Ivan Alexandrovič Gončarov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Alexandrovič Gončarov
Ivan Alexandrovič Gončarov
ruský spisovateľ

Narodenie 18. jún 1812
Uljanovsk, Rusko
Úmrtie 27. september 1891 (79 rokov)
Petrohrad, Rusko

Ivan Alexandrovič Gončarov (rus. Иван Александрович Гончаров) (* 18. jún 1812, Ulianovsk, Rusko – † 27. september 1891, Petrohrad, Rusko) bol ruský spisovateľ.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Gončarov sa narodil v bohatej kupeckej rodine v Simbirsku, dnešný Uljanovsk. Dostal kvalitné domáce vzdelanie, ako to vtedy bolo v zámožných rodinách bežné. Rodina si želala, aby mladý Gončarov pokračoval v otcových šľapajách obchodníka. Gončarov začal študovať na ekonomickej škole, avšak po dvoch rokoch prešiel na filozofickú fakultu Moskovskej univerzity. Po skončení štúdia začal pracovať ako úradník v Petrohrade na ministerstve financií a po vyše tridsaťročnej službe odišiel do výslužby.

Začínal najpr prekladmi z francúzskeho jazyka, potom sa začal venovať vlastnej tvorbe - črtám, poviedkam a románom. Po nedokončenom románe Starci z roku 1843 napísal prvý spoločensko-psychologický román v ruskej literatúre Všedný príbeh, ktorý mal veľký úspech. Už z tohto diela bolo jasné, že Gončarovovi romantizmus je cudzí a je autorom najmä realistickým a racionálnym. Zaujímala ho všednosť a každodennosť, ktorú žil. Nekarikoval ju však ako Gogoľ a neoslavoval ju ako Puškin, svojim čitateľom ponúkal dokonale odpozorovanú každodennosť ich životov.

Počas rokov 1852-1855 absolvoval plavbu okolo sveta - navštívil Anglicko, Afriku, Japonsko a cez Síbír sa vrátil späť do Ruska.

Po návrate z ciest napísal svoje vrcholné dielo - Oblomov, štvordielny spoločenský román z obdobia, keď v Rusku dožíval patriarchálny spôsob života a šľachtici a statkári boli nútení zmeniť svoju filozofiu života. Jedným z nich je aj Iľja Iľjlič Oblomov a obyvatelia dediny Oblomovka. Postava Oblomova je často prirovnávaná k Hamletovi, ktorý na známu otázku: „Byť či nebyť?“ odpovedá slovami: „Nebyť.“ Oblomov je ďaľsou modifikovanou postavou „zbytočného človeka“, ktorý sa v ruskej literatúre objavuje často v 19. storočí - Puškinov Eugen Onegin, Turgenevov Rodin, Čechovov Ivanov a ďalší.

V roku 1867 Gončarov odišiel do dôchodku a vydal svoj posledný román Úšust, v ktorom zobrazuje rozklad starého spôsobu života.

Bol zamilovaný Jelizavety Tolstej, ona sa však vydala za iného. Gončarov sa nikdy neoženil. Zomrel 27. septembra 1891 v Petrohrade.

Výberová bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1847: Všedný príbeh (Обыкновенная история)
  • 1859: Oblomov (Обломов)
  • 1569: Úšust (Обрыв)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]