Athamas (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Arcangelo Migliarini, Athamas

Athamas (iné názvy: Athamás, Atamas, Atamás; gr. starogr. Αθάμας - Athamas/iný prepis: Athamás) bol v gréckej mytológii syn tesálskeho kráľa Aiola, jeho starý otec bol Hellén, praotec všetkých Grékov. Stal sa kráľom v boiótskom meste Orchomenos.

Jeho bratmi boli:

Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov Nefelé. Porodila mu syna Frixa a dcéru Hellé. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s Inó, dcérou Kadma, kráľa v Tébach. S tou mal neskôr dvoch synov, Learcha a Melikerta. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala zlatého barana, aby deti preniesol cez more do ďalekej Kolchidy. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.

Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne Héry, keď sa ujal malého Dionýza, syna najvyššieho boha Dia a jeho milenky Semelé. Héra na Athamanta zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj Dionýza, skryl ho boh Hermes.

Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna Frixa stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave Iasóna a Argonautov do Kolchidy pre zlaté rúno.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Athamás na českej Wikipédii.