Ch-31
| Ch-31 | ||
|---|---|---|
 Ch-31A na výstave MAKS-2023 | ||
| Typ: | Raketa vzduch-zem stredného dosahu | |
| Miesto pôvodu: |  Sovietsky zväz Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1989 – súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | Taktičeskoje raketnoje varuženie | |
| Varianty: | Ch-31P Ch-31PD Ch-31PK Ch-31A Ch-31AD | |
| Základné údaje | ||
| Bojová hlavica: | trieštivo – trhavá | |
Ch-31 (v kóde NATO: AS-17 Krypton) je riadená strela vzduch-zem stredného dosahu vyvinutá Sovietskym zväzom. Je určená na ničenie radarových systémov protivzdušnej obrany (Ch-31P) a lodí (Ch-31A).
Ch-31 je súčasťou výzbroje stíhacích bombardérov Su-24M, MiG-27M, Su-34 ako aj stíhačiek Su-30 alebo Su-35.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1975 sa v Sovietskom zväze začal vývoj protiradarovej strely Ch-31P, ktorá by pilotovi umožnila z bezpečnej vzdialenosti zničiť systémy protivzdušnej obrany MIM-23 Hawk a MIM-14 Nike-Hercules. Predpokladalo sa, že nová raketa bude mať dosah asi 60 km a hmotnosť menej ako 400 kg. Mala byť poháňaná náporovým motorom, vďaka ktorému by dosahovala rýchlosť 750 m/s. Zničenie dobových systémov protivzdušnej obrany mala zaistiť vysoko výbušná hlavica.
Čoskoro sa však ukázalo, že kvôli problémom s vytvorením malého náporového motora hmotnosť rakety určite presiahne 400 kg. Vďaka tomuto motoru sa však dosah strely nakoniec oproti pôvodným plánom zdvojnásobil.
V priebehu tohto vývoja v roku 1978 bolo vydané vládne nariadenie, v zmysle ktorého mala vzniknúť aj protilodná verzia označená Ch-31A. Tá mala slúžiť na ničenie hladinových plavidiel s výtlakom do 4500 ton. Pre tento účel bol na raketu Ch-31A nainštalovaný aktívny radarový vyhľadávač a namiesto vysoko výbušnej fragmentačnej hlavice bola vybavená priebojnou bojovou časťou.
Továrenské letové skúšky rakety Ch-31P sa začali v máji 1982 na lietadle MiG-27M. Na tie nadviazali v novembri 1983 štátne skúšky, ktoré prebiehali až do marca 1988. Raketa Ch-31P bola zavedená do služby v roku 1989 a jej sériová výroba prebiehala v kaliningradskom závode Strela.
Varianty[upraviť | upraviť zdroj]
- Ch-31P je základná verzia protiradarovej strely s pasívnym radarom GSNL-112. Táto strela je určená na ničenie radarov, ktoré sú súčasťou systémov protivzdušnej obrany dlhého a stredného dosahu. Raketa s dĺžkou 4,7 m a priemerom 36 cm letí maximálnou rýchlosťou 1,5 Machu. Jej dostrel je 110 km a hmotnosť bojovej časti dosahuje 90 kg.
- Ch-31PD – protiradarový variant, ktorého dolet sa zvýšil na 180 – 250 km. Hmotnosť bojovej časti bol zvýšený o 15% až 110 kg. Telo strely je predĺžené na 5,34 m.
- Ch-31PK – tento variant je vybavený bezkontaktným snímačom detonácie Kaplija a hlavicou so zvýšenou účinnosťou. To umožňuje rakete efektívnejšie zasiahnuť radary.[1]
- Ch-31A – protilodný variant určený na ničenie hladinových plavidiel s výtlakom do 4500 ton. Raketa je vybavená aktívnym radarovým navádzacím systémom, priebojnou hlavicou a kombinovaným pohonným systémom, ktorý zahŕňa štartovací motor na tuhé palivo a náporový motor (palivo – kerozín). Maximálny dosah rakety pri vypustení z výšky 15 km pre ciele typu torpédoborec je 70 km.
- Ch-31AD – protilodný variant s trupom predĺženým na 5,34 m a doletom 120 až 160 km.[2]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Противорадиолокационная ракета Х-31П (Х-31ПД) [online]. missilery.info, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ Противокорабельная ракета Х-31А (Х-31АД) [online]. missilery.info, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.