Gare du Nord

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad Gare du Nord
Detail hlavného vstupu stanice Gare du Nord
Panoráma haly príchodov vlakov
Odchody a príchody vlakov

Gare du Nord (doslova Severná stanica) je jedna z najväčších konečných staníc siete hlavných liniek spoločnosti SNCF v Paríži. Ponúka spojenia na linkách Parížskeho metra a RER. Počtom cestujúcich (okolo 180 miliónov ročne) je najrušnejšiou stanicou v Európe a treťou celosvetovo.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá Gare du Nord bola postavená inžiniermi Bridge and Roadway pre spoločnosť Chemin de Fer du Nord, ktorú riadil Léonce Reynaud, profesor architektúry na Vysokej škole polytechnickej (École Polytechnique) v Paríži. Stanica bola otvorená 14. júna 1846 a v tom istom roku bola zahájená aj linka Paríž-Amiens-Lille. Odkedy sa ukázalo, že je stanica primalá, bola čiastočne zbúraná v roku 1860 pre zväčšenie miesta; priečelie starej stanice bolo prenesené a umiestnené v Lille.

Prezident spoločnosti Chemin de Fer du Nord, James Mayer de Rothschild, si vybral francúzskeho architekta Jacquesa Ignace Hittorffa. Konštukcia trvala od mája 1861 do decembra 1865, ale nová stanica bola otvorená ešte za konštrukcie v roku 1864. Priečelie bolo navrhnuté okolo víťazného oblúka a bolo použitých mnoho kamenných dlaždíc. Je veľmi ornamentálne s 23 sochami, ktoré reprezentujú mestá, do ktorých sa so spoločnosťou možno dostať. Najmajestátne sochy, ktoré sa nachádzajú na vrchole stavby, predstavujú medzinárodné destinácie (Paríž, Londýn, Berlín, Varšava, Amsterdam, Viedeň, Brusel), zatiaľ čo národné destinácie predstavujú menšie sochy na priečelí. Budova je postavená do obyčajného tvaru konečnej stanice - písmena U. Hlavný podporný trám je vyrobený z odliatku železa. Podporné piliere vo vnútri stanice boli vyrobené v Škótsku, jedinej krajine, kde bola zlieváreň dostatočne veľká.

Ako ostatné parížske železničné stanice, aj Gare du Nord začala byť príliš malá pre rozširujúcu sa železničnú dopravu. V roku 1884 mohli inžinieri pridať päť dodatočných dráh. Interiér budovy bol kompletne prestavaný v roku 1889 a na východnej strane sa dobudovala časť pre predmestské železničné linky. Medzi 30. a 60. rokmi boli vykonané ešte ďalšie rozšírenia.

Začiatkom rokov 1906 a 1908 slúžila stanica pre Parížske metro: linka 4, ktorá križuje Paríž zo severu na juh a konečná zastávka linka 5, ktorá bola rozšírená ešte do stanice Gare du Lyon. V 30. rokoch bola linka 5 rozšírená smerom k predmestiam Pantin a Bobigny. Linka 2 (stanica La Chapelle) bola spojená s Gare du Nord podzemným tunelom. Jeden vstupoval do stanice metra a namiesto vychádzania schodmi, ktoré vedú k zvýšenej linke metra (celá Linka 2 nie je vyvýšená), zostupuje niekoľkými schodiskami predtým, než prejde dlhú, oblúkovitú kruhovú predsieň, ktorou sa vstupuje do stanice.

Nakoniec v roku 1994, príchodom vlakov Eurostar, boli zavedené ďalšie reorganizácie dráh:

  • Nástupištia 1 a 2: služobné nástupištia, pre verejnosť zatvorené
  • Nástupištia 3 až 6: konečná zastávka londýnskeho Eurostar cez Eurotunnel
  • Nástupištia 7 a 8: nástupištia vlakov TGV Thalys pre Belgicko, Holandsko a Nemecko
  • Nástupištia 9 až 29: TGV Sever, vlaky hlavných liniek a Picard TER
  • Nástupištia 30 až 40: predmestské spoje
  • v suteréne, nástupištia 41 až 44: spoje do staníc RER

Nepokoje v roku 2007[upraviť | upraviť zdroj]

Obyčajná lístková inšpekcia na Gare du Nord (v časti vlakov RER) sa zmenila na vzburu, ktorá trvala do skorého rána. 27. marca 2007 okolo 16:00 miestneho času[1] inšpektori RATP kontrolovali 33 ročného imigranta z Konga, ktorý nemal lístok ani identifikačný preukaz. Očité svedectvá sa líšia v tom, ako bola inšpekcia vykonaná. Očividne sa k mužovi správali hrubo a poranený jedným z inšpektorov. Nestranným pohľadom, incident nastal podnietením prichádzajúcich, aby bol muž zadržaný. Boli zavolané policajné posily, ale ľudia podporujúci muža si tiež zavolali posily. Niekoľko stoviek ľudí (200 až 400 závisiac na svedkoch) sa bilo s políciou v suteréne železničnej stanice a v spojenej metropolitnej stanici osem hodín do noci. Niektorí hádzali na políciu plastové fľaše, rozbíjali okná, automaty a obchody v hlavnej hale. Vzbúrenci tiež skandovali heslá ako "polícia je všade, spravodlivosť nikde" alebo "preč so štátom, políciou a šéfmi". Dôstojníci zadržali prinajmenšom deviatich ľudí a dvaja boli poranení.[2][3]

V modernej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica Gare du Nord slúžila ako pozadie mnohým francúzskym filmom, napríklad v Erazmus 2.

V amerických filmoch je vidieť exteriér aj interiér Gare du Nord vo filme z roku 2002 Agent bez minulosti s Mattom Damonom a opäť v poslednej časti trilógie Bournovo ultimátum z roku 2007, ako aj vo filmoch Dannyho dvanástka z roku 2004 a Prázdniny pána Beana z roku 2007.

Stanica bola taktiež spomínaná v knihe Da Vinciho kód od Dana Browna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O vzbure na indymedia.org
  2. Výpoveď
  3. Gare du Nord po vzbure

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]