Juro Jánošík (opera)

Z Wikipédie

Juro Jánošík je slovenská opera Jána Cikkera (1950-1953). Skomponoval ju v čase blížiacej sa vojny.

Opera v šiestich obrazoch, libreto podľa novely Mila Urbana.

Cikker dokončil v roku 1953 Jura Jánošíka, ktorý mal premiéru v opere SND nasledujúci rok. Libretistom Jura Jánošíka je, ako u Krútňavy, Štefan Hoza, ktorý ale tentoraz vytvoril libreto len na základe vierohodných alebo aspoň pravdepodobných historických prameňov o najslávnejšom slovenskom zbojníkovi a ľudové tradície zachytávajúce obraz vtedajšieho života, čiže originálne vytvorenú predlohu, nie pretvorený námet ako u Urbanovej novely pri Krútňave. Libreto takisto dáva veľký priestor tanečným scénam, ktoré neodmysliteľne patria k vykresleniu zbojníckeho života, ale aj obrazu života šľachty.

Podobne ako Krútňava je aj Juro Jánošík vyčlenený do 6 obrazov, zachytávajúcich obdobie odo dňa Jánošíkovho úteku z poddanstva do skupiny zbojníkov až po jeho popravu roku 1713.

Z toho vychádza i dej opery: Juro /tenor/ sa stáva kapitánom družiny /mužskí sólisti všetkých hlasových skupín/ po Uhorčíkovi /barytón/, zanechávajúci svoju milú Milku /soprán/ a vedúc život zbojníka až po svoje zatknutie /objavuje sa druhá Jánošíkova milá Zuzka – soprán/ a súd.

Zbor má v opere reálnu úlohu ľudu /poddaných, šľachticov atď./, otvárajúc operu “Nie to mizernejšie stvorenie, jak nevoľný sedliak…” a tiež v záverečnej “modlitbe” za slobodu “Zasvitne deň…”, nadväzujúc na Jura. Cikker však veľmi dôsledne dodržiava slovnú dikciu jazyka, aj keď podobne ako Suchoň v Krútňave, neznásilňuje pôvodnú rytmiku a aj nepravidelné zadelenie v prevzatých ľudových piesniach