Chaviva Reiková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chaviva Reiková
protifašistická bojovníčka, dôstojníčka
protifašistická bojovníčka, dôstojníčka
Narodenie22. jún 1914
Nadabula (dnes časť Rožňavy)
Úmrtie20. november 1944 (30 rokov)
Banská Bystrica-Kremnička
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Chaviva Reiková

Chaviva Reiková, pôvodným menom Marta Reicková, krycie meno Ada Robinson (* 22. jún 1914, Nadabula, dnes časť Rožňavy Rakúsko-Uhorsko – † 20. november 1944, Banská Bystrica-Kremnička) bola slovenská protifašistická bojovníčka, dôstojníčka židovského pôvodu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako Marta Reiková v chudobnej židovskej rodine 22. júna 1914 v obci Nadabula, dnes súčasti mesta Rožňava. V roku 1919 sa s rodičmi presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici. Tu v rokoch 1921 až 1929 spolu so svojimi piatimi súrodencami navštevovala obecnú školu, neskôr v rokoch 1929 až 1931 aj Strednú obchodnú školu, ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov neukončila. Následne pracovala ako predavačka a účtovníčka v železiarstve bratov Norbergovcov. Od mlada bola aktívna v sionistickom hnutí. Už v Banskej Bystrici sa stala členkou sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala nové hebrejské meno Chaviva (po hebrejsky „Ľúbezná“). Roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy, kde pracovala ako sekretárka dr. Oskara Neumanna, jedného z vedúcich predstaviteľov sionistického hnutia na Slovensku. Vyučovala v prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny a bola vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu (Keren kajemet le-Jisrael).

V decembri 1939 sa s manželom odsťahovala do Palestíny. V roku 1941 vstúpila do Hagany a o rok neskôr do úderných oddielov Palmach. Prihlásila sa na výzvu SOE, ktorá prostredníctvom Židovskej agentúry hľadala židovských dobrovoľníkov pre špeciálne vojenské operácie. Vstúpila do pomocného ženského zboru RAF (WAAF) pod menom Ada Robinson. Vďaka SOE v roku 1942 absolvovala vojenský a spravodajský výcvik a získala hodnosť seržant.

Náhrobok Chavivy Reikovej na cintoríne Har Herzl v Jeruzaleme

V lete 1944 bola ako jediná žena zaradená do operačnej skupiny Amsterdam, ktorá mala plniť úlohy na území Slovenska. Príslušníčka anglo-americkej vojenskej misie pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. Spolu so šiestimi ďalšími mužmi bola vysadená do priestoru Malej Fatry dňa 17. septembra 1944 a zapojila sa do aktívnej protifašistickej činnosti. Podieľala sa na získavaní spravodajských informácii o židovskom obyvateľstve na Slovensku, pomáhala židovským utečencom na povstaleckom území a organizovala odvoz židovských detí cez Maďarsko do Palestíny. Pomáhala tiež organizovať odsun zostrelených spojeneckých letcov. Spolu s ostatnými členmi výsadku sa podieľala na výcviku židovských partizánov. Po potlačení SNP sa skrývala spolu s partizánmi v okolí Pohronského Bukovca. 31. októbra bol partizánsky tábor prepadnutý nacistickými jednotkami. 1. novembra 1944 bola zajatá spolu s ďalšími partizánmi ukrajinskou jednotkou Waffen-SS Galizien[1]. Pri výsluchu netajila svoj židovský pôvod. Po krutom výsluchu bola spolu s ďalšími väzňami 20. novembra 1944 oficiálne prepustená. V skutočnosti v ten deň nacisti zhromaždili okolo 250 osôb židovskej národnosti, medzi nimi i Chavivu Reikovú pri Banskej Bystrici, kde ich toho istého dňa v protitankovom zákope pri Kremničke všetkých povraždili[1].

Po oslobodení bolo jej telo exhumované a uložené v Olšanských hřbitovechPrahe. V roku 1952 bolo na žiadosť izraelskej vlády znovu exhumované a prevezené do Izraela, kde bola Reiková pochovaná na Herzlovom cintoríne. Mestský národný výbor v Banskej Bystrici jej 21. augusta 1990 udelil In memoriam čestné občianstvo.

Pamiatke Ch. Reikovej bol venovaný slovenský dokumentárny film Návrat do horiaceho domu (2014).[2] Vo filme Moje Povstanie 2 z roku 2019 v poviedke „Žena na motorke“ jej postavu stvárnila Katarína Knechtová.

27. júla 2021 jej prezidentka Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Nedbal, R. Oprace Karas Zpravodajský důstojník mjr. Jaroslav Krátký ve službách čs. zahraniční armády a vojenské zpravodajské služby v letech 2. světové války. (s. 266) [online]. is.muni.cz, 2009, [cit. 2012-06-05]. Dostupné online.
  2. TASR. Obete holokaustu si pripomenú filmom o hrdinke Chavive Reikovej [online]. sme.sk, 25.01.2015, [cit. 2015-08-10]. Dostupné online.
  3. Prezidentka vyznamenala 24 osobností [online]. Kancelária prezidenta SR, 2021-06-27, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]