Heinz Wilhelm Guderian

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Heinz Wilhelm Guderian
Heinz Wilhelm Guderian
nemecký generál, veliteľ tankových vojsk

Narodenie 17. júl 1888
Kulm, Nemecko (dnes Chelmno v Poľsku)
Úmrtie 14. máj 1954 (65 rokov)
Schwangau pri Füssene, Nemecko

Heinz Wilhelm Guderian (* 17. jún 1888, Kulm, Nemecko (dnes Chelmno v Poľsku) – † 14. máj 1954, Schwangau pri Füssene, Nemecko) bol nemecký dôstojník, od roku 1940 generál, teoretik i inovatívny veliteľ tankových vojsk v druhej svetovej vojne.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 17. júla 1888 ako syn armádneho dôstojníka v meste Kulme na Visle (dnes Chelmno v Poľsku). Po skončení kadetskej školy, vo februári 1907 slúžil v 10. hanoverskom jägerskom pluku, ktorému velil jeho otec. V roku 1908 povýšený na nadporučíka. Následne absolvoval spojársky kurz. Štúdium na vojenskej akadémii ukončil roku 1914. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako signálny a štábny dôstojník. Bojoval v bitke na Marne a prvej bitka o Ypres. Už v tej dobe sa vyznačoval veľkými znalosťami o motorizácii armády, čo si všimli i jeho nadriadení. neskôr slúžil v Železnej divízii pod vedením Rüdigera van der Goltza v Pobaltí.

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení vojny zostal príslušníkom Reichswehru, kde zostal slúžiť v zakázanom generálnom štábe Truppanamte. Začal sa zaoberať obrnenými jednotkami a teóriou ich nasadenia. Inšpiroval sa najmä prácami Brita J.F.C. Fullera a B.H. Liddell Harta. Bol hlavným tvorcom doktríny nasadenia tankových vojsk a teórie bleskovej vojny v nemeckej armáde. Jeho kniha Achtung! Panzer! z roku 1937 je dodnes považovaná za jednu zo základných učebníc taktických a strategických zásad tankového boja. Doktrína prekonala taktiku nasadenia vojsk používanú v predošlej vojne. Podstatnou myšlienkou jeho teórie bolo koordinované nasadenie tankových jednotiek, motorizovanej pechoty a letectva, čoho sa malo dosahovať najmä vďaka kvalitnému rádiovému spojeniu. Počas prehlbovania svojich teoretických znalostí o tankovom vojsku navštívil výrobne tankov vo Švédsku a v ZSSR. Guderian sa však spočiatku v armáde nestretal s pochopením svojich snáh a bol odsudzovaný mnohými staromódnymi dôstojníkmi[1], ktorí presadzovali rozvoj tradičných zbraní ako pechota a delostrelectvo. V roku 1935 nakoniec dostal súhlas na vytvorenie 3 tankových divízii, pričom už v tej dobe presadzoval rozvoj viacerých perspektívnych typov tankov. V tomto období sa dostal do kontaktu s Adolfom Hitlerom. Ako veliteľ XVI. tankového zboru sa podieľal na anexii Rakúska a zabraní Sudet.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

H. Guderian (v strede) a vpravo sovietsky generál S.M. Krivošejn v meste Brest, po obsadení Poľska

Počas druhej svetovej vojny bol veliteľ a inšpektor tankových vojsk. Mal významný podiel na realizácii invázie do Poľska, kde bola po prvýkrát Nemcami aplikovaná skutočná blesková vojna. Neskôr sa podieľal na príprave a realizácii útoku na Francúzsko. Jeho obrnené jednotky viedli v máji roku 1940 úspešný útok cez Ardeny, prenikli cez rieku Meuse. V týchto dňoch sa dostal v dôsledku rozličných názorov na rýchlosť následného postupu do sporu so svojim veliteľom von Kleistom. V hádke mu navrhol svoj odchod a bol na krátku dobu skutočne odvolaný. Neskôr po zásahu vyšších veliteľov mu bol povolený ďalší postup (v tej dobe to však mal byť len prieskum bojom), a tak jeho vojská dosiahli prieliv La Manche a odrezali Spojenecké armády na francúzsko-belgickom pohraničí, čo definitívne zlomilo ich bojaschopnosť. Neskôr sa obavy o príliš rýchly postup jeho tankových jednotiek, ktoré sa veľmi vzdialili od svojej pechotnej podpory opäť prehĺbili a preto bol vyššími rozkazmi nakrátko zastavený pred mestom Dunkerque. Táto krátka prestávka však dala Spojencom možnosť upevniť svoju obranu a neskôr evakuovať vyše 300 000 svojich vojakov počas operácie Dynamo.

Guderian sa hneď od začiatku staval proti útoku na ZSSR[2], Hitlerove rozkazy však nemohol zmeniť. V roku 1941 úspešne viedol svoje tankové jednotky pri invázii do ZSSR. Guderianovej 2. tankovej skupine sa spoločne s 3. tankovou skupinou H. Hotha, podriadenej skupine armád Stred Fedora von Bocka podarilo rýchlo postupovať smerom na Smolensk, dôležitý strategický bod pred útokom na Moskvu. Následne však boli jeho tanky presmerované na dokončenie obkľúčenia Kyjeva. Napriek tomu, že pod Kyjevom stratila Červená armáda vyše polmilóna mužov, získala čas na vybudovanie obrany hlavného mesta. Od 5. októbra 1941 bola jeho Panzergruppe Guderian posilnená a reorganizovaná na 2. tankovú armádu. V nasledujúcej bitke o Moskvu, boli Guderianove tanky, podobne ako ostatné nemecké jednotky v sérii ťažkých ozbrojených zrážok v smere Oriol-Tula zastavené. Za nariadenie ústupu po ťažkých sovietskych protiútokoch bol 25. decembra 1941 pozbavený velenia a prevelený do generálneho štábu.

Po nemeckej porážke pri Stalingrade bol 1. marca 1943 poverený funkciou hlavného inšpektora tankových vojsk (Panzerwaffe). Jeho kompetencie siahali od určovania doktríny tankových vojsk až po dohľad nad výrobou a vývojom tankov a výcvikom tankových vojsk. Po atentáte na Hitlera sa 21. júla 1944 stal náčelník generálneho štábu pozemných vojsk (OKH) po Kurtovi Zeitzlerovi, ktorý sa nervovo zrútil. V tejto funkcii čelil veľkému psychickému tlaku v dôsledku zúfalej situácie na frontoch a vážnym hádkam s Hitlerom. Pre to bol 28. marca 1945 z tejto funkcie prepustený. Oficiálnou zámienkou boli jeho zdravotné problémy, kvôli ktorým si mal zobrať 6 týždňovú dovolenku. V jeho funkcii ho nahradil Hans Krebs.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

10. mája 1945 ho zajali spojenci uväznili v Allendorfe a Neustadte (v Hessensku) a ako vojnového zločinca a poslali do Norimbergu, ale keďže sa voči nemu nenašli žiadne dôkazy svedčiace o vine, bol i napriek protestom Poľska a ZSSR prepustený. Žiadne podozrenie zo spáchania vojnových zločinov, mu nebolo dokázané.

Heinz Guderian zomrel 14. mája 1954 vo veku 65 rokov, v Južnom Bavorsku. Je pochovaný na Friedhof Hildesheimerstrasse v meste Goslar.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Achtung! - Panzer! (1937)
  • Spomienky vojaka (nemecky: Erinnerungen eines Soldaten) (1952)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Correlli Bernett. Hitlerovi generálové. Brno : Jota, 1997. S. 476-477.
  2. Correlli Bernett. Hitlerovi generálové. Brno : Jota, 1997. S. 484.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]