Andrea Palladio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrea Palladio
taliansky neskororenesančný architekt a teoretik architektúry
Narodenie 30. november 1508
Padova, Taliansko
Úmrtie 19. august 1580 (71 rokov)
Maser, Taliansko

Andrea Palladio (vlastným menom Andrea di Pietro della Gondola, * 30. november 1508, Padova, Taliansko – † 19. august 1580, Maser) bol taliansky neskororenesančný architekt a teoretik architektúry.

Bol prvým „veľkým profesionálnym architektom“, ktorý sa venoval len architektúre, bez úspechov v iných oblastiach umenia.[1] Často je považovaný za najvplyvnejšiu osobnosť v dejinách západnej architektúry.

Obsah

Životopis [upraviť]

Narodil sa v Padove ako syn mlynára. Podporovaný svojim krstným otcom, sochárom Vincenzom Grandi, sa učil za sochára a kamenára v dielni Bartholomea Cavazza. Kvôli porušeniu zmluvy utiekol do neďalekého mesta Vicenza, kde realizoval svoje najslávnejšie stavby – Basilica Palladiana, Teatro Olimpico, Palazzo Chiericati, Villa Capra (La Rotonda).[2]

V apríli 1534 sa oženil s Allegradonnou, dcérou stolára. Mali päť detí - dcéru a štyroch synov.

V roku 1536 sa zoznámil s o 30 rokov starším spisovateľom a filozofom Trissinom, ktorý rozpoznal jeho talent a podporoval ho. Dal mu aj meno pod ktorým sa preslávil, inšpirované gréckou bohyňou Pallas Aténa a Palladiom, strážnym anjelom generárla Belisara. Stretnutie s Trissinom bolo pre Palladiovu úspešnú kariéru architekta rozhodujúce. Trissino ho podporoval v štúdiu matematky, hudby a latinských klasikov, najmä Vitruvovho diela. V roku 1541 financoval aj jeho prvú cestu do Ríma, kde Palladio intenzívne študoval rímske stavby aj výkresy.

Výsledkom tejto a ďalších dvoch ciest sú obe knihy o antickej a kresťanskej architektúre Ríma, ktoré Palladio vydal v roku 1554 Antichità di Roma a Descrizione delle chiese, stationi, indulgenze et reliquie de Corpi Sancti, chi sonno in la città di Roma.
V roku 1570 vydal knihu I Quattro libri dell’architettura[3] s množstvom vlastných ilustrácii antickej architektúry. Táto kniha urobila z Palladia, spolu s Albertim, najvýznamnejšieho teoretika architektúry v novoveku. Po Leoniovom preklade do angličtiny v roku 1715 ovyplvnilo Palladiovo dielo najmä protestantskú a anglikánsku architektúru Severnej Európy (palladianizmus).

Dielo [upraviť]

Villa La Rotonda in Vicenza
Villa Godi in Lonedo di Lugo
Villa Barbaro in Maser
Villa Foscari genannt La Malcontenta am Brenta-Kanal
Villa Emo

K Palladiovym stavbám počíta Guido Beltramini vyše 80 hlavných projektov, z toho minimálne 16 mestských palácov, 30 vidieckých sídiel, 4 verejné budovy, 5 mostov, 15 sakrálnych stavieb, tri divadlá a 9 ďalších objektov ako sú portály a hrobky.[4] Ďalšie villy popisuje Luca Trevisan.[5] Medzi nimi sú:

  • Villa Godi, Lonedo di Lugo (Vicenza), okolo 1540
  • Villa Piovene, Lonedo di Lugo (Vicenza), okolo 1540
  • Villa Forni Cerato, Montecchio Precalcino (Vicenza), 1541-1542
  • Villa Gazzotti, Bertesina (Vicenza),
  • Villa Pisani, Bagnolo di Lonigo (Vicenza), okolo 1544; 1560
  • Palazzo Thiene, Vicenza, nach 1541 (návrh Palladio, realizované čiastočne)
  • Villa Thiene, Quinto Vicentino (Vicenza), okolo 1542/1543
  • Villa Saraceno, Agugliaro (Vicenza), okolo 1545
  • Villa Poiana, Poiana Maggiore (Vicenza)
  • Villa Contarini, Piazzola sul Brenta (Padua), okolo 1546
  • Villa Arnaldi, Meledo di Sarego (Vicenza), okolo 1547
  • Villa Angarano, in Bassano del Grappa, okolo 1548
  • Palazzo della Ragione (Basilica Palladiana); Vicenza, 1549–1614
  • Palazzo Iseppo Porto, Vicenza, dokončené 1552
  • Palazzo Chiericati, Vicenza, od1551, dokončené okolo 1680
  • Villa Cornaro, Piombino Dese (Treviso), okolo 1552
  • Villa Pisani, Porta Padova (Montagnana), okolo 1553–1555
  • Villa Porto, Vivaro di Dueville (Vicenza), okolo 1554
  • Palazzo Antonini, Udine, 1556
  • Villa Badoer, Fratta Polesine (Rovigo), okolo 1556
  • Villa Barbaro; Maser bei Treviso; 1549–58
  • Villa Repeta, Campiglia di Berici (Vicenza), okolo 1557
  • fasáda San Pietro di Castello v Benátkach, 1558
  • Villa Foscari, genannt La Malcontenta, Malcontenta di Mira, 1559–1560
  • Santa Maria della Carità, kláštor v Benátkach, od 1561, realizované čiatočne, dnes Accademia di Belli Arti
  • Palazzo Valmarano, Vicenza, 1565–1580 (realizované len jedno krídlo nur der Straßenflügel)
  • San Francesco della Vigna, kostol v Benátkach, fasáda
  • San Giorgio Maggiore, kostol na ostrove San Giorgio v Benátkach, 1566–75, fasáda 1610
  • Il Redentore, kostol na Giudecca v Benátkach, začaté 1576, po Palladiovej smrti dokončil Antonio da Ponte
  • Le Zitelle, kostol na Giudecca v Benátkach (asi 1579/1580)
  • Villa Emo; Fanzolo di Vedelago (Treviso); 1555–65
  • Villa Trissino in Meledo, návrh 1564/1565, nerealizované
  • Palazzo Valmarana-Braga; Vicenza: 1566–82
  • Villa Capra alebo V. Almerico, známa pod menom Villa Rotonda, Vicenza, 1566–1571
  • Villa Sarego, Santa Sofia di San Pietro in Cariano (Verona), okolo 1560–1570
  • Villa Porto, Molina di Malo (Vicenza), okolo 1570
  • Teatro Olimpico, Vicenza, od 1580, návrh Palladio, realizácia Silla Palladio a Vincenzo Scamozzi od 1580
  • Tempietto Barbaro, Maser (Treviso)
  • Villa Zeno (Donegal di Cessalto), asi medzi 1554 a 1565

Bibliografia [upraviť]

  • Andrea Palladio, Paola Marini, Licisco Magagnato (a cura di): I quattro libri di architettura (edizione a stampa, con note storico-critiche), Milano, edizioni Il Polifilo, 1980
  • Andrea Palladio: I quattro libri di architettura (copia anastatica prima edizione Venezia 1570), Hoepli, 1990. ISBN 88-203-0613-1
  • Le antichità di Roma. Rom 1554.
  • Descrizione delle chiese, stationi, indulgenze et reliquie de Corpi Sancti, chi sonno in la città di Roma. Rom 1554.

Referencie [upraviť]

  1. ↑ Nikolaus Pevsner / Hugh Honour / John Fleming: Lexikon der Weltarchitektur. 3. Aufl. Prestel Verlag, München 1990, S. 476.
  2. ↑ James S. Ackerman: Palladio. Hatje, Stuttgart 1980, S. 10. ISBN 3-7757-0151-6
  3. ↑ Architectura - Les livres d'Architecture
  4. ↑ Guido Beltramini: Palladio. Lebensspuren. Wagenbach, Berlin 2008, S. 67.
  5. ↑ Luca Trevisan (Fotografien Luca Sassi): Palladio Villen. 1. Auflage 2012. ISBN 978-3-421-03898-2

Literatúra [upraviť]

  • Rudolf Wittkower, Architectural Principles in the Age of Humanism (1949); Principî architettonici nell'età dell'Umanesimo, tr. it. di Renato Pedio, Torino, Giulio Einaudi Editore, 1964. ISBN 88-06-13556-2
  • Guido Beltramini, Palladio privato, Venezia, Marsilio, 2008. ISBN 978-88-317-9473-2
  • Corrado Buscemi, Il sigillo del Palladio, Caselle di Sommacampagna, Verona, Cierre Grafica, 2008. ISBN 978-88-95351-05-6
  • A. Chastel, R. Cevese (a cura di), Andrea Palladio: nuovi contributi, Milano, Electa, 1990
  • Emanuela Garofalo, Giuseppina Leone, Palladio e la Sicilia, Palermo, Caracol, 2004. ISBN 88-89440-01-5
  • Decio Gioseffi, Andrea Palladio, Empoli, Ibiskos Editrice Risolo, 2007. ISBN 978-88-546-0418-6
  • Stefano Mazzoni, L'Olimpico di Vicenza: un teatro e la sua perpetua memoria, Firenze, Le Lettere, 1998. ISBN 978-88-7166-324-1
  • Lionello Puppi, Andrea Palladio, Milano, Electa, 1973. ISBN 978-0-7148-1625-8
  • Robert Tavenor, Palladio e il Palladianesimo, Milano, 1992. ISBN 978-88-18-91031-5
  • Giandomenico Romanelli, Palladio, Volume 98 di Art dossier, Firenze, Giunti Editore, 1995. ISBN 88-09-76194-4, ISBN 978-88-09-76194-0
  • Giulio Carlo Argan, Storia dell'arte italiana, vol.3, p. 227.
  • James S. Ackerman: Palladio. Hatje, Stuttgart 1980, ISBN 3-7757-0151-6.
  • Bruce Boucher: Palladio. Der Architekt in seiner Zeit. Hirmer, München 1994, ISBN 3-7774-6440-6.
  • Joachim Fest: Wunschbild eines neuen Arkadien. Ruhm und Nachruhm Palladios. In: Aufgehobene Vergangenheit. Portraits und Betrachtungen. DVA, München 1981.
  • Roland Freart: L’idée de la perfection de la peinture. Gregg International Publications, Farnborough 1998 (Reprint der Ausgabe Mans 1662).
  • George L. Hersey, Richard Freedman: Possible Palladian Villas. Plus a Few Instructively Impossible Ones. MIT Press, Cambridge und London 1992, 188 S., ISBN 0-262-08210-1 oder ISBN 0-262-58110-8
  • Werner Oechslin: Palladianismus. Andrea Palladio – Kontinuität von Werk und Wirkung. gta, Zürich 2008. ISBN 978-3-85676-239-1.
  • Volker Plagemann: Die Villen des Andrea Palladio. Ellert & Richter, Hamburg 2011, ISBN 978-3-8319-0462-4
  • Luca Trevisan (fotografie Luca Sassi): Palladio Villen. München 2012. ISBN 978-3-421-03898-2

Iné projekty [upraviť]

Zdroj [upraviť]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Andrea Palladio na českej Wikipédii a Andrea Palladio na nemeckej Wikipédii.


David face.png  Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrea_Palladio&oldid=5460328“