ISU-152

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
ISU-152

Základná charakteristika
Posádka 4/5
Dĺžka 9,05 m
Šírka 2,68 m
Výška 3,36 m
Hmotnosť 41,8 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 120 mm
Hlavná zbraň 152,4 mm delá ML-20S, BL-8 alebo BL-10
Sekundárne zbrane 1x protilietadlový guľomet DŠK
Pohon a pohyb
Pohon V-2 alebo V-54
382 kW
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 40 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 14,4 HP/t
Dojazd 200 km na ceste alebo 100 km terén
Priechodnosť 1 300 mm

ISU-152 bolo viacúčelové samohybné delo, ktoré mohlo slúžiť ako ťažký stíhač tankov. V Červenej armáde bolo zavedené v roku 1943 a slúžilo do 70. rokov. Bolo vyrábané na podvozku ťažkého tanku IS-2 (Josif Stalin).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Základy tanku ISU-152 boli položené v roku 1943, kedy sa objavili prvé vozidlá tohto typu. Sprvu bol označovaný prototypovým označením Objekt 236 (Объект 236). Jeho prvotným konceptom bol stíhač tankov SU-152 na podvozku tanku KV-1s (Kliment Vorošilov). Prvý Objekt 236 bol vyrobený v závode číslo 100 v Čeľabinsku. V tom istom mesiaci bol otestovaný na delostreleckej strelnici patriacej k tejto továrni. Vo februári roku 1943 bol označený ako KV-14. V apríli 1943 bola podaná objednávka na tanky KV-14, ktoré boli premenované na SU-152. Mesiac po produkcii prišla požiadavka z velenia na modernizovanú verziu SU-152. V tejto požiadavke boli spomenuté zlepšenia pancieru a ďalšie. V júli 1943 začala práca na tanku ISU-152 pod vedením J. J. Kotina a N. G. Moskvina. Po mnohých zlepšeniach vznikol návrh tanku IS-152, ktorý bol označovaný ako Objekt 241 (Объект 241). V novembri bol prijatý posledný návrh, ktorý bol označený ako ISU-152. V tom istom mesiaci sa začala výroba.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • ISU-152-2 – tento stíhač tankov bol navrhnutý pre boj proti nemeckým stíhačom tankov Elefant, Ferdinand a Jagdtiger. Bol prijatý v roku 1944 ako návrh. Po vojne bol vyrobený iba jeden prototyp.
  • Objekt 704 – tento tank bol navrhnutý pred vojnou, vyrobený bol iba jeden kus, ktorý mal vlastnosti tankov IS-2 a IS-3. Dnes je vystavený v tankovom múzeu Kubinka.
  • ISU-152M – posledná verzia stíhača tankov ISU-152, ktorá bola silne modernizovaná a prijatá do služby v roku 1959. Jeho nevýhodou bola chýbajúca chladiaca časť motora (bol chladený radiátorom).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alexander Lüdeke – Bojová technika druhej svetovej vojny. Slovart 2010, ISBN 978-80-8085-730-1
  • Ivo Pejčoch a Svatopluk Spurný: Obrněná technika 4. SSSR 1919-1945 (2. část). Ares, Vašut 2002, ISBN 80-86158-18-7