Židlochovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°02′22″S 16°37′08″V / 49.039444°S 16.618889°V / 49.039444; 16.618889
Židlochovice
mesto
Židlochovice náměstí Míru 2.jpg
Židlochovice – námestie Mieru
Vlajka Židlochovic.jpg
Židlochovice znak.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Brno-venkov (CZ0643)
Obec s rozš. pôs. Židlochovice
Poverená obec Židlochovice
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 190 m n. m.
Súradnice 49°02′22″S 16°37′08″V / 49.039444°S 16.618889°V / 49.039444; 16.618889
Rozloha 5,93 km² (593 ha)
Obyvateľstvo 3 659 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 617,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Starosta Vlastimil Helma
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 667 01
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 9
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0643 584282
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Židlochovice
Masarykova 100
667 01 Židlochovice
E-mailová adresa posta@zidlochovice.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Židlochovice
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.zidlochovice.cz
Portal.svg Český portál

Židlochovice (nem. Groß Seelowitz)[2] sú mesto v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji, 18 km južne od Brna pri sútoku Litavy a Svratky, na úpätí najvyššieho kopca Dyjsko-svrateckého úvalu Výhonu (355 m n. m.).

Ide o vinársku obec vo Velkopavlovickej vinárskej podoblasti (viničné trate Prostřední sady, Hačky, Výhon, Vinohrádky, Výšavy, Pastviska).

1. januára 2012 tu žilo 3 605 obyvateľov, z toho 1 785 mužov a 1 820 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,3 roka (muži 38,2 roka, ženy 42,5 roka).

Historický prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Židlochovice mali do druhej polovice 20. storočia trochu odlišné katastrálne hranice ako majú v súčasnosti. Mníchovská dohoda učinila zo Židlochovic pohraničné mesto, pričom vtedy stanovená nová hranica medzi nacistickým Nemeckom a neobsadeným zbytkom Česko-slovenska zabiehala dosť hlboko do súčasného intravilánu Židlochovic (mnoho vtedy ešte nezastavaných pozemkov v židlochovickej lokalite nazývanej "Žižkov" patrilo k pôvodnému katastru susednej obce Vojkovice, ktorej kataster bol takmer celý zabraný Nemeckom). K 1. januáru 1959[3] potom vykonal krajský národný výbor v Brne svojim uznesením z dňa 12. decembra 1958 výraznú úpravu hranice Židlochovic so susednými obcami Hrušovany u Brna a Vojkovicami práve v lokalite Žižkova, pričom k dôvodom patrilo 24 postavených či rozostavaných domov na území pripojenom k Židlochoviciam. Židlochovice pri tejto úprave svojej hranice získali od Vojkovic 26,571 hektárov pôdy a od Hrušovan 3,687 hektárov pôdy. Naopak k Vojkoviciam prešlo od Židlochovic 0,1243 hektárov pôdy.

Od roku 2003 sú Židlochovice obcou s rozšírenou pôsobnosťou, ich správny obvod má celkom 24 obcí.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov[4]
1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011[5]
2 826 2 651 2 635 2 613 2 514 2 562 2 764 2 508 2 782 2 855 3 443 3 251 3 087 3 562

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg
Pozri aj: Zoznam kultúrnych pamiatok v Židlochoviciach

V Židlochoviciach je niekoľko významných pamiatok, medzi hlavné patrí zámok, radnica, Strejcův sbor a kostol Povýšenia svätého Kríža.

Radnica[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z najstarších budov mesta. Pôvodná radnica bola len prízemná budova so slamenou strechou a jednou miestnosťou. Jej dnešná podoba je z roku 1559, kedy bola majiteľom panstva Vilémom z Pernštejna rozšírená. Vo vedľajšej budove sídli Regionálne turistické a informačné centrum s vinotékou. Radničné pivnice pripomínajú slávnu vinársku minulosť mesta.

Kostol Povýšenia svätého Kríža[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Povýšenia svätého Kríža (Židlochovice)

Postavený v rokoch 1724-1730 viedenským barokovým architektom Johannom L. Hildebrandtom. Stavbu financoval vtedajší majiteľ židlochovického panstva Philip Ludwig Sinzendorf. Ihlanovitá strecha veže nie je pôvodná – bola provizórne postavená v roku 1855, kedy pôvodná báň bola strhnutá víchricou. V interiéri kostola sú na postranných oltároch obrazy sv. Jána Nepomuckého a P. Márie - autorom je židlochovický maliar Georg Metzger. Nájdeme tu tiež repliku jedinečného gotického spodobnenia P. Márie, ktorej originál je v Moravskom múzeu.

Schodisko pred kostolom zdobia sochy Jana Sterna z 18. storočia: sv. Florián, sv. Urban, sv. Leonard, sv. Augustín a dve sochy sv. Jána Nepomuckého.

Zvonica na starom cintoríne[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätej Barbory (Židlochovice)

Arkádovitá predsieň s lomenými oblúkmi je zbytkom pôvodného gotického kostola znovu vysväteného v roku 1446. Okolo pôvodného kostola bol cintorín. Kostol bol zrejme poškodený v husitských vojnách, neskôr bol poškodený niekoľkokrát požiarom a nakoniec bol v 19. storočí zbpraný. Jedenásť náhrobných kameňov z starého cintorína je dnes umiestených na cintoríne v Komenského ulici.

Strejcův sbor[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1591 tu pôsobil bratský kazateľ Jiří Strejc, jeden z prekladateľov Kralickej biblie. Názov ulice pripomína, že tu bol českobratský kostolík – sbor. Čeští bratři, ktorí v meste pôsobili, boli pod ochranou zemského hejtmana Fridricha zo Žerotína, ktorý bol majiteľom panstva od roku 1567. Pod bratským kostolíkom bola postavená hrobka a do nej boli uložené ostatky Fridricha zo Žerotína a ďalších piatich príslušníkov jeho rodiny.

Po dlhom pátraní nadšeného znalca židlochovickej histórie Františka Horáka bola v roku 1956 po tristo päťdesiatich rokoch hrobka objavená a otvorená. Nedošlo však k zakonzervovaniu nájdených cínových rakví, hrobka bola opäť zasypaná. Odborným prieskumom v roku 1990 bolo zistené jej úplné zničenie.

Je veľmi pravdepodobné, že v popisnom čísle 32 bola českobratská fara. Mesto usiluje o jej renováciu.

Zámok[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zámok Židlochovice

Pôvodná tvrdza prestavaná na zámok – najprv renesančne, neskôr barokovo – súčasný vzhľad je empírový.

Cukrovar[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cukrovar Židlochovice

Cukrovar patril k najznámejším v českých krajinách. Tu bol prvýkrát zavedený proces difúzie, teda novinka zrovnateľná s prínosom cukrovaru v Dačiciach, kde bola poprvýkrát vyrobená kocka cukru. Filtračná veža a komín bývalého cukrovaru boli Ministerstvom kultúry prehlásené kultúrnou pamiatkou.

Robertova vila[upraviť | upraviť zdroj]

Empírová vila z 30. rokov 19. storočia, chránená ako kultúrna pamiatka Českej republiky[6] Vilu, nachádzajúcu sa v južnej časti mesta, nechal postaviť Florentin Robert, zakladateľ židlochovického cukrovaru, ako rodinné sídlo. Bočné krídlo bolo dostavané na konci 19. storočia. V súčasnosti (2013) vo vile sídli základná umelecká škola a materské centrum.

Pri vile sa nachádza verejná záhrada a detské ihrisko. Časť záhrady je postupne upravovaná do podoby prírodnej záhrady.

Zavesený most cez Svratku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Židlochovický most

Zavesený most, postavený v rokoch 1989–1993, tvorí jednu z dominánt mesta. Na jeho mieste predtým stával drevený most z roku 1737 a po ňom oceľový priehradový most z roku 1897.

Židovská komunita[upraviť | upraviť zdroj]

V Židlochoviciach žilo do roku 1942 niekoľko židovských rodín. Počas konečného riešenia židovskej otázky boli títo ľudia odvlečení a zavraždení. Šestnásť židlochovických židov bolo odtransportovaných transportom Ah dňa 4. decembra 1942 z Brna do geta Terezín. Odtiaľ boli všetci poslaní ďalej do koncentračných táborov, kde bez výnimky zahynuli. Transport Ap bol vypravený 18. apríla 1942 z Terezína do Rejowiec. Transport An bol vypravený 25. apríla 1942 z Terezína do varšavského geta. Transport Er bol vypravený 16. októbra 1944 z Terezína do Osvienčimy. Transport Ek bol 28. septembra 1944 z Terezína vypravený do Osvienčimy.

Z dokumentov plynie, že 3 občania zahynuli v Osvienčimy, 3 v gete Varšava a 10 v tranzitnom koncentračnom tábore Rejowiec (70 km od koncentračného tábora Sobibor).

Išlo o týchto občanov Židlochovic: Kosina Maxmilian (*1879), Kosina Elise (*1882), Kraus Hilda (*1907), Steiner Alfred (*1875), Steiner Olga (*1887), Burian Charlotte (*1875), Burian Richard (*1887), Burian Irma (*1890), Burian Hilda (*1914), Burian Gertrude (*1920), Stiasny Jakob (*1884), Stiasny Irma (*1899), Stiasny Otto (*1921), Stiasny Siegfried (*1881), Kohn Oskar (*1893), Schäfer Friederike (*1879)

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Židlochovic z rozhľadne Akátová věž. Uprostred zámok s parkom, vľavo komín a budovy bývalého cukrovaru.
Panoráma Židlochovic z rozhľadne Akátová věž. Uprostred zámok s parkom, vľavo komín a budovy bývalého cukrovaru.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 236. (česky)
  3. Úřední list republiky Československé, ročník 1959, částka 26, str. 296 a 297
  4. Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, czso.cz
  5. Vybrané základní údaje podle obcí – Jihomoravský kraj, czso.cz
  6. vila [online]. Praha : Národný pamiatkový ústav, [cit. 2013-06-05]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židlochovice na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]