Ján Bukovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Bukovský, SVD
rod. Ján Fukna

titulárny arcibiskup tabaltský
emeritný apoštolský nuncius v Rusku
Predchádzajúce funkcie titulárny arcibiskup tabaltský (1990 – 2010)
apoštolský nuncius v Rumunsku (1990 – 1994)
apoštolský nuncius v Rusku (1994 – 2000)
 
Rodné meno Ján Fukna
Dátum a miesto narodenia 18. január 1924
Cerová
Dátum a miesto úmrtia 18. december 2010 (86 rokov)
Techny, Illinois, USA
 
Kňaz
Kňazská vysviacka 3. december 1950 (26 rokov)
Biskup
Konsekrácia 13. október 1990 (66 rokov)
Svätiteľ Agostino Casaroli
Angelo Sodano, Francesco Colasuonno
Portal.svg Biografický portál

Ján Bukovský, SVD (rodné meno Ján Fukna[1], v USA prijal meno John Bukovsky; * 18. január 1924, Cerová – † 18. december 2010, Techny, Illinois, USA) bol rímskokatolícky rehoľník, arcibiskup a vatikánsky diplomat.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Bukovský sa narodil 18. januára 1924 v Cerovej v rodine Martina Fuknu a Kataríny, rod. Slavíkovej.[1] Po ukončení základnej školy v rodisku v roku 1939, pokračoval v štúdiu na gymnáziu Spoločnosti Božieho Slova (verbisti) v Nitre.[2] V roku 1944 požiadal o vstup do kongregácie verbistov.[1] Po ukončení štúdia filozofie vo Vidinej v roku 1947 pokračoval v štúdiách teológie v USA.[2] Kňazskú vysviacku prijal v Techny, v centre amerických verbistov neďaleko Chicaga, 3. decembra 1950.[3] V roku 1952 získal licenciát teológie na Americkej katolíckej univerzite vo Washingtone. V rokoch 19521954 bol profesorom biblistiky v rehoľnom seminári v Techny. Jeho špecializáciou boli grécke a latinské preklady. V rokoch 1954 – 1956 študoval exegézu na Pontificio Istituto Biblico v Ríme. V roku 1967 bol povolaný do Ríma do generálnej kapitule rehole verbistov. Od roku 1968 bol poradcom Svätej stolice vo vzťahoch s ČSSR a od roku 1973 bol pracovníkom Štátneho sekretariátu v oddelení pre vzťahy s ČSSR, Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom a Albánskom. Bol blízkym spolupracovníkom neskorších kardinálov Agostina Casaroliho a Luigi Poggiho a často ich sprevádzal na ich cestách do vtedajších komunistických krajín strednej a východnej Európy. V rokoch 1987 – 1989 sa po boku Francesca Colasuona zúčastňoval vyjednávaní s vládou ČSSR o menovaní nových biskupov. Na základe týchto rokovaní boli na Slovensku menovaní a vysvätení Ján Sokol a František Tondra.

18. augusta 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa tabaltského a za apoštolského nuncia v Rumunsku. 13. októbra 1990 prijal biskupskú vysviacku v bazilike sv. Petra v Ríme z rúk kardinála-štátneho sekretára Agostina Casaroliho.[2] Spolusvätiteľmi boli neskorší Casaroliho nástupca Angelo Sodano a apoštolský delegát v Rusku, Francesco Colasuono. V Rumunsku k jeho hlavným úlohám patrilo obnovenie diplomatických vzťahov po páde komunizmu ako aj riešenie postavenia a majetku gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku.

20. decembra 1994 bol menovaný za prvého apoštolského nuncia v Rusku.[2] Tu pokračoval v krokoch svojho predchodcu, apoštolského delegáta Colasuona, na formovaní katolíckej cirkevnej hierarchie v Rusku. Mal veľký podiel na znovuotvorení kňazského seminára v Sankt Peterburgu.

Pápež prijal jeho rezignáciu z dôvodu veku 29. januára 2000. Do roku 2006, keď sa presťahoval do Techny v USA, žil v St. Gabrieli pri Viedni. Zomrel 18. decembra 2010 v Techny, Illinois, USA o 7. hod. miestneho času. Pochovaný bol 3. januára 2011 v krypte kostola Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii.[4]

Udelené biskupské svätenia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný svätiteľ[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jerzy Mazur, SVD – 31. mája 1998, apoštolský administrátor Sibíri, od 9. júna 2003 diecézny biskup v Ełku v Poľsku[5]
  • Clemens Pickel – 7. júna 1998, pomocný biskup diecézy Európske Rusko, od 11. februára 2002 Biskup diecézy Sv. Klementa v Saratove, Rusku[6]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • BUKOVSKÝ, Ján. Spomienky spoločníka. Nitra : Spoločnosť krásneho slova, 2006. ISBN 8085223767. S. 146.
  • BUKOVSKY, John. Chiesa del martirio, chiesa della diplomazia. : Memorie tra Cecoslovacchia e Vaticano. Ed. Strazzari, Francesco. Bologna : EDB, 2009. ISBN 978-8810140499. S. 104. (tal.)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c HOFERKA, Martin. Oneskorené stretnutie s Mons. Jánom Bukovským. Záhorie (Záhorské múzeum), 2011, roč. XX, čís. 1. Dostupné online [cit. 2013-02-09]. ISSN 1335-7840.
  2. a b c d TK KBS. Úmrtie: Zomrel arcibiskup Ján Bukovský (aktualizované) [online]. 18. 12. 2010 20:37, [cit. 2013-01-28]. Dostupné online.
  3. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-01-28]. Stránka Archbishop John Bukovsky, S.V.D. †. (ang.)
  4. TK KBS. Pripomenuli si prvé výročie smrti arcibiskupa Bukovského [online]. 18.12.2011 11:45, [cit. 2013-01-28]. Dostupné online.
  5. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-01-28]. Stránka Bishop Jerzy Mazur, S.V.D.. (ang.)
  6. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-01-28]. Stránka Bishop Clemens Pickel. (ang.)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Bukovsky na nemeckej Wikipédii.