Fourierov rad
Fourierov rad je pomenovaný po francúzskom fyzikovi a matematikovi Josephovi Fourierovi. Slúži k zápisu periodického priebehu pomocou funkcií sínus a kosínus. Základná myšlienka zápisu funkcie vo forme radu z funkcií sínus a kosínus je rozklad vektora do ortogonálnej bázy. Lineárnym priestorom je v tomto prípade priestor (istých) funkcií definovaných na intervale
a skalárnym súčinom je integrál:
Vzhľadom na tento skalárny súčin tvoria funkcie
ortogonálnu množinu a pre každú integrovateľnú funkciu
vieme nájsť jej súradnice voči uvažovanej ortogonálnej množine. Súradnica zodpovedajúca prvku
je daná vzťahom
Keďže
tak funkcii
priraďujeme jej Fourierov rad
ktorého koeficienty sa zadávajú vzorcami
,
.
Ak sa dve integrovateľné funkcie líšia v konečnom počte bodov tak je jasné, že majú rovnaký Fourierov rad. Z toho dôvodu nepíšeme medzi funkciou
a jej Fourierovým radom znak rovnosti. Ak je však funkcia vybraná z lepšej množiny ako len z množiny integrovateľných funkcií, tak sa jej Fourierov rad môže rovnať. Napríklad platí nasledovné tvrdenie: ak je funkcia
ohraničená a po častiach spojitá a má aj ohraničenú po častiach spojitú prvú deriváciu tak jej Fourierov rad má v každom bode súčet a ten je rovný aritmetickému priemeru pravej a ľavej limity tejto funkcie v tomto bode. Teda v bode spojitosti je to hodnota funkcie. Fourierov rad spojitej funkcie nemusi (v niektorom bode) vôbec konvergovať.
V praxi sa funkcia f aproximuje konečným rozvojom, kde sčítame len niekoľko prvých členov, pričom sa genericky s narastajúcim počtom členov zvyšuje presnosť tejto aproximácie.

![[-\pi,\pi]\ni t\mapsto 1,\ \sin nt,\ \cos nt, \ \ \ n\in\mathbb{N}](http://upload.wikimedia.org/math/9/7/4/9741d8053c268dc9948942461c33834d.png)

![f(t) \sim \frac{a_0}{2}+\sum_{k=1}^{\infty}[ a_k \cos(kt) + b_k \sin(kt)],](http://upload.wikimedia.org/math/7/6/c/76cbe0244d776b00db3f70f3cb081c94.png)
,
.