Chameleónovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chameleónovité
Chamaeleon2b.jpg
Chamelón leopardí (Furcifer pardalis).
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Sauropsida
Rad (ordo) Jašterotvaré Squamata
Infrarad (infraordo) Leguány Iguania
Čeľaď (familia) Chameleónovité Chamaeleonidae
Podčeľaď (subfamilia) Brookesiinae - Chamaeleoninae
Vedecký názov
Chamaeleonidae
Werner, 1902
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Chameleónovité (lat. Chamaeleonidae) je čeľaď infraradu leguány.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Táto čeľaď sa pravdepodobne vyvinula vo Východnej Afrike, odkiaľ sa rozšírila okrem územia celej Afriky aj na Madagaskar, Kanárskych ostrovoch, na ostrove Maurícius, Zanzibare, Arabský polostrov, Áziu a juh Európy (hlavne Cyprus, Kréta, Malta, Sicília, Španielsko, Portugalsko), kde sa vyskytujú druhy Chamaeleo chamaeleon a Chamaeleo africanus.

Chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesov, savany, vyskytujú sa aj na okrajoch polopúští a stepí. Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Absolútne presný počet sa nedá určiť, nakoľko sú zverejňované nové revízie systematického členenia ich druhov a a poddruhov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia micra, ktorá dosahuje dĺžku 30 mm[1], jedným z najväčších je Chameleón obrovský (Furcifer oustaleti) so svojou dĺžkou až 79 cm.[2] Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až 30 cm.

Chameleónovité jaštery väčšinou žijú v korunách stromov a kríkov. Pre tento spôsob života sú dobre prispôsobené. Chameleóny sa vyznačujú niektorými charakteristickými znakmi.

Telo chameleóna[upraviť | upraviť zdroj]

Chameleóny majú bočne sploštené telo eliptického prierezu, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov.

Nohy[upraviť | upraviť zdroj]

Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilné - prsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov.

Hlava chameleóna[upraviť | upraviť zdroj]

Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ako hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť chameleóny hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov.

Oči[upraviť | upraviť zdroj]

Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Chameleón vertikálne otáča okom o 90°, horizontálne ním otáča o 180°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím chameleón získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5 – 10 cm.

Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo.[3]

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba jazyka chameleóna.

Chameleónovité jaštery majú veľmi dlhý jazyk, ktorý svojou dĺžkou môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom.[4] Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví sa skonzumuje.

Farba chameleóna[upraviť | upraviť zdroj]

Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu.

Chameleóny majú špeciálne kožné bunky, nazývané chromatofóry, ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Vo vrchných vrstvách sa nachádzajú bunky nazvané xanthofóry a erythrofóry, ktoré obsahujú žltý a červený pigment. Pod týmito bunkami sa nachádza vrstva, v ktorej sú bunky iridofóry (alebo aj guanofóry), obsahujúce transparentnú kryštalickú substanciu guanín. Cez túto substanciu sa vytvára modré sfarbenie, ktoré v kombinácii s vonkajšou žltou, či červenou farbou vytvára výsledný efekt zelených, či fialových odtieňov. Tmavé farbivo, melanín, ktoré reguluje tmavé farebné škály, sa nachádza pod týmito dvoma vrstvami.

Týmto spôsobom pri nervovom podráždení v jednotlivých chromatofóroch dochádza k zmenám viditeľnosti pigmentov ich posunom smerom k povrchu, alebo dovnútra kože. Princípom podobným ako keď maliar mieša zrniečka farebných pigmentov na svojej palete sa takto menia farebné odtiene kože chmeleóna v závislosti od genetických dispozícii jednotlivých druhov. Farby chameleónov sa takto môžu meniť od zelenej, hnedej, čiernej, bielej, smotanovej, žltej po modrú, či ružovú.[5][6]

Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak aby splynuli so svojim prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy.[7] Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia.[8] Rôzne druhy chameleónov používajú na zmenu svojho sfarbenia rozdielne farby a ich kombinácie.

Pohlavný dimorfizmus[upraviť | upraviť zdroj]

U väčšiny druhov chameleónov sa vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus, samce v porovnaní so samicami sa vyznačujú väčšou pestrosťou a často u viacerých druhov chameleónov majú na sebe rôzne výraznejšie ozdoby, ako sú výrastky, goliere, rohy, alebo helma, (napríklad aj chameleón jemenský, Chamaeleo calyptratus).

Reprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé.

Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 3-6 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10 – 30 cm hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu Brookesia môžu naklásť iba 2-4 vajcia, pokým Chamaeleo calyptratus dokáže naklásť až 80-100 vajec, ale aj toto množstvo môže byť u tohto druhu chameleóna variabilné. Doba do vyliahnutia mláďat je tiež variabilná a môže byť od 4 do 12 mesiacov. Inkubácia môže trvať aj dlhšie, z vajec druhu Calumma parsonii sa mláďatá vyliahnu až po 24 mesiacoch.

Vajcoživorodé chameleóny (napr. Chamaeleo jacksonii) majú obdobie gravidity okolo 5-6 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia, obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme, či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 8-30 živých mláďat.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavý je spôsob lovu chameleónovitých jašterov. Hlavnou potravinovou zložkou chameleónov je rôzny hmyz, hlavne kobylky (Acrididae), modlivky (Mantodea), svrčky (Gryllidae), na ktorý si dokážu počkať v stave nehybného postoja na konári. V prípade, že sa ich korisť usadí v dosahu ich dlhého lepkavého jazyka, vymrštia ho a úctyhodnou rýchlosťou si chytený hmyz týmto jazykom vtiahnu do papule. Väčšie druhy sa môžu živiť aj menšími vtákmi, alebo inými menšími zástupcami radu jašterotvarých.

Druhy ako sú Chamaeleo calyptratus a Chamaeleo jacksonii majú ako doplnok stravy aj časti niektorých rastlín.

Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť aby ju v zajatí konzumovali z misky.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Rody z podčeľade chameleóny sa po slovensky volajú chameleón.

Podčeľaď Chamaeleoninae - chameleóny[upraviť | upraviť zdroj]

Bradypodion damaranum
Bradypodion pumilum
Calumma crypticum
Chameleo parsonii
Chamaeleo calyptratus
Chamaeleo chamaeleon
Chamaeleo zeylanicus
Trioceros jacksonii
Trioceros melleri
Furcifer balteatus
Furcifer minor
Kinyongia tavetana

Podčeľaď Brookesiinae - brukesie[upraviť | upraviť zdroj]

Brookesia sp.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rivaling the World's Smallest Reptiles: Discovery of Miniaturized and Microendemic New Species of Leaf Chameleons (Brookesia) from Northern Madagascar
  2. GLAW, Frank; Vences, Miguel (1994). A Field Guide to Amphibians and Reptiles of Madagascar 2nd edition. Köln: M. Vences & F. Glaw Verlags GbR. ISBN 3-929449-01-3.
  3. Chameleon News, August 2004
  4. A Lethal Lashing Tongue
  5. National Geographic. May 2007. P. 10.
  6. National Geographic Explorer (Student Magazine) - Featured Article
  7. Harris, Tom. How Animal Camouflage Works. How Stuff Works. prístup: 2006-11-13.
  8. [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Chameleon na anglickej Wikipédii a na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Petr Nečas: Chameleoni