Ján Samuel Fuchs
| Ján Samuel Fuchs | |
| evanjelický kňaz, profesor kežmarského lýcea, haličský superintendent so sídlom v Ľvove, autor učebníc pre evanjelické stredné školy, filozof, matematik, literát. | |
 | |
| Narodenie | 16. október 1770 Levoča, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. marec 1817 (46 rokov) Ľvov, Ukrajina |
| Národnosť | slovenská |
| Alma mater | Univerzita Friedricha Schillera v Jene |
| Príbuzní | Je strýkom Rudolfa Fuchsa (* 1809 – † 1892) |
| Manželka | Judita, rod. Kowalski |
| Deti | mal osem detí, Albert Fuchs, Wilhelm Fuchs |
Ján Samuel Fuchs (* 16. október 1770, Levoča – † 25. marec 1817, Ľvov) bol evanjelický farár, historik, pedagóg, literát, matematik.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Ján Samuel Fuchs sa narodil v Levoči 16. októbra 1770. Po absolvovaní Evanjelického lýcea v Levoči odišiel na jeden rok do Debrecína s cieľom naučiť sa po maďarsky. Potom pôsobil ako rétor na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Od roku 1790 žil vo veľkovojvodstve Sasko-Výmarsko-Eisenach, kde v Jene na Alma Mater Jenensis študoval teológiu, filozofiu a rétoriku. Významnou udalosťou v dejinách mineralógie na Slovensku koncom 18. storočia bolo založenie Mineralogickej spoločnosti v Jene roku 1796. Pracovalo v nej mnoho významných prírodovedcov, ktorí neskôr podrobne topograficky spracúvali banícke oblasti na Slovensku a vo forme listov a vzoriek minerálov posielali správy o mineráloch zo Slovenska do Jeny. Ján Fuchs bol členom mineralogickej spoločnosti v Jene a pravidelne sa podieľal na jej činnosti.[1] V roku 1792 sa Fuchs vrátil na Spiš, kde v Kežmarku sa stal vychovávateľom v šľachtickej rodine Szirmayovcov. V rokoch 1796 – 1809 učil na Evanjelickom lýceu v Levoči, tu sa mu narodili synovia Viliam (* 1802 – † 1853), budúci banský a hutnícky expert a Albert (* 1804 – † 1894), budúci fyzik. Na lýceu vyučoval filozofiu, klasické jazyky a matematiku. Po tom, čo dlhoročný rektor levočského gymnázia (1793 – 1815) Martin Liedemann založil v roku 1803 v Levoči výchovný ústav pre šľachtické deti Fuchs začal vyučovať aj v tomto ústave. Z Levoče Fuchs odišiel do Kežmarku, kde v rokoch 1809 – 1813 pôsobil ako evanjelický farár. Potom bol povolaný do Ľvova na súčasnej Ukrajine ako farár, aby sa staral o Haličskú diecézu, ktorá bola po smrti Samuela Bredetzkého v júni 1812 voľná. V tom istom roku bol Fuchs vymenovaný za haličského superintendenta so sídlom vo Ľvove v Haliči a Bukovine. Fuchs však mohol tento úrad zastávať len štyri roky, zomrel vo Ľvove 25. marca 1817 vo veku 46 rokov.[2][3]
Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- FUCHS, Ján Samuel. Institutiones Logicae: Io. Samuelis Fuchs, Professoris Philosophiae In Ill. Gymnasio Leutschoviensi A. C. A. Institutiones Logicae, usibus scholasticae juventutis accomodatae. Cum adprobatione Censurae. Typis Michaelis Podhoránszki de Ead., Levoča 1800.
- FUCHS, Ján Samuel. Elementa Juris Naturae: conscripta & edita a Joanne Samuele Fuchs, Professore Philosophiae in Ill. Gymnasio Leutschoviensi A. C. A. Typis Josephi Caroli Mayer, Levoča 1803.
- FUCHS, Ján Samuel. Elementa Jurisnaturae confcripta ... Leutschoviae : [Josephi Caroli Mayer], 1805.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HERČKO, Ivan. Z činnosti kežmarských členov Mineralogickej spoločnosti v Jene. Mineralia Slovaca 11(3) 1979, 285-287.
- ↑ FUCHS, Ján Samuel. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. S. 137 – 138.
- ↑ Dejiny filozofického myslenia na Slovensku. Ed. Ján Bodnár. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1987. 490 s.