Sadovníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sadovníctvo je jeden z odborov záhradníckej činnosti, ktorý sa zaoberá plánovaním, projektovaním, zriaďovaním, údržbou plôch zelene a pestovaním rastlín. Cieľ, význam úlohy pestovania okrasných drevín z prvkov, ktoré sadovnícke dielo tvoria, majú najväčší význam rastliny, terén, voda, stavby a rozličné výtvarné doplnky. Dreviny sú spolu s ďalšími rastlinami, trávnikmi a kvetinami najdôležitejším prvkom sadovníckej kompozície. Z ich organickej podstaty vyplýva premenlivosť všetkých znakov v priebehu vývoja vplyvom cyklických zmien ročných období. Správny výber ovplyvňujú najmä ekologické podmienky, technické hospodárske a iné praktické funkcie výsadby, výtvarný zámer a estetické vlastnosti drevín a pestovateľské požiadavky zelene. Medzi vonkajšie znaky drevín a údržby zelene patrí veľkosť, tvar, textúra a farba.

Vysádzanie drevín[upraviť | upraviť zdroj]

Dreviny vysádzame v skupinách podľa zastúpených drevín (rovnorodé, zmiešané, kombinácie stromov a krov), podľa vzdialenosti (zapojené, rozvoľnené, otvorené) a podľa zahustenia skupiny (skupiny v trávniku, aleje, zeleň pri diaľnici, živé ploty a steny a ďalšie).

Členenie zelene[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi hlavné ciele sadovníckej tvorby patrí starostlivosť o životné prostredie. Zeleň tvorí nevyhnutnú časť tohto prostredia. Delíme ju na:

  • parky
  • menšie parkovo upravované plochy
  • sídliskovú zeleň
  • aleje
  • botanické záhrady
  • cintoríny
  • zeleň pri rekreačných službách a zariadeniach
  • zeleň pri školách a výchovných zariadeniach
  • záhrady v individuálnej zástavbe
  • záhradkové a chatové osady
  • ochranná zeleň
  • rozptýlená zeleň

Význam zelene[upraviť | upraviť zdroj]

Zeleň má množstvo dôležitých významov:

Terénne a sadovnícke úpravy[upraviť | upraviť zdroj]

Úspešné vykonávanie sadovníckych úprav závisí od dobrej organizácie práce, účelu využitia mechanických a dopravných prostriedkov, uplatnenie kvalifikovaných pracovníkov a od vhodného počtu pracovných síl. Dobrá organizácia práce spočíva v správne naplánovanom postupe vzhľadom na pôdne a klimatické podmienky.

Vlastný časový plán terénnych a sadovníckych úprav[upraviť | upraviť zdroj]

Začína zistením hraníc (vytýčením základných bodov pre inžinierske siete), pokračuje prípravou staveniska (prípoje energií), vytýčením pozemku (klčovania porastov, ochrana zachovalej zelene), hrubou úpravou terénu (hrubá modelácia)a vytýčením a stavbou ciest, záhradných stavieb, a architektonických detailov. Postup pokračuje rozprestrením ornice (prípravy pôdy, jemná modulácia), vytýčením a vysadením drevín a kvetín, založením trávnikov a dokončovacími prácami (lavičky, kvetináče, ...). Posledným bodom je údržba.

Časový prehľad základných sadovníckych úprav[upraviť | upraviť zdroj]

Vytýčenie sadovníckych úprav[upraviť | upraviť zdroj]

Vytyčovanie prevádzajú traja až štyria pracovníci. Musia poznať stabilizáciu bodov a priamky v teréne podľa vykonávacích výkresov. Drevenými kolíkmi označujeme stanovištia stromov, solitérne výsadby, body a vrcholy oblúkov a obrys línií. Tenkými kolíkmi sa označujú záhonové výsadby. Olovnicami sa označujú body pre výkopy jám.

Úpravy terénu[upraviť | upraviť zdroj]

Terénnymi úpravami sa upravuje prírodný terén a povrch pozemku, do rôznych výškových úrovní. Rovinný terén sa upravuje, aby sa zbavil fádnosti a svahovitý z dôvodu zabránenia erózie v okolí domu a záhrady. Medzi základné úpravy terénu patrí:

  • zisťovanie druhov a vlastnosti zeminy
  • zemné práce
  • úprava povrchu pôd (hrubá modelácia)
  • rozprestrenie ornice a starostlivosť o pôdu (jemná modelácia)

Druhy a vlastnosti zemín a zemné práce pri sadovníckych prácach[upraviť | upraviť zdroj]

Kvalitné a hospodárne uskutočnená realizácia terénnych úprav súvisí s druhom zeminy a poznaním ich vlastností. Zeminu rozdeľujeme na tieto základné druhy:

  • ľahké (piesočnatá, hlinito-piesočnatá)
  • stredné (piesočnato-hlinitá, hlinitá)
  • ťažké (ílovito-hlinitá, ílovitá, íl)

Rozpojiteľnosť zemín pri terénnych úpravách a pri zriaďovaní zemných telies rozdeľujeme do siedmich tried podľa stupňa námahy potrebnej na rozpojenie, ktoré určí projektant na základe geologického prieskumu. Hmotnosť zemín zavisí od druhu vlhkosti a obsahu humusu v pôde. Je to dôležitá vlastnosť pri manipulácii. Nakyprenie zeminy - rozpojením sa horniny nakypria (zväčšia svoj objem). Po uložení zeminy do násypu a po spevnení dosiahnu len v niektorých prípadoch pôvodný objem. Prírastok objemu sa odhaduje na 2-7%. Pod zemné práce pri sadovníckych úpravách patria:

  • prípravné práce (zobratie ornice, očistenie povrchu staveniska a odvodnenia)
  • výkopové práce
  • manipulácia s výkopom
  • budovanie zemných konštrukcií

Viac informácií nájdete v článku o zemných prácach v stavebníctve.

Úpravy povrchu pôd[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sklonu vyrovnaných plôch rozlišujeme úpravu pláne (modelácia terénu do prirodzených tvarov s miernym stúpaním alebo klesaním v sklone max. 20%) a svahovanie (musí spĺňať požiadavky na zabezpečenie svahovitého terénu, ktoré sú ovplyvnené sklonom, mechanickými požiadavkami a geologickým podložím).

Rozprestrenie ornice[upraviť | upraviť zdroj]

Je to rozprestrenie v hrúbke 150 až 200 mm, ktoré sa vracia späť zo skládok na plochy určené pre založenie zelene. Rozprestiera sa krátko pred vysádzaním rastlín a zatrávnením, aby sa neznehodnotila a bazaburinila. Pred realizáciou je potrebné povrch nakypriť, aby nastalo prevzdušnenie pôdy.

Starostlivosť o pôdu[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení terénnych úprav je potrebné pôdu spravovať a náležite pripraviť na výsadbu. Patrí sem meliorácia, rekultivácia a jemná modelácia (symkovanie, valcovanie, bránenie, kyprenie).

Technologické výsadby[upraviť | upraviť zdroj]

Pod technologické výsadby patrí výsadba stromov a krov, výsadba kvetín, vodných a bahenných rastlín, popínavých drevín, zakladanie trávnikov a výsadba živých plotov (a ich údržba).