Ha-universita ha-ivrit bi-rušalajim

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 31°46′33″S 35°12′00″V / 31.77583°S 35.20000°V / 31.77583; 35.20000

Campus Hebrejskej univerzity na vrchu Skopus. Pohľad z juhozápadu.
Campus Hebrejskej univerzity na vrchu Skopus. Vpravo centrum pre medzinárodných študentov, vľavo vchod do reštaurácie Frank Sinatra. Nachýlený strom je umelecká inštalácia pripomínajúca teroristický útok, ktorý sa odohral v reštaurácii.
otvorení univerzity v Skopus - 1925

Ha-universita ha-ivrit bi-rušalajim alebo po slovensky aj Hebrejská univerzita v Jeruzaleme (hebr. האוניברסיטה העברית בירושלים‎ – Ha-universita ha-ivrit bi-rušalajim) je najstaršia a najdôležitejšia univerzita v Izraeli. Patrí medzi 100 najkvalitnejších akademických pracovísk na svete. Medzi jej zakladateľov patrili osobnosti ako Albert Einstein, Sigmund Freud, Martin Buber a Chaim Weizmann.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie hebrejskej univerzity v Palestíne bolo navrhnuté už v roku 1884 na konferencii sionistickej organizácie Chovevej Cijon v Katoviciach. Túto myšlienku neskôr významne podporoval nemecký fyzik židovského pôvodu Albert Einstein. Základný kameň univerzity bol položený roku 1918. O sedem rokov neskôr, 1. apríla 1925, bol slávnostne otvorený univerzitný campus na vrchu Skopus (hebr. Har ha-Cofim) v Jeruzaleme. Otvorenia sa zúčastnili mnohé významné osobnosti, vrátane predstaviteľov britskej správy, akými boli napr. lord Arthur James Balfour, vikomt Edmund Allenby a sir Herbert Samuel. Prvým rektorom fakulty sa stal Dr. Judah Leon Magnes.

V priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov sa univerzita rozvinula vo veľkú a uznávanú vzdelávaciu inštitúciu. Vznikli fakulty prírodných a humanitných vied, medicíny, vzdelávania, poľnohospodárstva (v meste Rechovot, asi 20 km južne od Tel Avivu), Židovská národná knižnica (neskôr Izraelská národná knižnica), univerzitné vydavateľstvo a centrum pre vzdelávanie dospelých.

Počas Prvej arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 Arabi opakovane napadli vrch Skopus na severovýchode Jeruzalema a konvoje, ktoré prechádzali z Izraelom kontrolovaných častí Jeruzalema na univerzitu. Po útoku na lekársky konvoj smerujúci do nemocnice Hadassa 13. apríla 1948 ostal Skopus odrezaný od ostatných židovských častí Jeruzalema. Jordánska vláda odmietla Izraelu po uzatvorení prímeria v roku 1949 umožniť na vrch prístup. Univerzita sa preto musela presídliť do nového campusu v štvrti Givat Ram v západnom Jeruzaleme, ktorý bol dokončený v roku 1953. Lekárska fakulta sa o niekoľko rokov presťahovala do nového lekárskeho campusu v štvrti Ein Kerem v juhozápadnom Jeruzaleme, kam sa presunula aj nemocnica Hadassa.

V roku 1967 študovalo na univerzite 12.500 študentov na dvoch campusoch v Jeruzaleme a na poľnohospodárskej fakulte v Rechovot. Po zjednotení Jeruzalema v Šesťdňovej vojne v júni 1967 sa univerzita mohla vrátiť na svoje pôvodné miesto na vrchu Skopus. Po ukončení rekonštrukcie v roku 1981 sa campus Har ha-Cofim opäť stal hlavným campusom Hebrejskej univerzity.

V súčasnosti (2003) má univerzita asi 12.000 pregraduálnych a 10.000 postgraduálnych študentov. V odborných rebríčkoch kvality univerzít sa umiestnila na 77., 78., resp. 131. mieste na svete.

Terorizmus[upraviť | upraviť zdroj]

31. júla 2002 sa krátko po 13:30 v preplnenej univerzitnej reštaurácii Frank Sinatra na vrchu Skopus odpálil samovražedný atentátnik, palestínsky robotník z východného Jeruzalema. Deväť ľudí – päť Izraelčanov, traja Američania a jeden občan USA a Francúzska – pri útoku zahynulo, ďalších 85 ľudí bolo zranených, z toho 14 ťažko. K zodpovednosti za útok sa prihlásilo hnutie Hamas. [1]

Slávni absolventi[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 získali traja absolventi Hebrejskej univerzity Nobelovu cenu: David Gross za fyziku; Aaron Ciechanover a Avram Hershko za chémiu. Medzi ďalších známych absolventov patria prezidenti Izraela Jicchak Navon a Moše Kacav, premiéri Ehud Barak, Ariel Šaron a Ehud Olmert, archeológ a politik Jigael Jadin a spisovateľ Amos Oz, Šport & CEO Jochanan Vollach.

Hebrejská univerzita a Albert Einstein[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzik Albert Einstein, ktorý myšlienku Hebrejskej univerzity aktívne podporoval už pred jej vznikom, univerzite odkázal celú svoju pozostalosť. Nesmiernu hodnotu má predovšetkým Einsteinova knižnica a jeho písomnosti, ktoré sú zhromaždené v Einsteinovych archívoch Hebrejskej univerzity. Hebrejská univerzita taktiež prostredníctvom agenta vlastní licenciu na akékoľvek komerčné využitie mena „Albert Einstein“ a Einsteinovej podoby.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]