Chlorid železnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid železnatý
Chlorid železnatý
Chlorid železnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec FeCl2
Vzhľad žltozelený prášok alebo kryštály
zelený prášok alebo kryštály (hydráty)
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 126,7 u (bezvodný)
162,7 u (dihydrát)
198,8 u (tetrahydrát)
234,8 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 126,753 g/mol (bezvodný)
162,784 g/mol (dihydrát)
198,814 g/mol (tetrahydrát)
234,845 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 677 °C (bezvodný)
120 °C (dihydrát)
105 °C (tetrahydrát)
Teplota varu 1 021 °C
Hustota 3,162 g/cm³ (bezvodný)
2,358 g/cm³ (dihydrát)
1,96 g/cm³ (tetrahydrát)
Rozpustnosť vo vode:
bezvodný
49,7 g/100 ml (0 °C)
62,3 g/100 ml (10 °C)
64,4 g/100 ml (20 °C)
73,0 g/100 ml (50 °C)
105,7 g/100 ml (100 °C)
dihydrát
155,56 g/100 ml (77 °C)
160,19 g/100 ml (90 °C)
166,47 g/100 ml (100 °C)
tetrahydrát
145,90 g/100 ml (13 °C)
151,94 g/100 ml (20 °C)
197,48 g/100 ml (50 °C)
222,74 g/100 ml (60 °C)
255,92 g/100 ml (70 °C)
416,3 g/100 ml (100 °C)
hexahydrát
160,04 g/100 ml (0 °C)
209,85 g/100 ml (10 °C)
226,87 g/100 ml (12 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
etanol
acetón
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 339 J/g
Entropia varu 990 J/g
Entropia rozpúšťania -628 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia -341,9 kJ/mol
Štandardná entropia 118,0 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -302,4 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,604 8 J K-1 g-1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Vety H H302, H315, H318
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P280, P302+352
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Žieravina Škodlivá látka
Žieravina
(C)
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R22, R41, R36/38
Vety S S26, S39
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7758-94-3 (bezvodný)
16399-77-2 (dihydrát)
13478-10-9 (tetrahydrát)
EINECS číslo 231-843-4
Číslo RTECS NO5400000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid železnatý, (FeCl2) je anorganická zlúčenina železa a chlóru. V bezvodom stave ide o pevnú sivú látku. Z vodných roztokov kryštalizuje ako tetrahydrát v podobe zelených kryštálov. Existuje aj dihydrát, ale tetrahydrát je najčastejšia v laboratóriu užívaná forma chloridu železnatého.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid železnatý

Laboratórne ho možno pripraviť reakciou železa s kyselinou chlorovodíkovou v inertnej atmosfére. Je možné ho tiež pripraviť redukciou zahriateho chloridu železitého vodíkom. Alternatívnou metódou prípravy chloridu železnatého je reakcia chloridu železitého s chlórbenzénom:

2 FeCl3 + C6H5Cl → 2 FeCl2 + C6H4Cl2 + HCl

Priemyselne sa získava spracovaním odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe ocele pôsobením chlorovodíka.

Reaktivita[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid železnatý je pomerne reaktívny, čomu nasvedčuje aj fakt, že sa pomerne ľahko oxiduje už státím na vzduchu na červenohnedý chlorid železitý. Je schopný reagovať s veľkým počtom ligandov za tvorby komplexných zlúčenín. Reaguje s chloridmi alkalických kovov za vzniku tetrachlórželeznatanov: M2[FeCl4].FeCl2.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je chlorid železnatý relatívne dostupnou zlúčeninou, je jeho využitie pomerne obmedzené. Spôsobené je to hlavne jeho nestálosťou na vzduchu. Z toho dôvodu sa častejšie využíva síran železnatý, ktorý je na vzduchu stabilnejší. Najčastejšie sa chlorid železnatý využíva v laboratóriu pri príprave komplexných zlúčenín železa. Ďalej je využívaný v organickej syntéze ako redukčné činidlo. Priemyselne sa využíva pri čistení odpadových vôd, kde slúži najmä na odstraňovanie toxických chrómanov.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
  • J. Kameníček, Z. Šindelář, R. Pastorek, F. Kašpárek: Anorganická chemie, Nakladatelství UPOL, 2006
  • F. A. Cotton, G. Wilkinson: Anorganická chemie, Academia Praha, 1973

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid železnatý na českej Wikipédii.