Chaviva Reiková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chaviva Reiková
Chaviva Reiková
protifašistická bojovníčka, dôstojníčka

Narodenie 22. jún 1914
Nadabula (dnes časť Rožňavy)
Úmrtie 20. november 1944 (30 rokov)
Banská Bystrica-Kremnička

Chaviva Reiková, pôvodným menom Marta Reicková, krycie meno Adela Robinsonová (* 22. jún 1914, Nadabula, dnes časť Rožňavy Rakúsko-Uhorsko – † 20. november 1944, Banská Bystrica-Kremnička) bola slovenská protifašistická bojovníčka, dôstojníčka židovského pôvodu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako Marta Reiková v chudobnej židovskej rodine 21. júla 1914 v obci Nadabula, dnes súčasti mesta Rožňava. V roku 1919 sa s rodičmi presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici. Tu v rokoch 1919 až 1929 navštevovala obecnú školu, neskôr v rokoch 1929 až 1931 aj strednú odbornú školu, ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov neukončila. Následne pracovala ako predavačka v železiarstve. Od mlada bola aktívna v sionistickom hnutí. Roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy, kde pracovala ako sekretárka dr. Oskara Neumanna, jednoho z vedúcich predstaviteľov sionistického hnutia na Slovensku. Vyučovala v prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny. Bola vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu.

V decembri 1939 sa s manželom odsťahovala do Palestíny. V roku 1941 vstúpila do Hagany a o rok neskôr do úderných oddielov Palmach. Prihlásila sa na výzvu SOE, ktorá prostredníctvom Židovskej agentúry hladala židovských dobrovoľníkov pre špeciálne vojenské operácie. Vstúpila do pomocného ženského zboru RAF (WAAF) pod menom Ada Robinson. Vďaka SOE v roku 1942 absolvovala vojenský a spravodajský výcvik a získala hodnosť na seržant.

Náhrobok Chavivy Reikovej na cintoríne Har Herzl v Jeruzaleme.

V lete 1944 bola zaradená do výsadku Amsterdam. Príslušníčka anglo-americkej vojenskej misie pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. Účastníčka protifašistického odboja vysadená do priestoru SNP 17. septembra 1944. Podieľala sa na získavaní spravodajských informácii o židovskom obyvateľstve na Slovensku, pomáhala židovským utečencom na povstaleckom území a organizovala odvoz židovských detí cez Maďarsko do Palestíny. Pomáhala organizovať odsun zostrelených spojeneckých letcov. Spolu s ostatnými členmi výsadku sa podieľala na výcviku židovských partizánov. Po potlačení SNP sa skrývala spolu s partizánmi v okolí Pohronského Bukovca. 31. októbra bol partizánsky tábor prepadnutý nacistickými jednotkami. 1. novembra 1944 bola zajatá spolu s ďalšími partizánmi ukrajinskou jednotkou Waffen-SS Galizien[1]. Pri výsluchu netajila svoj židovský pôvod. Po krutom výsluchu bola spolu s ďalšími väzňami 20. novembra oficiálne prepustená. V skutočnosti nacisti zhromaždili 250 osôb židovskej národnosti, medzi nimi i Chavivu Reikovú pri Banskej Bystrici, kde ich toho istého dňa v protitankovom zákope pri Kremničke všetkých povraždili[1].

Po oslobodení bolo jej telo exhumované a uložené v Olšanských hřbitovechPrahe. V roku 1952 bolo na žiadosť izraelskej vlády znovu exhumované a prevezené do Izraela, kde bola Reiková pochovaná na Herzlovom cintoríne. Mestský národný výbor v Banskej Bystrici jej 21. augusta 1990 udelil In memoriam čestné občianstvo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Nedbal, R. Oprace Karas Zpravodajský důstojník mjr. Jaroslav Krátký ve službách čs. zahraniční armády a vojenské zpravodajské služby v letech 2. světové války. (s. 266) [online]. is.muni.cz, 2009, [cit. 2012-06-05]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.