Chlorid berýlnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid berýlnatý
Chlorid berýlnatý
Chlorid berýlnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec BeCl2
Vzhľad Bezfarebná, biela alebo žltá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 80,0 u
Molárna hmotnosť 79,918 2 g/mol
Teplota topenia 399 °C, 672 K, 750 °F
Teplota varu 482 °C, 755 K, 900 °F
Hustota 1,899 g/cm³
1,835 g/cm³ (dihydrát)
1,712 g/cm³ (pevná látka)
Rozpustnosť vo vode:
15,1 g/100 ml (20 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
alkoholy
éter
v nepolárnych rozpúšťadlách:
pyridín
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia −490,4 kJ/mol
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H301, H315, H317, H319, H335, H350i, H372, H411
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P201, P260, P273, P280, P284, P301+310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi jedovatá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Veľmi
jedovatá

(T+)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R25, R26, R36/37/38, R43, R49, R48/23, R50/53
Vety S S45, S53, S61
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7787-47-5
EINECS číslo 232-116-4
Číslo RTECS DS2625000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid berýlnatý (BeCl2) je anorganická zlúčenina. Ide o bezfarebnú až bielu alebo žltú kryštalickú a hygroskopickú látku dobre rozpustnú v mnohých polárnych rozpúšťadlách.

Jeho vlastnosti sú takmer rovnaké ako u chloridu hlinitého.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid berýlnatý sa pripravuje zlučovaním kovového berýlia s chlórom pri vysokej teplote.[1]

Be + Cl2 → BeCl2

Tiež je možné ho pripraviť redukciou oxidu berýlnatého uhlíkom pri vysokej teplote za prítomnosti chlóru.[2]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra BeCl2

Pevný chlorid berýlnatý je jednorozmerný polymér pozostávajúci z tetraédrických štruktúr.[3]

Líši sa tým od fluoridu berýlnatého, ktorý je trojrozmerným polymérom so štruktúrou podobnou štruktúre kremeňa.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid beryllnatý na českej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Irving R. Tannenbaum: "Beryllium Chloride" Inorganic Syntheses, 1957, vol. 5, p.22. DOI: 10.1002/9780470132364.ch7
  2. Cotton, F.A.; Wilkinson, G. (1980) Advanced Inorganic Chemistry John Wiley and Sons, Inc: New York, ISBN 0-471-02775-8
  3. Wells, A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry, Oxford: Clarendon Press. ISBN 0-19-855370-6