Anup

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Anubis)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Anup

Anup (staroeg. ı͗np.w, kopt. ⲁⲛⲟⲩⲡ; iné egyptské názvy a prepisy: Anúpev, Anpu, Anupu, Anbu, Wip, Ienpw, Inepu, Jinepu, Inpu, Jnpw, Sechem Em Pet) alebo Anubis (starogr. Aνουβις), je staroegyptský boh so šakalou hlavou a vládca podsvetia. Modlitby k Anupovi sa našli vyryté do väčšiny staroegyptských hrobov. V Pyramídových textoch je stotožňovaný z Okom Horovým a je zároveň sprievodcom zosnulých a strážcom mŕtvych.

Podoby[upraviť | upraviť zdroj]

Anup bol zobrazovaný ako muž so šakalou hlavou alebo ako šakal ovenčený stuhami a držiaci bič v záhybe svojej laby. Podľa niektorých Anupova podoba nemala pripomínať šakala, ale psa, líšku, vlka alebo ich miešancov. Len zriedkavo sa objavuje v plnej podobe človeka. Anup bol vždy zobrazovaný ako čierny šakal (alebo pes), aj keď šakal má zvyčajne béžovú alebo svetlohnedú srsť. Pre Egypťanov bola čierna farbou obnovy, smrti a noci. Bola to tiež farba, do ktorej sa sfarbilo telo počas mumifikácie. Dôvod, prečo bol za Anupovo posvätné zviera považovaná psovitá šelma, vyplýva z pozorovania týchto zvierat – psy a šakaly často lovili na okraji púšte, obzvlášť v blízkosti pohrebísk, kde boli pochovaní mŕtvi. Dokonca sa predpokladá, že Egypťania mohli začať stavať prepracované hrobky a pohrebné komory, aby chránili pochovaných mŕtvych pred znesvätením šakalmi. Socha Anupa v jeho šakalej podobe sa našla aj v hrobke kráľa Tutanchamóna.

Anup v Egyptskom panteóne[upraviť | upraviť zdroj]

Anup bol pôvodne jedným z členov Ogdoady a bohom podsvetia. Hovorilo sa o ňom, že má manželku Anput, ktorá predstavovala vlastne jeho ženský aspekt (-t je bežná egyptská koncovka feminín). Na iných miestach sa uvádza, že si za ženu vzal Kebauet, bohyňu studených vôd, alebo že to bola jeho dcéra.

V mnohých záznamoch pochádzajúcich z obdobia pyramíd bol za Anupovho otca považovaný ešte (Anup mal byť jeho štvrtým synom), ale v neskorších obdobiach bol za jeho otca považovaný Usire, keďže ten bol vládcom mŕtvych, a jeho matkou bola Nebthet. Anubisovi bolo prisúdené otcovstvo Kebechet, bohyne očistenia telesných orgánov, ktoré mali byť uložené do kanôp počas mumifikácie.

Anup ako boh podsvetia[upraviť | upraviť zdroj]

Anup (ı͗npw) v hieroglyfoch
i n
p
w E16
Boh Anup podáva Thumossemu IV. anch, symbol života. Z nástennej výzdoby hrobky KV43 v Údolí kráľov (18. dynastia).

Po zlúčení Ogdoady a Eneady, po tom, ako bol boh Ra stotožnení s Atumom, Anup musel uvolniť miesto boha podsvetia populárnejšiemu Usirevovi a stal sa nižším bohom. V Legende o Usirovi a Eset sú Anupovi ako dar dané Usireho orgány, po tom, ako boh zomrie. Pretože Anup bol spojený s predstavou o vážení sŕdc silnejšie než Usire, zachoval si túto črtu a bol považovaný za strážcu brán podsvetia a „Strážcu závoja (smrti)“. Preto bol považovaný za ochrancu duší, ktorý sa vydávajú na putovanie podsvetím a patróna stratených duší (obzvlášť sirôt). Viac než bohom smrti, Anup bol bohom umierania a preto aj pohrebných obradov. V tejto funkcii jeho pôsobnosti obsiahli iného boha so šakaliou hlavou, Wepwaweta, ktorý bol uctievaný ako božstvo pohrebných obradov v Hornom Egypte. Kult boha Anupa sa sústredil prevažne v Dolnom Egypte.

Staroveké záznamy opisujú Anupa ako toho, ktorý kráča ticho medzi tieňmi života a smrti a číha na temných miestach. Jeho bdelosť neopadala cez deň ani v noci. Jeden z dôvodov, prečo venovali staroveký Egypťania toľko pozornosti uchovaniu mŕtvych za pomoci vonných bylín, bola predstava, že Anup bude kontrolovať každého mŕtveho svojim citlivým psím nosom. Iba tým, ktorí voňajú čistotou, dovolí vstúpiť do Kráľovstva mŕtvych.

Po tom, ako Usire vytlačil Anupa z pozície hlavného boha podsvetia, začal byť Anup považovaný za jeho syna, avšak Usireho manželka Eset, pretože bola spájaná so životom, nebola považovaná za jeho matku. Namiesto toho sa stala Anupovou matkou Nebtet, ktorá bola už predtým spájaná s pohrebnými úkonmi a dokonca považovaná za zosobnenie náreku. Táto zjavná Usirevova nevera bola následne vysvetlená pomocou mýtu, v ktorom sa vraj sexuálne frustrovaná Nebtet prestrojila za Eset, aby sa zapáčila svojmu mužovi, Sutechovi, ale ten si ju nevšimol, keďže bol neplodný (niektoré moderné verzie mýtu zobrazujú Sutecha ako homosexuálneho, ale tie sa ho nepridržiavajú dôsledne). Usire si však splietol Nebthet so svojou manželkou, čo viedlo k splodeniu Anupa. Iné verzie zobrazujú ako jeho otca Sutecha.

Žiadna verejná procesia v starovekom Egypte sa neobišla bez Anupa, ktorý by „kráčal“ na jej čele ako prostredník medzi bohmi a ľuďmi. Staroveký Egypťania prisahali „pri Psovi“, keď sa zaväzovali dodržať slovo.

Anup ako boh-balzamovač[upraviť | upraviť zdroj]

Anup v roli balzamovača mŕtvych. Motív zo Sennedžemovej hrobky (TT1) v Dér el-Medíne (19. dynastia).

Keďže za jednu z najdôležitejších súčastí starostlivosti o mŕtvych v Egypte bola považovaná mumifikácia, prijal Anup aj úlohu boha mumifikácie. Pri tom dostával mená „Ten, ktorý patrí k obväzom múmie“ a „Ten, ktorý je pred božskou schránkou“. Veľkňazi obvykle nosili na tvári Anupovu masku počas obradných úkonov mumifikácie. V Knihe mŕtvych sa tiež často opakuje, že to Anup zabalzamoval telo Usireho (čo by znamenalo, že je Horov starší súrodenec) s pomocou ďalších významných pohrebných božstiev – Nebthet a Eset. V roli boha-balzamovača bol Anup spojený tiež s tzv. fetišom Imjut (tiež Anupovým fetišom), ktorý figuroval v pohrebných obradoch, ale jeho presný je dosiaľ neobjasnený. Existovali aj asociácie medzi Anupom a Bast, bohyňou vonných mastí, ktorá bola pôvodne niekedy považovaná za jeho matku.

Anup v neskorších dobách[upraviť | upraviť zdroj]

Za vlády Ptolemaiovcov bol Anup stotožnený s Hermom, gréckym bohom s podobnými funkciami, a stal sa z neho Hermanubis. Strediskom jeho kultu bolo mesto Saka, v gréčtine Kynopolis, čiže „Mesto psov“. V deviatej knihe Apúleiovho Zlatého osla sa objavuje zmienka o tom, že tento boh bol uctievaný v Ríme minimálne do 2. storočia po Kr. Hermanubis sa objavuje aj v alchymistickej a hermetickej literatúre stredoveku a renesancie.

Hoci Gréci a Rimania sa vysmievali egyptským bohom so zvieracími hlavami ako primitívnym (Anupa nazývali žartom „Štekáč“), Anupa tiež niekedy spájali s hviezdou Sírius a s Kerberom v podsvetí.

Prví kresťania boli tiež odpudzovaní Anupom. Tertulliánus tvrdil, že Egypťania praktikovali „pohŕdania hodné náboženstvo“, v ktorom je veriaci „vedený ako otrok pažravým hrdlom a špinavosťou psa“. Hoci boli obe zvieratá spájané s Anupom, pes i šakal, známe ako mrchožrúti, jedna z najdôležitejších funkcii Anupa bolo oslobodiť ľudské telo od jeho nečistoty. Telá umýval, balzamoval, natieral vonnými živicami a olejmi, balil do čistého plátna a prijímal ich pri vchode do hrobky. Pre Egypťanov bol „Pánom očistnej miestnosti.“ Gréci a kresťania, ktorí svojich zosnulých nemumifikovali a smrť považovali za niečo odstrašujúce, si spojili boha s rozkladom a chorobou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]