Douglas DC-6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Douglas DC-6
DC6-Redbull.jpg
Typ dopravné a nákladné lietadlo
Výrobca Douglas Aircraft company
Prvý let 15. február 1946
Zavedený marec 1947
Charakter 49 kusov v aktívnej službe
Hlavný používateľ United States Air Force, United States Navy
Vyrobených 704

Douglas DC-6 je piestovým motorom poháňané dopravné lietadlo vyrábané spoločnosťou Douglas Aircraft Company v rokoch 1946 – 1958. Pôvodne bolo zamýšľané ako vojenské dopravné lietadlo (vývoj počas II. svetovej vojny), ale potom bolo prepracované na dopravné. Od roku 1952 ho používala PanAm na prelety z Európy do Ameriky.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1942 a 1944 začali vo firme Douglas plánovať povojnovú výrobu civilných lietadiel. Silnou konkurenciou im boli rýchle a pretlakovou kabínou vybavené stroje Lockheed L-049 Constellation, ktoré boli zatiaľ vyrábané v obmedzenom počte pre vojenské letectvo. Douglas sa tiež rozhodol skonštruovať dopravné lietadlo s pretlakovou kabínou s ešte väčšou kapacitou. Najväčšou motiváciou vývoja bol záujem spoločnosti United Air Lines, ktorá v septembri 1944 objednala 20 strojov, napriek tomu, že nevidela viac než hlavné výkresy.

Douglas sa plne venoval konštrukcii a stavbe nového stroja až v čase keď sa znížil nápor na vojnovú výrobu. Spočiatku vyvíjal svoj DC-6 pod vojenským označením XC-112A. Konštrukcia mohla pokračovať rýchlym tempom, pretože celý nosný systém, bol po miernom vystužení, prevzatý z lietadla C-54. Bol postavený nový trup, s dlhšou a priestrannejšou pretlakovou kabínou a aj pretlakovým kokpitom pre posádku.

Základný počet cestujúcich na dlhých trasách bol 52, na kratších mohol niesť až 68 osôb. Motory boli Pratt&Whitney R-2800 Double Wasp CA-15, s výkonom 1 543 kW, ktoré poháňali vrtule s reverznou polohou pre skrátenie pristátia. Významnou novinkou boli účinné dvojštrbinové vztlakové klapky na krídlach.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý stroj DC-6 vzlietol ešte s vojenským označením XC-112A dňa 15. 2. 1946 a od júla 1946 začali dodávky civilným zákazníkom. Dodaných bolo celkom 175 ks a ako prvé ich nasadili United Air Lines v apríli 1947. DC-6 boli rovnocennými súpermi lietadiel L-049 Constellation, a ich príchod na americké kontinentálne a transatlantické trasy vyvolal prudký konkurenčný boj medzi výrobcami lietadiel a ich používateľmi.

Lockheed Constellation letel medzi New Yorkom a Los Angeles 11 hodín s jedným medzipristátim a DC-6 mal rovnaké parametre. U oboch strojov však nastala kríza; DC-6 dostal zákaz lietania od novembra 1947 do marca 1948 po sérii nehôd, pri ktorých zahynulo 143 ľudí. Po odstránení závad sa ale doprava obnovila, no medzitým Lockheed vyrábal zdokonalené modely L-649 a L-749. Firma Douglas odpovedala novými modifikáciami DC-6, ktorými boli DC-6A Liftmaster, určený pre nákladnú dopravu s trupom dlhším o 1,5 m. Kabína s objemom 151,5 m³ mohla odviezť až 13 ton nákladu.

DC-6B

Najprv ho nasadila spoločnosť Slick Airways v apríli 1951 a neskôr nasledovali ďalšie spoločnosti. Najväčší úspech však priniesla firme Douglas verzia DC-6B, z januára 1951, ktorá je považovaná za najekonomickejšie z amerických dopravných lietadiel s piestovými motormi. V roku 1958 tvorili prevádzkové náklady DC-6B len 0,83 centu na cestujúceho a kilometer, zatiaľ čo Constallation vykazoval náklady 1,08 centu a modernejšie piestové typy mali ešte vyššie prevádzkové náklady.

DC-6B mal veľmi úsporné motory R-2800 CB-17 s výkonom 1 837 kW, ktoré používali palivo s oktánovým číslom 115 až 130, s dobou medzi jednotlivými revíziami až 3 000 hodín. Trup bol pretiahnutý na 32,2 m. Bol v ňom vytvorený priestor pre 54 osôb pri letoch nad Atlantikom, 64 pri kontinentálnych letoch a od roku 1952 pre 82 cestujúcich v turistickej triede pri letoch cez Atlantik. Maximálny počet cestujúcich bol 92.

United Air Lines zaviedli svoje prvé DC-6B v apríli 1951 a potom už rýchlo nasledovali ďalšie letecké spoločnosti. Douglas ich vyrábal až do roku 1958 a celkom bolo postavených 286 ks. Ďalších 77 ks bolo vo verzii DC-6A, z ktorých bola väčšina prestavaná na DC-6C, pre zmiešanú prepravu osôb a nákladu.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojica DC-6 patriacich americkému Meteorologickému ústavu
  • XC-112
  • DC-6
  • DC-6A
  • DC-6B
  • DC-6C
  • VC-118
  • C-118A
  • VC-118A
  • C-118B
  • VC-118B
  • R6D-1
  • R6D-1Z

Civilní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

DC-6 za letu
Brazília Brazília
Greece flag 300.png Grécko
Flag of Namibia.png Namíbia
  • Namibia Commercial Aviation NCA
Flag of the Dutch Republic.png Holandsko
Nový Zéland Nový Zéland
Spojené kráľovstvo Veľká Británia
USA USA

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Douglas DC-6B
  • Posádka – 3 (kapitán, kopilot, navigátor, počet stewardov podľa kapacity)
  • Kapacita – 54 až 102 pasažierov
  • Dĺžka – 32,18 m
  • Rozpätie krídel – 35,81 m
  • Výška – 8,66
  • Plocha krídel – 135,9 m²
  • Prázdna hmotnosť – 25 110 kg
  • Max. vzletová hmotnosť – 48 500 kg
  • Motory – 4× Pratt & Whitney R-2800-CB-17 s výkonom 2 500 hp (1 700 kW)
  • Priemerná rýchlosť – 274 kn (315 mph, 507 km/h)
  • Dolet – 2 610 nmi (3 010 mi, 4 840 km)
  • Dostup – 25 000 ft (7 600 m)
  • Rýchlosť stúpania – 1 070 ft/min (5,44 m/s)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Václav Němeček, Atlas Letadel, svazek 2, Nakladatelství dopravy a spojú, Praha, 1980

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]