Ivan Pregelj
| Ivan Pregelj | |
| slovinský básnik, spisovateľ, dramatik, literárny kritik, esejista, učiteľ a slavista | |
 | |
| Narodenie | 27. október 1883 Most na Soči, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. január 1960 (76 rokov) Ľubľana, Juhoslávia |
| Odkazy | |
| Commons |  Ivan Pregelj |
Ivan Pregelj (* 27. október 1883, Most na Soči, Slovinsko – † 31. január 1960, Ľubľana) bol slovinský spisovateľ, dramatik, básnik a kritik.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Ivan Pregelj sa narodil 27. októbra 1883 vo Sv. Luciji v Tolminsku, dnešný Most na Soči, do rodiny remeselníkov. Po smrti jeho rodičov, keď mu bolo sotva osem rokov, sa o neho a jeho dvoch bratov starala ich stará mama Ana. Pastor Jožef Fabijan mu pomáhal pri štúdiu, bol jeho vychovávateľom a podporovateľom. Pregelj navštevoval gymnázium v Gorici, najprv študoval teológiu, potom odišiel do Viedne študovať germanistiku a slavistiku. Získal doktorát, dizertačnú prácu napísal o slovinskom barokovom kazateľovi Rogerovi Ljubljanskom. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Gorici, Pazine, Idriji, Krani a v Ľubľane, kde zomrel v roku 1960.
V dvadsiatych rokoch bol Pregelj považovaný za ústredného slovinského prozaika po Cankarovi, ale neskôr ho kritici obvinili z katolíckej tendencie. Vo svojich dielach rozprával aj o spoločenskom a národnom osude v regionálnom kontexte bývalého Primorska.
Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Preglova tvorba je literárnymi historikmi klasifikovaná ako moderná a expresionistická. Z modernosti pochopil život jednotlivca, jeho emócie, vášne, štýl a kompozíciu. Jeho diela sú väčšinou zasadené do historického obdobia (reformácia, protireformácia, roľnícke povstania, osvietenstvo, barok). Vyznačujú sa vášnivými, mimoriadnymi a výstrednými ľuďmi, nelegitímnymi deťmi. V jeho historických povestiach sú zreteľné rozdiely medzi duchom a telom, fyzickým a duševným utrpením, hriechom a nevinnosťou.
Najznámejšie sú romány Tolminci, Plebanus Joannes, Magister Anton a poviedka Matkova Tina. Napísal libreto pre operu Tajda od skladateľa Hugolina Sattnera. Jeho najrozsiahlejšou prácou je historický kolektívny román Tlačani, ktorý vyšiel v časopise Dom in svet, 1915 – 1916. Pregelj ho neskôr publikoval v knihe s názvom Tolminci (1927). V Tolminci znázorňoval historické udalosti z rokov 1712 – 1713, keď sa tolmínski poľnohospodári a bajtári búrili proti šľachte a vyššiemu kňazovi. V románe o Štefanovi Goljovi, povstalcovi proti cirkevnému násiliu, a potom v renesančnom románe Plebanus Joannes, Pregelj presunul svoje zameranie z historicky pomerne realistického zobrazenia života na symbolické zobrazenie spoločenských, duchovných a fyzických ťažkostí tolmínskeho ľudu. V poviedkach sa mu podarilo zachytiť život tolmínov (napr. Matkova Tina, Runje) a vyznačujú sa farebným popisom krajiny a originálnym zobrazením tolminských kňazov.
Pseudonymy, ktoré používal Ivan Pregelj: Cirilov, Lukian, Ivan Ivanov, Ivan Mohorov (Ivo Mohorov, Iv. Mohorov, I. Mohorov, J. Mohorov), Peter Petrič, I. Selan, J. Stjepanič, Ivan Zoran (Ivo Zoran), I. P.
Expresionizmus v próze I. Pregelja[upraviť | upraviť zdroj]
Pregelj pravdepodobne prvýkrát použil termín expresionizmus v roku 1917. Opatrne a s výhradami používal nové smery svojej doby - futurizmus, kubizmus, dadaizmus a tiež expresionizmus. Zlom nastal v samotnom Pregljevovi, čo už možno vidieť v románe Štefan Golja in njegovi. V roku 1919, spolu s Lovrenčičom a Majcenom založil niektoré základné duchovné a štylistické ustanovenia expresionizmu. Mladí katolícki básnici už prijali jeho román Plebanus Joannes ako expresionistické dielo.
Bibliografia[1][upraviť | upraviť zdroj]
- Poézia
- Romantika (1910)
- Próza
Próza pracuje s historickými témami:
- Štefan Golja in njegovi (1918/19)
- Plebanus Joannes (1920)
- Matkova Tina (1921)
- Peter Pavel Glavar, lanšperški gospod (1922)
- Tolminci (1927)
- Regina Roža ajdovska (1929)
- Magister Anton (1930)
- Thabiti Kumi 1933)
Práce so súčasnými témami:
- Otroci sonca (1. časť, 1919, 2. časť, 1922, 3. časť, 1933)
Životopisné príbehy:
- Simon iz Praš (1924)
- Dráma
- Azazel (1921)
Preklady do slovenčiny[upraviť | upraviť zdroj]
- Za krížom : výbor zo slovinskej prózy, preložil Koloman Geraldini, 1942[2]
- Článok : Pregelj med Hrvati in Srbi preložil Tone Potokar, 1985[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-06-06]. Dostupné online. Archivované 2020-06-19 z originálu.
- ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-06-09]. Dostupné online. Archivované 2020-06-25 z originálu.
- ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-06-18]. Dostupné online. Archivované 2020-10-08 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Pregelj
