Sus (rod): Rozdiel medzi revíziami

	Sus
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	párnokopytníky (Ardiodactyla)
Podrad (subordo)	suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)	diviakovité (Suidae)
Vedecký názov
	Sus
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:50, 9. december 2022

Sus (lat.) je rod z čeľade diviakovité (=staršie sviňovité, ešte staršie: bravovité).

Slovenské rodové meno znie: diviak alebo (skôr staršie) sviňa, zriedkavo alebo nevhodne prasa, v poľnohospodárstve aj ošípaná, zastarano aj brav alebo kanec.

Charakteristika

Diviaky majú rypák, na konci ktorého je okolo nozdier chrupkovitý disk vystužený malou kostičkou. Na nohách majú ratice-paprčky. Kožu majú hrubú, srsť dlhú, štetinatú. Chvost je tenký, otáčavý. Žijú v skupinách (samica s mláďatami), dorozumievajú sa krochkaním a kvičaním. Samce sa k skupine pripájajú iba v čase rozmnožovania.

Systematika

Súčasný systém

rod Sus (po slovensky: diviak/sviňa/ošípaná/prasa/brav/kanec):

stredoindonézske a filipínske taxóny (vrátane časti populácií na Sumatre a Malajskom polostrove): - v niektorých systémoch 20. storočia sa toto označovalo ako druh Sus barbatus v najširšom zmysle alebo druh Sus verrucosus v najširšom zmysle:
- stredoindonézske a západofilipínske taxóny (vrátane časti populácií na Sumatre a Malajskom polostrove):
  - druh Sus verrucosus v užšom zmysle/zriedkavo: Dasychoerus verrucosus (po slovensky diviak sundský/sviňa sundská/diviak vrednatý/sviňa vrednatá) - v starších systémoch tento druh v širšom zmysle niekedy zahŕňal aj to, čo sa dnes označuje ako druh Sus celebensis v širšom zmysle a všetky stredo- a východofilipínske taxóny
    - poddruh †Sus verrucosus olivieri - niekedy považovaný za súčasť poddruhu Sus verrucosus verrucosus
    - poddruh Sus verrucosus verrucosus - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus mystaceus, Sus (verrucosus [alebo celebensis]) ceramicus a Sus (verrucosus [alebo celebensis]) borneensis
    - poddruh Sus verrucosus blouchi - novšie (od roku 2011) niekedy považovaný za samostatný druh Sus blouchi
  - druh Sus celebensis v širšom zmysle/zriedkavo: Dasychoerus celebensis (po slovensky diviak celebeský/sviňa celebeská) - staršie niekedy považovaný za poddruh druhu Sus verrucosus (Sus verrucosus celebensis); staršie v niektorých systémoch existoval druh Sus celebensis v najširšom zmysle, ktorý je zhodný s taxónom vyššie označeným ako Sus verrucosus v širšom zmysle; pozor: sviňa celeb(e)ská je aj starší slovenský názov druhu babirusa celebeská (Babyrousa babyrussa):
    - druh Sus celebensis v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie)/ poddruh Sus celebensis celebensis - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus nehringii (=Sus weberi), Sus (celebensis [alebo verrucosus]) amboinensis, Sus (vittatus) niadensis, Sus (vittatus) mimus, Microsus maritimus (=Sus maritanus) a Microsus macassaricus; spomínané taxóny Sus mimus a Sus niadensis sa ojedinele považujú za samostatné druhy
    - druh Sus heureni / poddruh Sus celebensis floresianus - staršie názvy tohto taxónu sú Sus (vittatus [alebo scrofa alebo verrucosus]) floresianus [sensu Heude] a Microsus floresianus
    - druh Sus timoriensis/ poddruh Sus celebensis timoriensis - starší názov tohto taxónu je Sus vittatus (alebo verrucosus alebo scrofa) timoriensis; namiesto slova timoriensis sa niekedy píše timorensis
  - druh Sus barbatus v užšom zmysle/zriedkavo: Euhys barbatus (po slovensky diviak bradatý/sviňa bradatá) - v starších systémoch tento druh (t.j. Sus barbatus v širšom zmysle) zahŕňal aj druh Sus ahoenobarbus
    - poddruh Sus barbatus barbatus - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus gargantua a Sus longirostris
    - poddruh Sus barbatus oi - na začiatku 20. storočia sa zvykol radiť ako samostatný druh Sus oi; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus branti, Sus barbatus edmondi a Sus verrucosus sumatranus
  - druh Sus ahoenobarbus/zriedkavo:Euhys ahoenobarbus – staršie (do zač. 21. stor.) zaraďovaný ako poddruh druhu Sus barbatus (Sus barbatus ahoenobarbus); zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus (barbatus (var.)) calamianensis, Sus (barbatus (var.)) palavensis a Sus barbatus balabacensis
- stredo- a východofilipínske taxóny - Poznámka: Vývoj zaradenia týchto taxónov bol takýto: 1. Od konca 19. do začiatku 80. rokov 20. storočia sa všetky stredo- alebo východofilipínske taxóny zaraďovali buď ako súčasť (poddruhy) druhu Sus celebensis alebo ako súčasť (poddruhy) druhu Sus verrucosus v širšom zmysle (t. j.zahŕňajúceho aj Sus celebensis) alebo (len v 2. polovici 20. stor.) ako súčasť druhu Sus barbatus (Sus verrucosus) v najširšom zmysle alebo (len do začiatku 20. storočia) ako samostatné druhy Sus philippensis, Sus mindanensis a Sus cebifrons. K tomu treba poznamenať, že namiesto druhu Sus philippensis niektorí autori na konci 19. storočia mali viacero samostatných druhov – napr. Sus philippensis v užšom zmysle, Sus effrenus, Sus minutus, Sus microtis a pod. Takisto treba poznamenať, že taxón Sus cebifrons sa do začiatku 20. storočia často uvádzal ako taxón s neistým postavením, ktorý je možno skôr len typom domácej alebo čiastočne domácej ošípanej; a na konci 20. stor. bol ojedinele zaradený ako poddruh druhu Sus philippensis. 2. V 80. rokoch 20. storočia sa všetky stredo- a východofilipínske taxóny začali zaraďovať ako súčasť (poddruhy) druhu Sus barbatus v širšom zmysle. 3. Počnúc rokom 1993 tieto taxóny (znovu, t. j. tak ako sčasti už v minulosti) dostali postavenie samostatných druhov – najprv boli vytvorené samostatné druhy Sus philippensis a Sus cebifrons, neskôr aj (vtedy novo objavený) druh Sus oliveri, a nakoniec u niektorých autorov aj druh Sus mindanensis:
  - druh Sus philippensis v širšom zmysle - o starších názvoch pozri Poznámku vyššie:
    - druh Sus philippensis v užšom zmysle/ poddruh Sus philippensis philippensis - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus marchei, Sus arietinus, Sus microtis, Sus frenatus, Sus minutus, Sus effrenus, Sus megalodontus, Sus crassidens, Sus mainitensis, Sus conchyvorus, Sus jalaensis (=Sus joloensis)
    - druh Sus mindanensis/ poddruh Sus philippensis mindanensis - pôvodný názov tohto taxónu je Sus inconstans
  - druh Sus cebifrons (po slovensky diviak visajanský/sviňa visajanská) - pôvodný názov tohto taxónu je Neosus cebifrons; o iných starších názvoch pozri Poznámku vyššie:
    - poddruh †Sus cebifrons cebifrons
    - poddruh Sus cebifrons negrinus - pôvodný názov tohto taxónu je Sus celebensis negrinus
  - druh Sus oliveri – pôvodne (1997) opísaný ako poddruh druhu Sus philippensis (Sus philippensis oliveri), v roku 2001 vyčlenený ako samostatný druh; nie je zhodný s poddruhom Sus verrucosus olivieri
  - ?druh Sus grovesi - pochybný druh
ostatné eurázijské a africké taxóny, t.j. skupina druhov Sus scrofa/ druh Sus scrofa v širšom zmysle (po slovensky diviak lesný/staršie diviak obyčajný/sviňa lesná/sviňa divá/diviak/divá ošípaná/zriedkavo prasa divé/zastarano brav divý/zastarano kanec divý) - iné názvy tohto taxónu (jeho úplné synonymá) sú Sus scropha a Sus setosus (Poznámky: 1. Tento taxón vznikol v juhovýchodnej Ázii a odtiaľ sa rozšíril jednak cez severnú Indiu a jednak cez Čínu a Sibír do Európy (porov. Sung Kyoung Choi et al. 2020). 2. Delenia na poddruhy pozri aj v článku diviak lesný. 3. Zahrnutý je tu aj zastaraný taxón zahŕňajúci väčšinu ázijských populácií, ktorý sa označoval názvami Sus asiaticus, Sus indicus, Sus chinensis, Sus sinensis či Porcus javanicus, pričom ale názvy Sus indicus a Sus sinensis boli niekedy obmedzené len na domáce ázijské populácie, názov Sus indicus bol niekedy obmedzený len na (domáce či divé) indické populácie (v takom prípade ide o synonymum druhu Sus cristatus) a názov Sus sinensis bol niekedy obmedzený len na (domáce či divé) čínske populácie. Treba tiež poznamenať, že do 19. storočia sa často predpokladalo, že vo väčšine Číny žijú len domáce ošípané.):
- indonézska skupina/ indonézske plemená [alebo rasy]/ sundské plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] vittatus - t.j. taxóny z južnej Indonézie (prípadne aj z ostrova Nová Guinea), časti Sumatry a z väčšiny Malajského polostrova:
  - druh Sus vittatus v užšom zmysle/ poddruh Sus scrofa vittatus (po slovensky: diviak pásavý/diviak pásikavý/sviňa pásavá/sviňa pásikovaná/sviňa pásikavá/pásavý diviak/pásiková divá ošípaná/divá ázijská pásikovaná ošípaná, ako poddruh aj: diviak lesný pásavý [alebo pásikavý]/sviňa lesná pásavá/sviňa divá pásavá [alebo pásikovaná alebo pásikavá]) - v dnešnom chápaní zahŕňa taxóny z južnej Indonézie, časti Sumatry a z väčšiny Malajského polostrova; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus andersoni, Sus (cristatus) jubatulus, Sus (scrofa [alebo vittatus alebo cristatus]) milleri, Sus peninsularis, Sus rhionis, Sus verrucosus typicus, Sus vittatus pallidiloris a pravdedpodobne aj taxóny Sus (scrofa) andamanensis, Sus (vittatus) babi, Sus babi (alebo cristatus) enganus, Sus babi (alebo cristatus) tuancus, Sus (scrofa [alebo vitattus]) floresianus [sensu Jentink], Sus natunensis a Sus (scrofa) nicobaricus; v 19. a 20. storočí rôzni autori tento taxón často chápali širšie než dnes, a to rôznym konkrétnym spôsobom - napríklad v širšom zmysle zahŕňal popri dnešnom rozsahu aj časť dnešného druhu Sus celebensis, alebo v najširšom zmysle zahŕňal popri dnešnom rozsahu aj všetky populácie druhu Sus scrofa na východ od Iránu a juh od Bajkalského jazera až po ostrov Nová Guinea a prípadne navyše aj taxóny Sus sennaarensis, Sus meridionalis a pod. (porov. napr. Lydekker 1915 a Marchi-Mascheroni 1925)
  - ? druh Sus papuensis/ poddruh Sus scrofa papuensis (po slovensky: diviak papuánsky/sviňa papuánska, ako poddruh aj:diviak lesný papuánsky/sviňa lesná papuánska/sviňa divá papuánska) – patria sem populácie z ostrova Nová Guines a okolitých ostrov; taxón neistého zaradenia, niekedy považovaný za hybrid Sus vittatus x celebensis alebo staršie za potomka domácich či polodomácich jedincov; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus ternatensis, Sus aruensis, Sus ceramensis, Sus niger a Sus scrofa goramensis (=Sus papuensis goramensis)
- juhoázijská skupina/ indické plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] cristatus - t.j. taxóny z Pakistanu, Indie a blízkeho okolia:
  - druh Sus cristatus/ poddruh Sus scrofa cristatus (po slovensky diviak indický/sviňa indická, ako poddruh aj: diviak lesný indický/sviňa lesná indická/sviňa divá indická) - staršie názvy tohto taxónu sú Sus vittatus (alebo cristatus) cristatus, Sus cristatus typicus a Sus indicus ferus; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus aper var. aipomus, Sus aper var. isonotus a Sus bengalensis
    - poddruh Sus cristatus cristatus
    - poddruh Sus cristatus affinis - niekedy zaraďovaný ako samostatný druh Sus affinis/ poddruh Sus scrofa affinis; zahrnutý je tu aj starší taxón Sus (scrofa) zeylonensis
  - druh Sus davidi/ poddruh Sus scrofa davidi
- ázijská skupina / východné plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] leucomystax: - t.j. taxóny z Indočínskeho polostrova, východnej Číny, Taiwanu, Kóree, Japonska, Sibíri a Mongolska; staršie tieto taxóny niekedy tvorili jediný taxón, ktorý sa označoval (spravidla bez Sus nigripes v širšom zmysle) ako (pod)druh Sus (scrofa) leucomystax v najširšom zmysle (porov. nižšie) alebo (bez Sus nigripes v užšom zmysle) ako druh Sus orientalis:
  - taxóny z Indočínskeho polostrova (novšie aj Mjanmarska), východnej Číny, Taiwanu, Kóree a priľahlého juhovýchodného pobrežného Ruska :
    - druh Sus moupinensis/ poddruh Sus scrofa moupinensis - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus bucculentus, Sus acrocranius, Sus collinus, Sus curtidens, Sus laticeps, Sus oxyodontus, Sus dicrurus, Sus planiceps, Sus melas [sensu Sowerby] (=Sus meles), Sus canescens (Sus canescens bol staršie zaraďovaný do Sus ussuricus), Sus frontosus, Sus microdontus, Sus scrofoides, Sus spatharius, Sus taininensis, (?) Sus scrofa sukvianus a novšie aj Sus (cristatus [alebo scrofa]) jubatus; v prvej polovici 20. storočia sa tento taxón niekedy považoval za súčasť druhu Sus scrofa v užšom zmysle, čiže za súčasť európskej skupiny
    - druh Sus chirodontus (=Sus chirodonticus)/ poddruh Sus scrofa chirodontus - niekedy považovaný za súčasť taxónu Sus (scrofa) moupinensis; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus melas [sensu Heude], Sus flavescens, Sus leucorhinus, Sus palustris [sensu Heude], Sus paludosus
    - druh Sus taevanus (=Sus taivanus)/ poddruh Sus scrofa taevanus (=Sus scrofa taivanus) - staršie názvy tohto taxónu sú Porcula taivana, Sus vittatus taivanus a Sus leucomystax taivanus
    - druh Sus ussuricus/ poddruh Sus scrofa ussuricus (po slovensky: diviak usurijský/sviňa usuriská, ako poddruh aj: diviak lesný usurijský/sviňa lesná usurijská/sviňa divá usurijská) - zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus leucomystax var. continentalis, Sus gigas, Sus mandchuricus a Sus songaricus
    - druh Sus coreanus/ poddruh Sus scrofa coreanus - tento taxón sa často zaraďuje ako súčasť taxónu Sus ussuricus alebo občas ako súčasť taxónu Sus moupinensis (prípadne špecificky ako poddruh Sus moupinensis coreanus)
  - taxóny z Japonska:
    - druh Sus riukiuanus/ poddruh Sus scrofa riukiuanus - pôvodný názov tohto taxónu je Sus leucomystax riukiuanus
    - druh Sus leucomystax/ poddruh Sus scrofa leucomystax (po slovensky diviak japonský/sviňa japonská, ako poddruh aj: diviak lesný japonský/sviňa lesná japonská/sviňa divá japonská) - starší názov tohto taxónu je Sus vittatus leucomystax; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus vittatus japonica (=Sus cristatus var. japonicus) a Sus nipponicus [sensu Heude]; staršie sa tento taxón niekedy chápal širšie než dnes - buď zahŕňal aj dnešné taxóny Sus riukiuanus, Sus taevanus, Sus ussuricus (príp. vrátane Sus coreanus) a prípadne Sus sibiricus alebo v najširšom zmysle (v druhej polovici 20. stor.) zahŕňal celú ázijskú skupinu (t.j. skupinu leucomystax) okrem druhu Sus nigripes v širšom zmysle
  - taxóny z Ťanšanu s okolím a z Bajkalu, Zabajkalska a časti Mongolska: druh Sus nigripes/ poddruh Sus scrofa nigripes v širšom zmysle - tento taxón (alebo iba Sus nigripes v užšom zmysle) sa niekedy zaraďuje do európskej skupiny (teda do Sus scrofa v užšom zmysle):
    - druh Sus sibiricus/ poddruh Sus scrofa sibiricus - pôvodný názov tohto taxónu je Sus leucomystax sibiricus; zahrnutý tu je aj starší taxón Sus scrofa raddeanus
    - druh Sus nigripes/ poddruh Sus scrofa nigripes v užšom zmysle (po slovensky: diviak stredoázijský/sviňa stredoázijská, ako poddruh aj: diviak lesný stredoázijský/sviňa lesná stredoázijská/sviňa divá stredoázijská) - pôvodný názov tohto taxónu je Sus scrofa var. nigripes
- európska skupina/ západné plemená [alebo rasy]/ divízia [alebo skupina] scrofa/ druh Sus scrofa (=Sus scropha) v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie)/ staršie (bez domácej ošípanej): Sus (scrofa) ferus v širšom zmysle - t.j. taxóny z Európy (okrem severnej), severnej Afriky a západnej Ázie (po Kazachstan a Afganistan, oboje vrátane); staršie názvy tohto taxónu sú Sus europaeus v širšom zmysle (tento taxón zahŕňal aj európske domáce ošípané), Sus (scrofa) ferox, Sus (scrofa [alebo setosus]) aper a Sus (scrofa [alebo vittatus]) fasciatus; Thomas 1912 toto síce nazýva druh Sus scrofa, ale Sus scrofa attila uvádza ako samostatný druh Sus attila
  - poddruh †Sus scrofa priscus – vyskytoval sa v Európe v pleistocéne; pôvodný názov tohto taxónu bol Sus priscus; zahrnutý je tu aj taxón Sus scrofa mosbachensis
  - taxóny z nestredozemnej Európy a západnej Ázie (okrem severu)- v starších systémoch sa toto označovalo ako poddruh Sus scrofa scrofa v širšom zmysle (po slovensky diviak lesný európsky/sviňa lesná európska/sviňa divá európska/sviňa divá euroázijská/sviňa európska divá/diviak európsky/severský diviak/divá európska ošípaná) alebo ako druh Sus scrofa (=Sus scropha) v najužšom zmysle - starší názov tohto taxónu je Sus (scrofa) ferus v užšom zmysle; zahrnutý tu je možno aj starší taxón †Sus scrofa fossilis
    - poddruh Sus scrofa scrofa v užšom zmysle (slovenské názvy pozri vyššie [t.j. diviak lesná európsky atď.]; ďalšie slovenské názvy: diviak lesný stredoeurópsky/sviňa lesná stredoeurópska/sviňa divá stredoeurópska)
      - poddruh Sus scrofa scrofa v najužšom zmysle (slovenské názvy sú rovnaké ako v predchádzajúcej odrážke) - od Pyrenejí a severného Talianska súvisle až po severné Nemecko, Dánsko a pobaltské štáty, na východe je hranica neistá, pravdepodobne je ňou východný okraj Álp, stredné Slovensko a čast Poľska, možno sem patrí aj Albánsko (pravdepodobne však nie aj väčšina bývalej Juhoslávie); reintrodukovaný sa vyskytuje aj v časti Škandinávie a ojedinele na Britských ostrovoch, ale v minulosti na Britských ostrovoch a v celej južnej Škandinávii žil prirodzene; zahrnutý tu je aj starší taxón Sus scrofa var. celtica
      - poddruh Sus scrofa castilianus (po slovensky: diviak lesný iberský/sviňa lesná iberská/sviňa divá iberská) - sever Pyrenejského polostrova
      - poddruh Sus scrofa majori (po slovenky: diviak lesný apeninský/sviňa lesná apeninská/sviňa divá apeninská) - stred a juh Talianska
    - poddruh Sus scrofa attila (po slovensky: diviak lesný karpatsko-balkánsky/sviňa lesná karpatsko-balkánska/sviňa divá karpatsko-balkánska/diviak lesný juhovýchodoeurópsky/sviňa lesná juhovýchodoeurópsky/sviňa divá juhovýchodoeurópska) - východná Európa a západná Ázia (zhruba od častí Poľska a od Maďarska po hranice medzi Kazachstanom a Čínou, plus Afganistan a Irán, možno aj severné Turecko a/alebo Arménsko a/alebo Irak); patria sem aj populácie z východného Slovenska; pôvodný názov tohto taxónu je Sus attila; zahrnutý tu je aj starší taxón Sus (scrofa) falzfeini (po slovensky: diviak lesný východobaltický/sviňa lesná východobaltická/sviňa divá východobaltická)
  - taxóny zo Stredozemia - tieto poddruhy približne zodpovedajú tomu, čo sa v mnohých textoch 20. storočia označovalo ako (pod)druh Sus (scrofa) mediterraneus (po slovensky diviak stredozemný/diviak stredomorský/sviňa stredomorská/stredozemná divá ošípaná/divá stredomorská ošípaná, ako poddruh aj diviak lesný stredozemný [alebo stredomorský]/sviňa lesná [alebo divá] stredozemná [alebo stredomorská]; tento taxón bol pôvodne opísaný z (taxonomicky sporného) územia bývalej Juhoslávie, preto je čisto formálne (i keď nie vecne) najviac zhodný s taxónom Sus scrofa reiseri resp. Sus scrofa libycus v širšom zmysle):
    - poddruh Sus scrofa meridionalis- Sardínia, Korzika, Andalúzia; zaraďovaný aj ako samostatný druh Sus meridionalis; zahrnutý je tu aj starší taxón Sus scrofa var. sardous
    - poddruh Sus scrofa baeticus (po slovensky: diviak lesný juhoiberský/sviňa lesná juhoiberská/sviňa divá juhoiberská) - juhozápadný Pyrenejský polostrov, možno presahuje do Afriky; niekedy považovaný za súčasť poddruhu Sus scrofa meridionalis a staršie za súčasť poddruhu Sus scrofa castilianus
    - poddruh Sus scrofa algira (=Sus scrofa algirus - severozápadná Afrika; pôvodný názov tohto taxónu je Sus scrofa var. algira; zahrnutý tu je aj starší taxón Sus scrofa barbarus (po slovensky diviak lesný berberský/sviňa lesná berberská/sviňa divá berberská; pôvodný názov: Sus scrofa var. barbarus; tento taxón sa v širšom zmysle stotožňuje s celým Sus scrofa algirus), Sus scrofa sahariensis, Sus gambianus a (?) Sus scrofa anolamanensis; v minulosti sa tento taxón niekedy považoval za súčasť poddruhu Sus scrofa baeticus
    - poddruh Sus scrofa libycus (po slovensky diviak lesný maloázijský/sviňa lesná maloázijská/sviňa divá maloázijská) - Turecko (alebo len južné Turecko) a územie od Kaukazu (alebo len zhruba od Vanského jazera) po Palestínu, v minulosti aj v delte Nílu a Líbyi; občas sa mylne uvádza, že tento poddruh je dnes už vyhynutý; pôvodný názov tohto taxónu je Sus lybicus; pozri aj komentár k nasledujúcej odrážke
    - poddruh Sus scrofa reiseri- časť Balkánu (bývalá Juhoslávia, Bulharsko, prípadne Grécko a pod.), pôvodne opísaný pre populácie Bosny a Hercegoviny; často považovaný za súčasť poddruhu Sus scrofa libycus; starší názov tohto taxónu je Sus attila reiseri; podľa novej analýzy v práci Bakan 2010 sú (v rozpore s tým, čo sa bežne uvádza v literatúre) populácie v celej bývalej Juhoslávii (vrátane priľahlých častí Rakúska a Maďarska) a v južnom Turecku prakticky zhodné s taxónom Sus (scrofa) meridionalis a na území Bulharska sa vyskytuje samostatná populácia pravdepodobne zodpovedajúca taxónu Sus scrofa libycus (Albánsko, Grécko, západná Ázia okrem časti Turecka, Pyrenejský polostrov a Afrika v práci neboli analyzované), rozsah Sus scrofa reiseri sa teda (pokiaľ sa existencia tohto taxónu vôbec akceptuje) redukuje na územie bývalej Juhoslávie
  - taxón z vnútornej Afriky: poddruh †Sus scrofa sennaarensis (=Sus scrofa sennaariensis) - Egypt (okrem delty Nílu, lebo tam zasahoval poddruh Sus scrofa libycus) a (severný) Sudán; presné zaradenie tohto taxónu bolo vždy sporné, možno to bola dávna introdukcia z Európy, podľa niektorých názorov išlo len o zdivené domáce ošípané; staršie názvy tohto taxónu sú Sus sennaar(i)ensis a Sus vittatus sennaar(i)ensis
- ? druh †Sus palustris [sensu Rütimeyer]/ poddruh Sus scrofa palustris (tzv. rašelinná sviňa) - zaraďovaný aj ako (1) súčasť poddruhu Sus scrofa scrofa alebo (2) súčasť sčasti poddruhu Sus scrofa scrofa a sčasti (pod)druhu Sus scrofa mediterraneus, alebo (3) poddruhu Sus scrofa chirodontus (resp. Sus scrofa moupinensis v širšom zmysle) alebo (4) (pod)druhu Sus (scrofa) domesticus; zahrnuté sú tu aj staršie taxóny Sus ibericus a Sus scrofa nanus
- druh Sus domesticus/ poddruh Sus scrofa domesticus v širšom zmysle/ forma Sus scrofa f. domestica (po slovensky sviňa domáca/(domáca) ošípaná/prasa domáce/zastarano brav domáci/zastarano kanec domáci) - niekedy sa zaraďuje ako súčasť poddruhu Sus scrofa scrofa; jednotný názov tohto taxónu sa používa skôr z tradičných či praktických dôvodov, pretože de facto ide skôr o dve vývojovo veľmi rôzne skupiny populácií, i keď jedna z nich je od 19. storočia čiastočne skrížená s druhou. Poznámka: Podľa súčasných zistení sa domáca ošípaná delí na dve geneticky rôzne skupiny: (a) (východo)ázijské populácie pochádzajú z dvoch rôznych juhočínskych populácií druhu Sus scrofa (v širšom zmysle), (b) európske populácie pochádzajú pôvodne z východnej Anatólie, ale po početnom krížení s divými populáciami dnes už geneticky spadajú niekde do Sus scrofa scrofa a len malá časť z nich má výraznejšie zvyšky génov anatólskych predkov, pričom väčšina týchto populácií bola zhruba od 19. storočia navyše krížená s východoázijskými populáciami. Podľa starších predstáv sa domáca ošípaná delí na 3 až 4 skupiny plemien: 1. prvá skupina vznikla zo Sus vittatus v najširšom zmysle niekde v Ázii (pravdepodobne v Číne), 2. druhá skupina vznikla zo Sus scrofa v užšom zmysle (podľa niektorých názorov špecificky pri Baltskom mori), 3. možno existuje aj tretia skupina vzniknutá v Stredozemí zo Sus scrofa mediterraneus (reprezentovaná podľa niektorých názorov napríklad vyššie spomínaným taxónom Sus scrofa palustris) a 4. existuje aj štvrtá skupina vzniknutá krížením stredoeurópskeho Sus scrofa v užšom zmysle s indickým a čínskym Sus vittatus v najširšom zmysle (možno s primiešaním Sus scrofa mediterraneus). Podľa iných starších názorov všetky domáce ošípané boli domestikované v Anatólii a odtiaľ sa rozšírili na všetky strany do celého sveta.:
  - východoázijské populácie svine domácej - ich domestikácia prebehla na dvoch miestach v južnej Číne; staršie názvy tohto taxónu sú: Sus vittatus domesticus (myslí sa tu Sus vittatus v najširšom zmysle), Sus indicus v užšom zmysle, Sus sinensis v užšom zmysle (resp. Sus sinensis v užšom zmysle a Sus pliciceps)
  - európske populácie svine domácej - ich domestikácia prebehla vo východnej Anatólii (staršie sa mylne myslelo, že aj v Európe); u všetkých týchto populácií od začiatku staroveku dodnes už prevažujú gény divého európskeho diviaka lesného a väčšina týchto populácií má navyše zhruba od 19. storočia (t.j. od priemyselnej revolúcie) alebo od 20. storočia dodnes primiešané gény východoázijských populácií svine domácej; starší názov tohto taxónu je Sus scrofa domesticus v užšom zmysle alebo Sus europeaus domesticus
    - populácie takmer bez zvyškov génov anatólskych predkov - starší názov tohto taxónu je Sus europaeus v užšom zmysle (prípadne + Sus palustris domesticus)
    - populácie s malými zvyškami génov anatólskych predkov - starší názov tohto taxónu je Sus mediterraneus domesticus
vyhynuté druhy (Poznámka: Väčšina z nich asi patrí niekde vedľa druhu Sus scrofa v širšom zmysle, ale celkovo je ich zaradenie neisté, preto sú tu uvedené takto oddelene):
- ? druh †Sus adolescens – Pakistan, miocén
- ? druh †Sus advena - India, miocén
- ? druh †Sus algeriensis – severná Afrika, pleistocén
- ? druh † Sus antediluvianus (=Sus palaeochoerus var. antediluvianus, ?Hyotherium soemmeringi) – Európa
- druh †Sus apscheronicus – Azerbajdžan, pleistocén
- druh †Sus arvernensis (=Dasychoerus arvernensis, Sus minor; zahŕňa aj: Kolpochoerus deheinzelini, Sus houi) - Európa, Čína, pliocén-pleistocén
- druh †Sus australis – možno zhodný so Sus peii alebo so Sus macrognathus; Čína, pleistocén
- druh †Sus bijiashanensis – možno zhodný so Sus liuchengensis; Čína, pleistocén
- druh †Sus bakeri – India, pliocén
- druh †Sus brachygnathus (= Dasychoerus brachygnathus; zahŕňa aj: Sus vatualangensis, Sus hysudricus [sensu Martin 1890]) – možno zhodný so Sus sangiranensis; vývojovo ide o sesterský taxón druhu Sus celebensis; Jáva, pleistocén
- druh †Sus cautleyi –India, pliocén
- druh †Sus choprai – India, pleistocén
- druh †Sus falconeri – Ázia (najmä India), pliocén
- ? druh †Sus gadarensis – asi zhodný so Sus scrofa; Izrael, pleistocén
- ? druh †Sus giganteus (=Propotamochoerus giganteus; staršie: Conohyus giganteus, staršie: Sivachoerus giganteus) - sporné zaradenie v systéme diviakovitých; India, pliocén-pleistocén
- druh †Sus gomphoterioides – India, pliocén
- druh †Sus hysudricus [sensu Falconer a Cautley 1847] – južná Ázia, pleistocén
- druh †Sus jiaoshanensis – Čína, pleistocén
- druh †Sus karnuliensis – India, pleistocén
- druh †Sus liuchengensis – možno zhodný so Sus bijiashanensis; Čína, pleistocén
- druh †Sus lydekkeri- Čína, pleistocén
- druh †Sus macrognathus (= Dasychoerus macrognathus; zahŕňa aj: Sus coerti, Sus terhaari a Sus stremmi) – Jáva, pleistocén
- ? druh †Sus maraghanus – Irán, miocén
- druh †Sus namadicus – India, pleistocén
- druh †Sus natrunensis (=Dasychoerus natrunensis) – možno zhodný so Sus arvernensis; Egypt, miocén-pliocén
- druh †Sus nipponicus [sensu Matsumoto] (= Sus mikotonis; ?Sus sendai)
- ? druh †Sus officinalis – Čína, pleistocén
- ? druh †Sus palaeindicus – India, pleistocén
- druh †Sus peii – možno zhodný so Sus australis alebo so Sus lydekkeri; Čína, pleistocén
- druh †Sus peregrinus – Pakistan, pliocén
- druh †Sus praecox – Pakistan, miocén
- ? druh †Sus provincialis (=Propotamochoerus provincialis) – Európa, miocén-pliocén
- ? druh †Sus sangiranensis/Porcula sangiranensis – možno zhodný so Sus brachygnathus; Jáva, pleistocén
- druh †Sus sinhaleyus – Srí Lanka, pleistocén
- druh †Sus sondaari (= Sus nanus [sensu Made]; zahŕňa aj: Kolpochoerus cookei) – Sardínia, Kozika, pleistocén
- druh †Sus strozii (=Dasychoerus strozzi; zahŕňa aj: Sus tamanensis, Potamochoerus magnus) – vývojovo patrí niekde medzi Sus verrucosus v užšom zmysle a Sus celebensis v širšom zmysle; (najmä južná) Európa, Kaukaz a Blízky Východ, pliocén-pleistocén
- ? druh †Sus subtriquetra – Čína, pliocén-pleistocén
- druh †Sus tatroti – India, miocén
- druh †Sus xiaozhu – Čína, pleistocén

Druhy presunuté do iných rodov:

Druh Sus salvanius (po slovensky diviak trpasličí/sviňa malá) sa dnes vždy zaraďuje (a už v minulosti sa občas zaraďoval) do rodu Porcula (po slovensky svinka/diviak/sviňa) pod názvom Porcula salvania. Do rodu Porcula dnes patrí okrem neho možno aj vyššie uvedený vyhynutý druh Porcula sangiranensis.
Druh Sus porcus, druh Sus penicillatus, druh Sus guineensis (=Sus scrofa guineensis) a druh Sus pictus je v súčasných systémoch Potamochoerus porcus v užšom zmysle (= Potamochoerus porcus porcus) (po slovensky: diviak štetinatý v užšom zmysle, = diviak štetinatý západoafrický).
Druh Sus larvatus, druh Sus choeropotamus, druh Sus koiropotamus a druh Sus capensis je v súčasných systémoch Potamochoerus larvatus (po slovensky: diviak madagaskarský).
Druh Sus aethiopicus je v súčasných systémoch Phacochoerus aethiopicus (po slovensky: diviak bradavičnatý).
Druh Sus africanus je v súčasných systémoch a) Potamochoerus larvatus, b) Phacochoerus aethiopicus.
Druh Sus labiatus je v súčasných systémoch Tayassu pecari (po slovensky: pekari bielobradý).
Druh Sus tajacu (=Sus tajassu) je v súčasných systémoch Tayassu tajacu (po slovensky: pekari bielopásy).
Druh Sus babyrussa je v súčasných systémoch rod Babyrousa (po slovensky: babirusa).
Druh †Sus erymanthius je v súčasných systémoch druh Hippopotamodon major (=Microstonyx major).
Druh †Sus antiquus je v súčasných systémoch druh Hippopotamodon antiquus.
Druh †Sus titan je v súčasných systémoch druh Hippopotamodon sivalense.
Druh †Sus hysudricus [sensu Stehlin 1899/1900] je v súčasných systémoch druh Propotamochoerus hysudricus.
Druh †Sus hyotherioides je v súčasných systémoch druh Propotamochoerus hyotherioides(= Potamochoerus (podrod Postpotamochoerus) hyotheroides).
Druh †Sus palaeochoerus je v súčasných systémoch druh Propotamochoerus palaeochoerus.
Druh †Sus waylandi je v súčasných systémoch druh Nyanzachoerus waylandi.
Druh †Sus sivalensis je v súčasných systémoch druh Hippohyus sivalensis.
Druh †Sus pusillus je v súčasných systémoch druh Sanitherium schlagintweiti.

Ako vidno, pokiaľ ide o recentné taxóny, tak v extrémnom prípade rod Sus v dávnejšej minulosti zahŕňal všetky recentné rody z dnešných čeľadí diviakovité (Suidae) a pekariovité (Tyassuidae) okrem rodov Hylochoerus a Catagonus (resp. Parachoerus), ktoré boli opísané až na začiatku 20. storočia (t.j. už v dobe modernejších systémov).

Zdroje systému recentných taxónov: ^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8]^[9]^[10]^[11]^[12]^[13]^[14]^[15]^[16]^[17]^[18]^[19]^[20]^[21]^[22]^[23]^[24]^[25]^[26]

Systém v druhej polovici 20. storočia

Staršie (zhruba do 80. rokov 20. storočia) bol rod Sus často (nie vždy) rozdelený na menší počet recentných druhov než dnes; konkrétne systém recentných druhov rodu Sus vyzeral obyčajne takto (synonymá slovenských názvov tu nie sú uvedené):^[21]^[10]^[19]^[25]^[23]^[9]^[27]:

druh Sus barbatus^[27] v najširšom zmysle (alebo druh Sus verrucosus v najširšom zmysle) [=podrod Eusus]:
- druh Sus verrucosus v širšom zmysle (alebo Sus celebensis^[21] v najširšom zmysle) (po slovensky diviak sundský^[21]) - skladal sa z dnešných dnešných druhov Sus verrucosus v užšom zmysle, Sus celebensis v širšom zmysle a (do 80. rokov aj) stredo- a východofilipínskych taxónov (t.j. Sus philippensis, Sus cebifrons a Sus oliveri)
- druh Sus barbatus v širšom zmysle (po slovensky diviak bradatý) - t.j. vrátane Sus ahoenobarbus
druh Sus scrofa v širšom zmysle (po slovensky diviak lesný):
- druh Sus scrofa v užšom zmysle (po slovensky diviak lesný):
  - druh Sus scrofa v najužšom zmysle (po slovensky diviak lesný)/ poddruh Sus scrofa scrofa (alebo Sus scrofa ferus) v širšom zmysle (po slovensky diviak lesný európsky) [= podrod Sus/podrod Scrofa] - patria sem všetky populácie z nestredozemnej Európy, západnej Ázie a Sibíri
  - druh Sus mediterraneus (po slovensky diviak stredozemný)/ poddruh Sus scrofa mediterraneus (po slovensky diviak lesný stredozemný) [= podrod Mediterraneus] - patria sem všetky populácie zo Stredozemia
- druh Sus vittatus v najširšom zmysle (po slovensky diviak pásavý)/ poddruh Sus scrofa vittatus v najširšom zmysle (po slovensky diviak lesný pásavý) [= podrod Striatosus] - sem patria všetky populácie (druhu Sus scrofa v širšom zmysle) na východ od Iránu a juh od Bajkalského jazera až po ostrov Nová Guinea
- druh Sus domesticus/ poddruh Sus scrofa domesticus/ forma Sus scrofa f. domestica (po slovensky sviňa domáca)
druh Sus salvanius (po slovensky diviak trpasličí) - alternatívne zaraďovaný do rodu Porcula

Všetky tu uvedené taxóny a ich kvalifikátory ("v širšom zmysle" a pod.) sú spomenuté aj vo vyššie uvedenom súčasnom systéme a sú s ním zosúladené.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sus (rod)
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sus (rod)

Zdroje

↑ WILSON, D.E., REEDER, D.M. (eds.). Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vydanie. 2005. S. 639-643 [1]
↑ GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 317 s. ISBN 978-1-4214-0093-8. S. 37 a nasl..
↑ SUIFORMES (SCHWEINEARTIGE) [online]. sthco.de, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
↑ Hardjasasmita, H. S. Taxonomy and phylogeny of the Suidae (Mammalia) in Indonesia. In: Scripta Geol. 85 (1987) [2]
↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
↑ Sus scrofa [online]. mammals.indianbiodiversity.org, 2015-02-18, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
↑ News from IUCN [online]. iucnredlist.org, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
↑ ^a ^b GRZIMEK, Bernhard. Tierleben (Enzyklopädie des Tierreiches). [s.l.] : Kindler, 1967-74 [v., 1971. 548 s. S. 80 a nasl..
↑ ^a ^b CORBET, G. B., HILL, J. E. A World List of Mammalian Species, Third edition. Natural History Museum Publications & Oxford University Press, London and Oxford. 1991. S. 125
↑ Artiodactyla - Sudokopytníci [online]. savci.upol.cz, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
↑ New or Undescribed Species [online]. iucn-wpsg.org, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
↑ KUSATMAN, B. The origin of pig domestication with particular reference to the Near East. 1991. [3]
↑ Family Suidae: Pigs [online]. untamedscience.com, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
↑ RUVINSKY, A., ROTHSCHILD, M. F. Systematics and Evolution of the Pig. In: The Genetics of the Pig (eds M.F. Roth schild and A. Ruvinsky). 1998 [4]
↑ Groves 1997
↑ Groves a Grubb 1993
↑ Price, Samantha & Bininda-Emonds, Olaf & Gittleman, John. (2005). A complete phylogeny of the whales, dolphins and even-toed hoofed mammals (Cetartiodactyla). Biological reviews of the Cambridge Philosophical Society. 80. 445-73. 10.1017/S1464793105006743.
↑ ^a ^b prase. In: Náučný slovník zemědelský 7 p. 1977. S. 148 a nasl.
↑ MÜLLER, P. Najsilnejšie diviaky žijú na východe. In: Hubertlov 3/2010 [5]
↑ ^a ^b ^c ^d LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 77.
↑ sviňovité. In: Pyramída
↑ ^a ^b BREHM, A. E., RAMMNER, W. Život zvierat 4 - cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 311-317
↑ Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Národní jména [online]. biolib.cz, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ošípaná. In: Encyklopédia Slovenska. S. 233
↑ KADLEČÍK, O., KASARDA, R. Všeobecná zootechnika. 2012. S. 15, 16
↑ ^a ^b DANILKIN, A. A. Svinye (Suidae). Moskva: GEOS. 2002

[MS-1] WILSON, D.E., REEDER, D.M. (eds.). Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference. 3. vydanie. 2005. S. 639-643 [1]

[UT-2] GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 317 s. ISBN 978-1-4214-0093-8. S. 37 a nasl..

[3] SUIFORMES (SCHWEINEARTIGE) [online]. sthco.de, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.

[Hardjasasmita-4] Hardjasasmita, H. S. Taxonomy and phylogeny of the Suidae (Mammalia) in Indonesia. In: Scripta Geol. 85 (1987) [2]

[Mikko1-5] Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.

[Mikko2-6] Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.

[India-7] Sus scrofa [online]. mammals.indianbiodiversity.org, 2015-02-18, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.

[8] News from IUCN [online]. iucnredlist.org, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.

[Gr-9] GRZIMEK, Bernhard. Tierleben (Enzyklopädie des Tierreiches). [s.l.] : Kindler, 1967-74 [v., 1971. 548 s. S. 80 a nasl..

[Corbet-10] CORBET, G. B., HILL, J. E. A World List of Mammalian Species, Third edition. Natural History Museum Publications & Oxford University Press, London and Oxford. 1991. S. 125

[11] Artiodactyla - Sudokopytníci [online]. savci.upol.cz, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.

[12] New or Undescribed Species [online]. iucn-wpsg.org, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.

[Kusatman-13] KUSATMAN, B. The origin of pig domestication with particular reference to the Near East. 1991. [3]

[14] Family Suidae: Pigs [online]. untamedscience.com, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.

[15] RUVINSKY, A., ROTHSCHILD, M. F. Systematics and Evolution of the Pig. In: The Genetics of the Pig (eds M.F. Roth schild and A. Ruvinsky). 1998 [4]

[16] Groves 1997

[17] Groves a Grubb 1993

[18] Price, Samantha & Bininda-Emonds, Olaf & Gittleman, John. (2005). A complete phylogeny of the whales, dolphins and even-toed hoofed mammals (Cetartiodactyla). Biological reviews of the Cambridge Philosophical Society. 80. 445-73. 10.1017/S1464793105006743.

[NSZ-19] rase. In: Náučný slovník zemědelský 7 p. 1977. S. 148 a nasl.

[20] MÜLLER, P. Najsilnejšie diviaky žijú na východe. In: Hubertlov 3/2010 [5]

[Lupták-21] LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 77.

[22] sviňovité. In: Pyramída

[ŽZ-23] BREHM, A. E., RAMMNER, W. Život zvierat 4 - cicavce. Bratislava: Obzor. 1971. S. 311-317

[24] Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Národní jména [online]. biolib.cz, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.

[ES-25] šípaná. In: Encyklopédia Slovenska. S. 233

[26] KADLEČÍK, O., KASARDA, R. Všeobecná zootechnika. 2012. S. 15, 16

[Danilkin-27] DANILKIN, A. A. Svinye (Suidae). Moskva: GEOS. 2002

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]