Alexander Salzmann

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexander Salzmann
sklomaliar
Rod. menoAlexander (Laudislaus)[1] Salzmann
Narodenie26. jún 1863[1]/december 1870[2][3]
Zavar, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie30. marec 1958 (94 rokov)
Pata, Česko-Slovensko
Bydliskoviaceré obce na západe Slovenska, Pata[3]
Národnosťslovenská
RodičiaFerdinand Salzmann
ManželkaMária, rod. Cogáčková[3]
Deti11 detí[3]
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexander Salzmann

Alexander Salzmann (* 26. jún 1863[1]/ 11./14. december 1870[2], Zavar – † 30. marec[3][4]/1. apríl[2][5] 1958, Pata)[3] bol slovenský výtvarný umelec[3], najmladší z ľudových sklomaliarov z rodiny Salzmannovcov. Býva považovaný za posledného starého majstra slovenskej ľudovej sklomaľby[2][6] a spolu s manželmi Landsfeldovcami predstavuje „akési premostenie umenia maľby na sklo medzi prvou a druhou polovicou 20. storočia“[7].

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Slovenského biografického slovníka sa Alexander narodil 11. decembra 1870 v Zavare a jeho otcom bol maliar Ferdinand Salzmann. Jeho matkou má byť podľa slovníka Anna, rodená Vyhlídalová a bratom stolár Vincent Salzmann.[3] Murgašovej štúdia[2], z ktorej čerpala väčšina neskoršej literatúry i biografický slovník[3], uvádza ako dátum Alexandrovho narodenia 14. december 1870. Štúdia nespomína meno Alexandrovej matky, ale spomína brata Vincenta, ktorý mal žiť v neskoršom období spolu s Alexandrom a ich otcom v Pate.[2][8] Záznamy cirkevnej matriky zo Šúroviec (zrejme s pôsobnosťou pre susedný Zavar) neobsahujú k uvedeným (a blízkym) dátumom žiaden záznam o krste osoby s menom Alexander Salzmann. Obsahujú však záznam o narodení a krste Alexandra Ladislava („Alexander Laudislaus“) z 26. júna 1863. Jeho rodičmi boli maliar („pictor“) Ferdinand Salzmann a Františka Viková („Francisca Vik“). „Francisca Vild“ (niekedy aj „Vileh“) mala mať podľa matriky s maliarom Ferdinandom Salzmannom ešte niekoľko ďalších detí: Hermína Salzmannová (1859), Ján Salzmann (1861) a Adolf Salzmann (1865).[1] Záznamy z cirkevnej matriky v Šoporni (s pôsobnosťou pre Patu) potom spomínajú krst krátko žijúcej dcéry Františky (1873) a pre priezvisko matky uvádzajú tvar „Wild“. Krst Alexandra Salzmana v decembri roku 1870 nepotvrdzujú ani záznamy zo Šoporne.[1] Ako Františku (Francisca) Wild(ovú) označuje Ferdinandovu manželku aj záznam zo sobášnej matriky v Račindole z 16. januára 1859.[1]

Hoci rodina Salzmannovcov pochádzala z Bavorska,[9] Alexander už po nemecky nerozprával.[8] V literatúre sa dochovalo viacero jeho citátov v západoslovenskom nárečí.[2] V ranom veku vyštudoval stolárstvo, no živil sa umením – sklomaľbou, v ktorej získal remeselnú zručnosť. Maľovať sa naučil od svojho otca Ferdinanda, na ktorého tvorbu nadviazal. Tvoril podľa pripravených „plánov“. Svoje diela predával na jarmokoch, ale aj na objednávku.[2] Začiatkom 20. storočia tvorila sklomaľba jeho hlavný zdroj príjmov. Podľa výpovede samotného Alexandra stála v období prvej ČSR jedna sklomaľba od 5 do 50 Kčs, po druhej svetovej vojne 100 až 300 Kčs. Po roku 1950 už obrazy nepredával, na čom sa zrejme podpísal aj jeho zhoršujúci sa zrak. Vytvoril však ešte niekoľko umelecky slabších diel pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby.[2] Po roku 1920 začali jeho tvorbu vyhľadávať aj zberatelia ľudového umenia a inštitúcie ako Vlastivedné múzeum v Bratislave. Niektoré diela vlastnil aj spolok Živena, odkiaľ sa dostali do Slovenského národného múzea. Veľká časť diela sa však stratila alebo bola zničená.[2]

Žil vo viacerých obciach na západe Slovenska, naposledy v Pate, kde aj zomrel.[3][6]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Salzmann, Božské srdce Ježišovo, maľba na skle, 1. polovica 20. storočia, dnes Západoslovenské múzeum v Trnave, Trnava

Alexander patril k plodným autorom.[6] V jeho tvorbe možno rozlíšiť tri etapy.[2] Podľa Pišútovej: „Najlepšie z jeho prác pochádzajú z prvých desaťročí 20. storočia“[8].

Niektoré rané diela vytvoril podľa predlôh jeho otca Ferdinanda alebo spolu s otcom, pričom jeho podielom na nich bola zrejme len kvetinová výzdoba.[2][6] Práve vďaka kvetom sú jeho obrazy identifikovateľné najľahšie: vyznačovali sa farebnosťou a usporiadaním.[8] Spočiatku tvoril najmä obrázky s náboženskou tematikou: Kristus, Panna Mária, svätá Rodina, Ukrižovanie, Adam a Eva či svätci (patrón roľníkov, svätý Izidor ako oráč). Po roku 1920 vytvoril aj diela so svetskou tematikou (jánošíkovská tradícia)[3], čím sa odlíšil od tvorby väčšiny slovenských sklomaliarov zameraných prevažne na religióznu tvorbu.[2]

Jeho štýl je charakteristický farebnosťou a rustikálnymi rysmi, postavy sú statické.[5] Niektoré motívy majú pôvod v Bavorsku a nemajú na Slovensku obdobu (Premena pri omši svätej, svätá Genovéva).[6] V najstarších dielach pravidelne používal osem-listé kvety so žltým stredom, červeným okolím a žltými či červenými lupeňmi lemovanými bielou farbou. Tie dopĺňal tulipánmi a spájal zelenými až tyrkysovými listami. V neskorších maľbách maľoval červené kvet so šestnástimi červeno-žltými lupeňmi.[8] Ku koncu života sa prikláňal ku naturalizmu (tmavočervený kvetinový dekór a krikľavá zeleň[8]) až k insitnej tvorbe. Maľoval schematicky a v súvislosti s horšiacim sa zrakom používal výrazné a krikľavé farby. Zároveň sa pri výbere motívov podriaďoval požiadavkám zákazníkov, čo dokladá veľké množstvo obrázkov s témou Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.[6]

Okrem sklomaľby tvoril aj maľované drevené rohové skrinky určené pre sakrálne plastiky do interiérov vidieckych domácností. Dvierka mali vyplnené sklom, ktoré zdobil jemu typickým kvetinovým vzorom.[6] Maľoval aj na papier, skúšal aj portrét.[6] V Západoslovenskom múzeu sa nachádzajú plátna s motívom svätej Kataríny, svätej Barbory a Trnavskej Panny Márie.[6] V 20. rokoch 20. storočia tvoril aj poloobrazy na, ktoré oživoval technikou litografie rastlinným (kvetinovým) dekórom, charakteristickým pre jeho prvotnú tvorbu. Ku koncu života sa vrátil k náboženskej tematike.[3] Podľa vlastných slov mal maľovať aj steny a oltáre v niektorých západoslovenských chrámoch, pričom tieto diela mali byť neskôr zatreté.[2] Na plech maľoval reklamy.[2]

Dnes sa jeho diela nachádzajú vo viacerých slovenských múzeách či galériách, najmä v Hlohovci, ale aj v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, Východoslovenskom múzeu v Košiciach (1992)[3] alebo Západoslovenskom múzeu v Trnave[6] či Slovenskej národnej galérii v Bratislave.[4][10]

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký vplyv na Salzmannovo hodnotenie v slovenskej literatúre mala najmä Murgašovej štúdia, ktorá Salzmanna hodnotí slovami: „nebol typom umelca ako napríklad jeho otec a ded, ktorí okrem technickej zručnosti mali i citový vzťah a osobné zainteresovanie na maľbe ako na určitom druhu umeleckej činnosti [....] išlo [mu] predovšetkým o remeselnú zručnosť so zreteľom na finančný profit.“[2] „[...S]vojou tvorbou nadviazal na tradíciu, pokračoval v nej, preberajúc sprvu všetky kladné prvky, neskôr sa pod nátlakom hospodárskych vplyvov preorientoval, v čom ukázal jeden z ďalších stupňov vývoja ľudového maliarstva, pre existenciu ktorého prestávali byť čím ďalej tým menej priaznivé podmienky. Je to stupeň tematickej šírky, no zároveň diletantizmu a sprofanovania; no i tak sa uchoval v jeho maľbách na skle technický spôsob maľovania obrázkov na skle až do polovice nášho storočia. Alexander Salzmann bol posledným zo starých ‚pôvodných‘ ľudových maliarov malieb na skle; v jeho obrázkoch je rozkvet i úpadok tohto starého druhu ľudového umenia.“[2]:149

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f Porovnaj: Alexander Ladislaus Salzman, Ferdinand Salzman a Francisca Vild (/Vileh/Wild) In: Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935. FamilySearch. Dostupné online. [dost. 2024-01-27]
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q MURGAŠOVÁ, Irena. Alexander Salzmann – posledný maliar obrázkov na skle na Slovensku. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti 46 – 54 (Martin: Muzeálna slovenská spoločnosť), 1952 – 1960, s. 136 – 150.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m SALZMANN, Alexander. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-216-7. S. 172.
  4. ↑ a b K. Lyka. SALZMANN, Alexander. In: VOLLMER, Hans. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 29. Rosa – Scheffauer. Leipzig : E. A. Seemann, 1935. S. 370. (po nemecky)
  5. ↑ a b KLOBUČNÍK, Miroslav. Z dejín obce Pata. Pata : Obecný úrad Pata, 2008. ISBN 978-80-969826-5-3. S. 173.
  6. ↑ a b c d e f g h i j Maľby na skle zo zbierok Západoslovenského múzea časť I. - západné Slovensko. Trnava : Západoslovenské múzeum. Dostupné online [cit. 15. 3. 2023] archivované online
  7. ↑ PIŠÚTOVÁ, Irena. Maľby na skle. Bratislava : Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2010. ISBN 978-80-88852-75-9. S. 311.
  8. ↑ a b c d e f PIŠÚTOVÁ, Irena. Ľudové maľby na skle. Martin : Osveta, 1969. S. 23 – 24.
  9. ↑ obraz na skle. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. ISBN 80-224-0234-6. S. 424.
  10. ↑ Alexander Salzmann. In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, lab.SNG, [cit. 2023-03-26]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexander_Salzmann&oldid=7796291“