Rudolf Viest

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rudolf Viest
Rudolf Viest
slovenský divízny generál], veliteľ povstaleckej armády počas SNP

Narodenie 24. september 1890
Revúca, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie  ? 1945
 ? Flossenbürg, Nemecko

Rudolf Viest (* 24. september 1890, Revúca – † 1945, Flossenbürg, Nemecko) bol slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a jediný slovenský generál počas predvojnovej ČSR.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Gustáv Viest
  • matka: Jana Viestová
  • brat: Ivan Viest

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Vyššej priemyselnej škole v Budapešti, 1921-1922 na Vysokej škole vojenskej v Prahe, absolvoval kurz leteckého pozorovateľa, 1931 kurz pre vyšších veliteľov na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Na verejnom živote sa zúčastňoval od budapeštianskeho obdobia; zapájal sa do slovenského kultúrneho života. Národné a slov. povedomie prejavil aj ako zajatec v Rusku, keď sa prihlásil do srbskej armády, neskôr sa zúčastnil na organizovaní československých légií, signatár letáku s výzvou na vstup do československých vojenských jednotiek.

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V období rokov 19201939 pôsobil ako dôstojník česko-slovenskej armády v diplomatických a veliteľských službách až po veliteľa 6. a 7. armádneho zboru. Roku 1933 dosiahol hodnosť brigádneho generála (prvý slovenský generál v československej armáde), v roku 1938 divízny generál. Bol členom delegácie na československo - maďarských medzivládnych rokovaniach 9. až 13. októbra 1938, na ktorých sa v zmysle Mníchovskej dohody mala vyriešiť otázka maďarskej menšiny v Česko-Slovensku.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1939 príslušník slovenskej armády. Patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom aj česko-slovenskou exilovou vládou v Londýne. Dňa 14. marca 1939 ako prvý podpísal vyhlásenie, v ktorom vystúpil proti činnosti, ktorá viedla k odtrhnutiu Slovenska od ČSR. 29. augusta 1939 emigroval cez Maďarsko do Francúzska. Od 17. októbra 1939 bol členom Československého národného výboru v Paríži a veliteľ vytvárajúceho sa exilového česko-slovenského vojska. Od januára 1940 veliteľ 1. čs. divízie vo Francúzsku (účastník bojov), pre chorobu sa velenia vzdal, 24. júna 1940 odišiel s čs. vojskom do Anglicka. Po okupácii Francúzska v júni 1940 odišiel do Anglicka. Následne sa stal členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Bol stúpencom Edvarda Beneša.

Busta generála Rudolfa Viesta

Od 20. júna 1944 bol zástupcom česko-slovenského vládneho delegáta pre oslobodené územie. 22. augusta 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou z Anglicka do ZSSR. Odtiaľ 6. októbra 1944 cez Moskvu s časťou 2. československej paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP.

Hoci vážne chorý, po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku po Jánovi Golianovi a taktiež predsedom Rady na obranu Slovenska. Prostredníctvom Viesta sa česko-slovenská exilová vláda pokúšala získať väčší vplyv vo vedení SNP a armáde. V tomto období sa však vojenská situácia povstaleckej armády začala zhoršovať. V noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armády na Slovensku: „Boj za slobodu Česko-Slovenska sa nekončí, bude pokračovať v horách“, v zložitých podmienkach však nebol schopný zabezpečiť, aby sa rozkaz dostal do všetkých povstaleckých vojenských jednotiek, čím prispel k rozkladu povstaleckej armády.

Dňa 3. novembra 1944 bol Viest s Golianom v Pohronskom Bukovci zajatý. Bol vyšetrovaný v Banskej Bystrici a Bratislave, potom odtransportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg pravdepodobne popravený spoločne s Golianom.

Pamätná tabuľa v Banskej Bystrici

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

In memoriam bol Rudolf Viest vyznamenaný Radom SNP I. triedy (roku 1945), Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 (roku 1945), Radom červenej zástavy (roku 1969) ako aj viacerými ďalšími česko-slovenskými a zahraničnými medailami. Roku 1945 bol in memoriam povýšený do hodnosti armádneho generála. V roku 1995 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rodný dom s pamätnou tabuľou (1990) v Revúcej
  • pamätné tabule na budovách vojenského veliteľstva v Košiciach a v Banskej Bystrici a na náhrobnom pamätníku matky
  • pomenovanie ulíc v Banskej Bystrici, Martine, Revúcej a Trenčíne
  • vyznamenania a gramoplatne s prejavmi v Múzeu SNP v Banskej Bystrici

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.