekde vedľa druhu Sus scrofa v širšom zmysle, ale celkovo je ich zaradenie neisté, preto sú tu uvedené takto oddelene):

Druhy presunuté do iných rodov:

Ako vidno, pokiaľ ide o recentné taxóny, tak v extrémnom prípade rod Sus v dávnejšej minulosti zahŕňal všetky recentné rody z dnešných čeľadí diviakovité (Suidae) a pekariovité (Tyassuidae) okrem rodov Hylochoerus a Catagonus (resp. Parachoerus), ktoré boli opísané až na začiatku 20. storočia (t.j. už v dobe modernejších systémov).

Zdroje systému recentných taxónov: [2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27]

Systém v druhej polovici 20. storočia

Staršie (zhruba do 80. rokov 20. storočia) bol rod Sus často (nie vždy) rozdelený na menší počet recentných druhov než dnes; konkrétne systém recentných druhov rodu Sus vyzeral obyčajne takto (synonymá slovenských názvov tu nie sú uvedené):[22][11][20][26][24][10][28]:

Všetky tu uvedené taxóny a ich kvalifikátory ("v širšom zmysle" a pod.) sú spomenuté aj vo vyššie uvedenom súčasnom systéme a sú s ním zosúladené.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sus (rod)
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sus (rod)

Zdroje

  1. About - Subjective decisions [1] (Pozri aj tam citované zdroje)
  2. WILSON, D.E., REEDER, D.M. (eds.). Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vydanie. 2005. S. 639-643 [2]
  3. GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 317 s. ISBN 978-1-4214-0093-8. S. 37 a nasl..
  4. SUIFORMES (SCHWEINEARTIGE) [online]. sthco.de, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  5. Hardjasasmita, H. S. Taxonomy and phylogeny of the Suidae (Mammalia) in Indonesia. In: Scripta Geol. 85 (1987) [3]
  6. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  7. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  8. Sus scrofa [online]. mammals.indianbiodiversity.org, 2015-02-18, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  9. News from IUCN [online]. iucnredlist.org, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  10. a b GRZIMEK, Bernhard. Tierleben (Enzyklopädie des Tierreiches). [s.l.] : Kindler, 1967-74 [v., 1971. 548 s. S. 80 a nasl..
  11. a b CORBET, G. B., HILL, J. E. A World List of Mammalian Species, Third edition. Natural History Museum Publications & Oxford University Press, London and Oxford. 1991. S. 125
  12. Artiodactyla - Sudokopytníci [online]. savci.upol.cz, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  13. New or Undescribed Species [online]. iucn-wpsg.org, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  14. KUSATMAN, B. The origin of pig domestication with particular reference to the Near East. 1991. [4]
  15. Family Suidae: Pigs [online]. untamedscience.com, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  16. RUVINSKY, A., ROTHSCHILD, M. F. Systematics and Evolution of the Pig. In: The Genetics of the Pig (eds M.F. Roth schild and A. Ruvinsky). 1998 [5]
  17. Groves 1997
  18. Groves a Grubb 1993
  19. Price, Samantha & Bininda-Emonds, Olaf & Gittleman, John. (2005). A complete phylogeny of the whales, dolphins and even-toed hoofed mammals (Cetartiodactyla). Biological reviews of the Cambridge Philosophical Society. 80. 445-73. 10.1017/S1464793105006743.
  20. a b prase. In: Náučný slovník zemědelský 7 p. 1977. S. 148 a nasl.
  21. MÜLLER, P. Najsilnejšie diviaky žijú na východe. In: Hubertlov 3/2010 [6]
  22. a b c d LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 77.
  23. sviňovité. In: Pyramída
  24. a b BREHM, A. E., RAMMNER, W. Život zvierat 4 - cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 311-317
  25. Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Národní jména [online]. biolib.cz, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  26. a b ošípaná. In: Encyklopédia Slovenska. S. 233
  27. KADLEČÍK, O., KASARDA, R. Všeobecná zootechnika. 2012. S. 15, 16
  28. a b DANILKIN, A. A. Svinye (Suidae). Moskva: GEOS. 2002