Jan Czochralski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Jan Czochralski (čítaj čochralský) (* 23. október 1885, Kcynia Poľsko – † 22. apríl, 1953) bol poľským chemik, ktorý objavil Czochralskyho proces, ktorý sa vyskytuje v jednoduchom raste kryštálov a je používaný v produkcii polovodičových dostičiek.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Czochralski sa narodil v Kcynia Poľsko. Okolo roku 1900 sa presťahoval do Berlína, kde pracoval v lekárni. Vyštudoval Charlottenburg Polytechnic v Berlíne, kde sa špecializoval na metalurgickú chémiu. Czochralski v roku 1907 začal pracovať ako inžinier pre Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft (AEG).

V roku 1916 objavil Czochralského metódu, keď náhodou ponoril pero do kelímka s roztaveným cínom namiesto do kalamára. Hneď nato vytiahol pero a videl, že tenké vlákno stuhnutého kovu sa kýve z hrotu pera. Hrot nahradil kapilárou a Czochralski overil, že kryštalický kov bol jednoduchý kryštál. Czochralského experiment vytváral jednoduché kryštály ktoré mali milimeter v priemere a boli 150 centimentrov dlhé. Czochralski publikoval článok s jeho objavom v roku 1918 v Zeitschrift für Physikalische Chemie (nemecké chemické noviny), pod titulkom Ein neues Verfahren zur Messung des Kristallisationsgeschwindigkeit der Metalle (Nová metóda pre meranie a klasifikovanie kryštalických kovov). Po publikovaní sa metóda začala používať pre kryštalické kovy ako cín, zinok a olovo. V roku 1950, američania G.K. Teal a J.B. Little z Bell Labs použili túto metódu pre rast jednoduchých germániových kryštálov, s čím sa začala produkcia polovodičov.

V roku 1917 Czochralski zorganizoval výskumné laboratórium Metallbank und Metallurgische Gesellschaft, ktoré riadil do roku 1928. V roku 1919 bol jedným zo zakladateľom Nemeckej spoločnosti pre metalurgickú vedu (Deutsche Gesellschaft für Metallkunde), kde bol prezidentom do roku 1925. V roku 1928, na žiadosť prezidenta Poľska Ignacyna Mościckiho, sa vrátil do Poľska a stal sa profesorom Metalurgického a kovového výskumu na Chemickom úrade na Varšavksej vysokej škole technologickej.

Počas 2. svetovej vojny bol jedným z popredných vynálezcov a konštruktérom ručného granátu R wz. 42, známeho pod menom Sidolówka, pre Armia Krajowa. Po 2. svetovej vojne bol zbavený postu profesora kvôli obvineniu z kolaborácie s Nemcami počas vojny. Bol očistený od krivého obvinenia Poľským súdom. Vrátil sa do svojho rodného mesta Kcynia, kde otvoril malý obchodík. Zomrel v roku 1953.