Flóra (odbojová skupina)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Flóra (v dobových dokumentoch zapisované aj ako Flora, od novembra 1943 Kaviár) bola odbojová skupina občiansko-demokratickej časti domáceho protifašistického odboja na Slovensku, ktorej jadro tvoril brat gen. Rudolfa Viesta Dušan Viest so svojou manželkou Květoslavou (práve od jej krstného mena bol odvodený krycí názov skupiny), ako aj ďalší rodinní príslušníci, príbuzní, priatelia a známi gen. Viesta. Pôsobila v rokoch 1941 – 1943 a ideovo-politicky sa orientovala na Dočasné štátne zriadenie na čele s Edvardom Benešom.

Vznik a činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra vznikla po eliminácii skupiny Obrana národa (leto 1941) a v období rokov 1941 – 1943 predstavovala najväčšiu, najaktívnejšiu a najvýznamnejšiu skupinu nekomunistického odboja na Slovensku. Z hľadiska bývalej politickej príslušnosti v nej pôsobili predovšetkým agrárnici a sociálni demokrati,[1] pričom s ňou spolupracovali aj niektorí pracovníci orgánov štátnej správy, armády, žandárstva, súdnictva a aj Ústredia štátnej bezpečnosti, nešlo však o pevne organizovanú skupinu a väčšina jej členov pôsobila aj v iných odbojových skupinách.[1]

Prostredníctvom svojej širokej siete kontaktov vykonávala spravodajskú činnosť, ktorej výsledky poskytovala Dočasnému štátnemu zriadeniu. Popri tom skupina pomáhala prenasledovaným a česko-slovenským vlastencom pri prechodoch z protektorátu na Slovensko a pri útekoch do exilu, poskytovala materiálnu a finančnú pomoc represiami postihnutým osobám a ich rodinám, pomoc utečencom zo zajateckých táborov, poskytovala úkryty a zabezpečovala falošné doklady. Finančne prispela k rozvoju partizánskeho hnutia na východnom Slovensku. Centrom jej činnosti bola Bratislava, no svojou pôsobnosťou siahala na územia viacerých okresov.[1]

Začiatkom februára 1943 členovia Flóry sformulovali Memorandum (datované 10. februárom 1943), v ktorom sa jednoznačne hlásili k Benešovej koncepcii obnovy Česko-Slovenska v jej predmníchovskej, prvorepublikovej podobe.[1][2]

Úpadok a zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Viestová sa snažila o zjednotenie domáceho odboja na platforme Flóry, no pre svoju prílišnú orientáciu na benešovskú koncepciu obnovy ČSR a odpor komunistického odboja, ktorý začal roku 1943 spolupracovať s občiansko-demokratickým odbojom, stratila medzi domácim odbojom vplyv.[1] Pre rozdielnosť názorov na zloženie povojnového ústredného národného výboru nedošlo ani k dohode s Vavrom Šrobárom na osobnom rokovaní 6. júna 1944 v Martine. Z popudu ilegálnej Komunistickej strany Slovenska s Flórou prestali spolupracovať odbojové skupiny zastúpené a napojené na Slovenskú národnú radu, čím sa skupina Flóra ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP) rozpadla a jej členovia sa zapojili do odbojovej činnosti v iných skupinách.[1]

Zoznam známych členov a spolupracovníkov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Květoslava Viestová, domáca, manželka Dušana Viesta,[1]
  • Ing. Dušan Viest, brat gen. Rudolfa Viesta,[1][3]
  • M. Bahurinská,[3]
  • Jozef Bahurinský (1899 – 1980), úradník, pôvodne člen Obrany národa, pôsobil ako predseda sociálneho súručenstva na východnom Slovensku, kde od roku 1943 organizoval partizánske hnutie,[1][4][3]
  • M. Barbarič,[1][3]
  • JUDr. Ján Beharka (1911 – ?), právnik, pracoval ako bankový úradník v Bratislave, neskôr člen SNR a DS,[1][5][3]
  • Ing. Pavol Blaho, statkár, bývalý agrárnik, vlastník veľkostatku v Kapinciach, pôvodne člen Obrany národa, v lete 1940 zorganizoval v Nitre vlastnú odbojovú skupinu, ktorá pomáhala utečencom z protektorátu, následne člen Flóry, neskôr spolupracovník V. Šrobára a člen SNR, zástupca povereníka železníc, člen DS a napokon podpredseda Strany slobody,[1][6]
  • Martin Bolfa,[7]
  • Anton Cyprich, príslušník slovenskej armády,[7]
  • Jozef Dočkal (1899 – 1976), novinár, spolupracoval s Obranou národa, so skupinou Demec a napokon s Flórou, v rokoch 1941 – 1943 väznený v Ilave, počas SNP redaktor časopisu Čas,[1][8]
  • K. Filo,[1]
  • Rudolf Fraštacký, krycím menom dr. Robert Frey (1912 – ?), riaditeľ Slovenskej cukrovarníckej obchodnej spoločnosti (1941 – 1942) a neskôr Cukrospolu (1943 – 1944), spolupracoval s Flórou, so skupinou národohospodárou okolo P. Zaťka a neskôr so SNR, neskôr povereník výživy a zásobovania a podpredseda ZP SNR, člen DS,[1][9][3]
  • J. Horváth,[1]
  • František Jurčo (1908 – 1945), úradník, pracovník ÚŠB (od októbra 1942 vedúci spravodajského oddelenia), spolupracoval so skupinami okolo Jána Lichnera, V. Šrobára, so skupinou Demec a s Flórou, ktorým poskytoval informácie o plánovaných akciách ÚŠB a Gestapa proti odboju a o konfidentoch, podľa potrieb usmerňoval zaisťovanie a vyšetrovanie osôb, jeho činnosť však odhalilo Gestapo a zatklo ho vo februári 1945,[1][10][3]
  • Juraj Kapinaj, krycími menami Múzeum, Pisár, Školník (1904 – ?), učiteľ a od roku 1941 pracovník ministerstva školstva, pôvodne sociálny demokrat, spolupracoval so skupinou Demec a patril k vedúcim predstaviteľom Flóry, neskôr člen SNR a pracovník povereníctva školstva a národnej osvety,[1][11]
  • Dezider Kišš-Kalina (1908 – 1954), dôstojník, od roku 1935 vojenský kurát, v rokoch 1943 – 1944 zástupca prednostu personálneho oddelenia ministerstva národnej obrany, od januára 1942 spolupracoval s Flórou, s KSS a neskôr s ilegálnou SNR,[1][12][3]
  • Daniel Klobušický, príslušník ÚŠB,[7]
  • Ján Krenčej, príslušník slovenskej armády,[7]
  • Ľudovít Kukorelli, krycími menami Martin Minarovič, Martin (1914 – 1944), dôstojník letectva, príslušník leteckého útvaru v Spišskej Novej Vsi a neskôr leteckého pluku v Piešťanoch, kde sa roku 1940 zapojil do odboja; na jar 1941 podnikol neúspešný pokus o odlet do Juhoslávie, za čo bol v novembri 1941 odsúdený na 9 mesiacov väzenia, no ušiel žandárskej eskorte na východné Slovensko, kde sa podieľal na formovaní partizánskeho hnutia v spolupráci s KSS,[1][13][3]
  • Jozef Marko, príslušník slovenskej armády,[7]
  • Ondrej Maxián, príslušník ÚŠB,[1][7][3]
  • Pavel Neckár (1888 – 1975), evanjelický duchovný, tajomník biskupského úradu ECAV v Prešove a v Liptovskom Mikuláši, v odboji pôsobil od roku 1939, pričom viedol vlastnú skupinu v Prešove a spolupracoval so skupinami na východnom Slovensku a v Bratislave,[1][14][3]
  • J. Országh,[1]
  • Jozef Peterka (1913 – ?), žandár (kpt.), ktorý pôsobil na rôznych miestach; do odboja sa zapojil v apríli 1939, bol členom Flóry a neskôr Vojenského ústredia SNR a náčelníkom štábu Veliteľstva československého četníctva na Slovensku,[1][15]
  • Rudolf Pravdík (1921 – ?), učiteľ, v rokoch 1941 – 1944 pôsobil v Černovej a v Brezanoch, do odboja sa zapojil v rámci študentského hnutia v Spišskej Novej Vsi a neskôr ako člen Flóry, od roku 1942 pôsobil v skupine R. Viktorína,[1][16]
  • V. Radakovič,[1][3]
  • Štefan Slezák (1891 – 1964), žandár, v rokoch 1943 – 1944 pracovník Kriminálnej ústredne v Bratislave, od roku 1939 spolupracoval so skupinou J. Lichnera, neskôr s Flórou aj s ďalšími odbojovými skupinami, podával informácie určené pre zahranične a obstarával falošné doklady pre utečencov z protektorátu,[1][17]
  • Ján Juraj Stanek (1909 – ?), dôstojník slovenskej armády, do odboja sa zapojil v roku 1939 v rámci občiansko-demokratickej odbojovej skupiny v Trenčíne a Flóry v Bratislave,[1][18]
  • JUDr. Jozef Stanek (1911 – 1992), právnik a ekonom, tajomník Ústredného združenia slovenského priemyslu (1938 – 1946), udržiaval úzke kontakty s exilom na Západe,[19]
  • Elo Šándor (1896 – 1952), bankový úradník, v roku 1938 vstúpil do KSČ, v roku 1939 bol za odbojovú činnosť väznený v Bratislave a v Ilave a po prepustení v novembri 1939 bol pod policajným dozorom v Bratislave,[1][20]
  • Š. Štunda,[1]
  • A. Tomeček,[1]
  • JUDr. Karol Vagač (1906 – 1980), sudca Krajského súdu v Bratislave, pomáhal najmä pri zoslabovaní represívnych opatrení proti odbojárom a pri poskytovaní pomoci ich rodinám,[1][21]
  • P. Valach,[1]
  • Mirko Vesel (1903 – 1976), dôstojník slovenskej armády (1937 štáb. kpt., 1939 mjr., 1942 pplk., 1944 plk.), ktorý v rokoch 1923 – 1939 pôsobil ako príslušník a od roku 1939 ako veliteľ delostreleckého pluku, od roku 1940 bol prednostom 4. oddelenia štábu 1. divízie, neskôr bol premiestnený k doplnkovej správe na ministerstvo národnej obrany v Bratislave, kde sa v roku 1944 stal jej prednostom (neskôr už so sídlom v Trenčianskych Tepiciach); v odboji spolupracoval so skupinami Hela, neskôr s Flórou a bol členom skupiny V. Šrobára; od roku 1943 bol jednou z vedúcich osobností najaktívnejšej vojenskej odbojovej skupiny (spolu s Jánom Golianom, D. Kišš-Kalinom, Mikulášom Ferjenčíkom a Jaroslavom Krátky, organizoval odosielanie správ do Londýna prostredníctvom R. Fraštackého,[1][22][23][3]
  • JUDr. Július Viktory (1907 – 1985), právnik, ktorý v rokoch 1938 – 1945 pôsobil ako pracovník (štátny prokurátor) Štátneho zastupiteľstva v Bratislave; do odboja sa zapojil v roku 1939, pričom spolupracoval aj s KSS, pomáhal utečencom z protektorátu v prechode do zahraničia cez Slovensko, sprostredkúval kontakty príslušníkom občiansko-demokratického aj komunistického odboja so spolupracovníkmi na slobode, poskytoval právnu pomoc pri znižovaní výmery trestov, pri oslobodzovaní a pod.,[1][24][25][3]
  • Rudolf Viktorin (1898 – 1986), v rokoch 1927 – 1944 bol pracovníkom a neskôr vedúcim Uhoľných a drevárskych skladov v Žiline, bývalou politickou príslušnosťou sociálny demokrat, od roku 1939 organizoval odboj na severozápadnom Slovensku, v roku 1941 bol väznený v Žiline a v Ilave, následne na úteku pred zatknutím pôsobil v Dolnom Kubíne, udržiaval úzke kontakty s Flórou a spolupracoval aj s KSS, od marca 1943 bol predsedom ilegálneho revolučného Oblastného národného výboru v Žiline.[1][26][27][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj Flóra. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 128-129.
  2. ↑ 1943, únor 10. Bratislava – Memorandum slovenských odbojových pracovníků orientovaných na Londýn, v němž se bezvýhradně přihlásili k programu E. Beneše a československé emigrační vlády. In: Dokumenty z historie československé politiky 1939-1943 II. Praha : Academia, 1966, s. 707, dok. 506. Dostupné online. [Cit. 2021-03-05].
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Šutaj, Štefan. Občianske politické strany na Slovensku v rokoch 1944 – 1948. Bratislava : Veda, 1999. 308 s. ISBN 80-224-0583-3, s. 20. „...údaje [sú] spracované len z dostupnej literatúry a nebol realizovaný osobitný archívny výskum. Údaje o občianskych odbojových skupinách sú uvedené podľa Jablonický, J.: Z ilegality do povstania. Bratislava : 1968; Dejiny Slovenského národného povstania 1944, Bratislava : 1984.“
  4. ↑ Bahurinský, Jozef. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 25.
  5. ↑ Beharka, Ján. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 35.
  6. ↑ Blaho, Pavel. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 41.
  7. ↑ a b c d e f Syrný, Marek – Arpáš, Róbert. Opozícia, odboj a Slovenské národné povstanie. In: Hradská, Katarína – Kamenec, Ivan a kol. Slovenská republika 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 477 s. ISBN 978-80-224-1351-0, s. 364-365.
  8. ↑ Dočkal, Jozef. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 92.
  9. ↑ Fraštacký, Rudolf. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 130-131.
  10. ↑ Jurčo, František. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 212.
  11. ↑ Kapinaj, Juraj. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 216.
  12. ↑ Kišš-Kalina, Dezider. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 223.
  13. ↑ Kukorelli, Ľudovít. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 263.
  14. ↑ Neckár, Pavel. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 332.
  15. ↑ Peterka, Jozef. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 392.
  16. ↑ Pravdík, Rudolf. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 417-418.
  17. ↑ Slezák, Štefan. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 476.
  18. ↑ Stanek, Ján Juraj. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 518.
  19. ↑ Stanek, Jozef. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 518.
  20. ↑ Šándor, Elo. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 530-531.
  21. ↑ Vagač, Karol. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 583.
  22. ↑ Vesel, Mirko. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 590.
  23. ↑ VESEL, Mirko. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. Zväzok VI. zväzok T – Ž, s. 266.
  24. ↑ Viktory, Július. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. Zväzok 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 593.
  25. ↑ VIKTORY, Július. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. Zväzok VI. zväzok T – Ž, s. 282.
  26. ↑ Viktorín, Rudolf. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 593.
  27. ↑ VIKTORÍN, Rudolf. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. Zväzok VI. zväzok T – Ž, s. 281.
  • Flóra. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 128-129.
  • Viestová, Kvetoslava. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 592-593.
  • VIESTOVÁ, Květoslava. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. VI. zväzok T – Ž, s. 278.
  • VIEST, Dušan. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. VI. zväzok T – Ž, s. 275.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Syrný, Marek – Arpáš, Róbert. Opozícia, odboj a Slovenské národné povstanie. In: Hradská, Katarína – Kamenec, Ivan a kol. Slovenská republika 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 477 s. ISBN 978-80-224-1351-0, s. 364-365.
  • Jablonický, Jozef. Z ilegality do povstania. Kapitoly z občianskeho odboja. Bratislava : Dali-BB, 2009.
  • Šutaj, Štefan. Občianske politické strany na Slovensku v rokoch 1944 – 1948. Bratislava : Veda, 1999. 308 s. ISBN 80-224-0583-3, s. 20.
  • 1943, únor 10. Bratislava – Memorandum slovenských odbojových pracovníků orientovaných na Londýn, v němž se bezvýhradně přihlásili k programu E. Beneše a československé emigrační vlády. In: Dokumenty z historie československé politiky 1939-1943 II. Praha : Academia, 1966, s. 707, dok. 506. [1]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Flóra_(odbojová_skupina)&oldid=7208830“