Josip Juraj Strossmayer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Josip Juraj Strossmayer
Chorvátsko chorvátsky biskup, politik a národný buditeľ

Narodenie 4. február 1815
Osijek
Úmrtie 8. máj 1905 (90 rokov)
Đakovo
Mnoho ulíc v Chorvátsku je pomenovaných na jeho počesť

Josip Juraj Strossmayer, tiež Joseph Georg Strossmayer, Josip Juraj Štrosmajer alebo len Juraj Štrosmajer (* 4. február 1815, Osijek – † 8. máj 1905, Đakovo) bol chorvátsky rímskokatolícky biskup, národný buditeľ a politik.

Detstvo a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Osijeku do chorvátskej rodiny, rodina niesla nemecké priezvisko, lebo jeho prastarý otec bol Rakúšan, ktorý sa oženil s Chorvátkou. Ukončil gymnázium v rodnom meste, následne úspešne vyštudoval teológiu v Đakove a už ako dvadsaťročný dosiahol i doktorát filozofie v Pešti. V roku 1838 pracoval ako vikár vo Petrovaradine, o dva roky neskôr sa presťahoval do Viedne, kde získal ďalší doktorát - z kanonického práva katolíckej cirkvi.

Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1849 bol vymenovaný za biskupa Bosny a Sriemu, so sídlom v Đakove.

V roku 1860 sa stal vodcom Chorvátskej ľudovej strany, vo funkcii zotrval do roku 1873. Bol predstaviteľom austroslavizmu, žiadal národné práva pre Slovanov v rámci Habsburskej monarchie. Udržoval kontakty s Jánom Kollárom, s ktorým sa spriatelil počas štúdia v Pešti, a pri bojovaní za národné a politické požiadavky Slovanov spolupracoval aj s Františkom Palackým a Františkom Ladislavom Riegerom. Zomrel v Đakove 8. mája 1905 vo veku 90 rokov. V roku 1991 tu bolo otvorené jeho múzeum.

Predniesol prejav na Vatikánskom koncile v roku 1870 ktorý je uvedený v The Catholic Encyclopedia (©1913 zv.. XIV, s.316). Tu sa uvádza vysvetlenie o biskupovi Josipovi Strossmayerovi (1815-1905) na 1. vatikánskom koncile v roku 1870, z ktorého citujeme: „Na vatikánskom koncile bol jedným z najdôležitejších oponentov pápežskej neomylnosti, vynikal ako rečník. Pápež chválil Strossmayerovu „pozoruhodne dobrú znalosť latinského jazyka“. Prejav, v ktorom obraňoval protestantizmus, vyvolal veľkú senzáciu. … Po koncile Strossmayer udržiaval svoju opozíciu dlhšie než všetci ostatní biskupi a udržiaval kontakt s Johannom J. Ignazom von Dollingerom“, najvýznamnejším rímskokatolíckym historikom v Nemecku. Jeho knihy vzbudzovali všeobecný rešpekt. Tak tomu bolo „až do októbra 1871. Vtedy von Dollingera a Reinkensa informoval, že zamýšľa poddať sa „prinajmenšom navonok“.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]