Japonská záhrada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Japonská záhrada

Japonská záhrada je charakteristický typ okrasnej záhrady. Svoj pôvod má v Číne [1] odkiaľ ju postupne prijali za svoju a rozvinuli v Japonsku, ale postupom času expandovala aj do iných oblastí. Charakteristické pre ňu je maximálna využitie voľného priestoru, čo má pôvod v malom množstve dostupných pozemkov v oblasti jej pôvodu, a snaha o rešpektovanie prírody. Typickou súčasťou japonskej záhrady sú bonsaje, ktoré sa vystavujú pred samotnou scenériou, aby ich perspektíva včlenila do scény. V japonskej záhrade sa nachádzajú početné prvky živej i neživej prírody.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Do Japonska sa dostala tvorba záhrad cez Kóreu z Číny. Boli to pravdepodobne esteticky a rituálne upravené kultové, náboženské miesta, kde sa uctievali mocné prírodné sily. Japonské záhrady sú aj dnes obrazom hlbokej úcty k neživej prírode, ktorá pretrváva v japonskom národe tisícročia. Ich tvorcovia symbolicky zakomponovali starobu vekov do záhrad prostredníctvom kameňov obrastených machom a lišajmi, storočia hladených vodou či nohami pútnikov. Požiadavkou bolo, aby tvorca záhrady vychádzal z prírody ako dokonalého vzoru a podriaďoval sa jej zákonitostiam. V 5 a 6. storočí sa nepriamo zaslúžila o vznik miniatúrnych záhrad šľachta, lebo vyžadovala napodobovanie spomienok na svoju obľúbenú scenériu. Mnohé zásady tvorby záhrad, aj hlavná - vytvoriť pomocou minimálnych a minimalizovaných prostriedkov scenériu, ktorá evokuje skutočnú, rozsiahlu krajinu vznikli vďaka tomu.

Hlavné druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Suché záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

  • kare–san–sui [2] [3]
  • átriové záhrady
  • zenové záhrady (ich vznik a tradícia spája s kláštormi)

Parky a záhrady s jazerami[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaiyushiki [4]

Čajové záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

  • obradné Chaniwa [5]

Átriové záhrady, typ suchej záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

Do átriovvé záhrady sú oddelené sklenou, niekedy posuvnou stenou, sú umeleckou súčasťou interiéru. Priraďujú sa k domom, ale napr. aj k skleným fasádam hotelov. Vznikli na uvoľnené pozorovanie z jedného miesta.

Zenové záhrady, typ suchej záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

Účel zenovej záhrady[6] je prispôsobený pre meditáciu. Chodí sa v nich po hladkých kameňoch a piesku, sú pre bosé nohy. Hrabú sa špeciálnymi hrabľami o rôznej hustote. Tým vytvárame neopakované podoby záhrady a zároveň meditujeme. Mnísi hrabú záhrady každé ráno.

Obradné čajové záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

Sú bez kvitnúcich rastlín. Po kľukatej ceste prechádzame k čajovému altánku, preto sa tento druh záhrady vytvára pre viacero pohľadov. Sú v nich mosty, jazierka, malé potoky, tieto záhrady okrem kameňov a piesku pripúšťajú aj vodu a rastliny,

Tsubo Niwa[upraviť | upraviť zdroj]

Sú malé Japonské záhrady. (1 Tsubo=3,3057 m2) Tieto záhrady sa používajú na miestach kde sa nedá urobiť klasická Japonská záhrada alebo sa vytvárajú v interiéry. Obsahujú skoro všetky prvky ako klasická záhrada no v menších rozmeroch a menšom množstve. Ale viac menej Japonskú záhradu napodobňujú.

Prvky záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rastliny
    • Nízko rastúce :

- bambus, najvýhodnejšie je použiť mrazu odolné druhy - paprade, rastú pomaly a sú odolné voči mrazu - okrasné trávy - ozdobnica čínska, perovec - vodné rastliny

- kamélie (sú symbolom pominuteľnosti) - azalky (symbolizujú šťastie) - ľalie V tejto záhrade sú kvitnúce rastliny veľmi zriedkavé, pretože nie je ich účelom hýrenie pestrými farbami.

Dreviny - z rastlín najväčšie zastúpenie. V Japonskej záhrade by mal byť aj dominantný strom. - môže ním byť okrasná čerešňa, vistéria, magnólia alebo javor dlaňolistý - rododendrony, judášovec, pivonky

  • Doplnky:

Lampy, lavičky, sochy, mosty, kamené a drevené prvky, fontány, jazierka.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Věna Hrdličková, Zdeněk Hrdlička: Umění japonských zahrad, Argo, 1996, ISBN 8072030027, Fotografie: Zdeněk Thoma
  • Pavel Číhal, Romana Číhalová: Japonské zahrady - 80 nejkrásnějších japonských zahrad, Pavel Číhal - Ginkgo, 2005, ISBN 8023951963
  • Günter Nitschke: Japonské zahrady, Taschen, 2007, ISBN 9788072098927

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Japonská zahrada na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]