Milo Urban

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milo Urban
slovenský spisovateľ, prekladateľ a novinár
Milo Urban
Narodenie24. august 1904
Rabčice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie10. marec 1982 (77 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Milo Urban

Milo Urban (pseudonymy Ján Rovňan ml., Podbabjagurský a i.; * 24. august 1904, Rabčice – † 10. marec 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa na regióne Orava v rodine hájnika. Rané detstvo prežil v hájovni pod vrchom Babia Hora, prakticky odtrhnutý od civilizácie. Základné vzdelanie získal v Zázrivej, Oravskej Polhore, gymnázium navštevoval v Trstenej a v Ružomberku. [1] Z rodinných dôvodov (tragická smrť otca, nezhody s otčimom) a pre konflikt s profesorom francúzštiny, ktorý vyústil do trojky z mravov, štúdium na gymnáziu zanechal a pracoval ako pomocný redaktor v tlačovom orgáne Slovenskej ľudovej strany (od roku 1938 HSĽS) Slovák a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Napokon sa jeho finančná situácia vďaka podpore viacerých mecénov zlepšila a on mohol pokračovať v štúdiu na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no štúdium predčasne ukončil pre neriešiteľné finančné problémy.

Pracoval v denníku Slovenský národ v Bratislave, v roku 1927 však ostal po zániku novín nezamestnaný a venoval sa hlavne vlastnej literárnej činnosti. Bol redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák. Od roku 1940 bol šéfredaktorom ľudáckych novín (od 1941 denníka) Gardista.[2]

Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval aj s rodinou do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne a v roku 1947 eskortovaný do ČSR a postavený pred ľudový (retribučný) súd. V roku 1948 ho ľudový súd odsúdil na verejné pokarhanie za jeho novinársku činnosť počas vojny. Usadil sa v Chorvátskom Grobe a živil sa najmä prekladaním. V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde 10. marca 1982 zomrel. [1]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa v Oravskom Podzámku

Urbanova prozaická tvorba patrí k trvalým hodnotám našej spisby. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok. Prekladal z poľskej, nemeckej (Thomas Mann) a českej literatúry (Karel Čapek). Na jeho dielo mali vplyv hlavne Martin Kukučín a Svetozár Hurban Vajanský, ale tiež Ján Kalinčiak a Pavol Országh Hviezdoslav, zo zahraničných autorov potom Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Endre Ady, Petr Bezruč či Jiří Wolker.

Čo sa týka jeho noviel – napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa vo vedomí človeka postupne koncentrujú dojmy, myšlienky a obrazy, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu. Urbanova próza neprichádza s mravným ponaučením a odsúdením, ale s úsilím preniknúť do súhry síl v človeku – do jeho myšlienok, i do síl mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou, hoci sa im vzpiera.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedky, novely a romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1920:
    • Ej, ten tanec, poviedka (vyšlo v časopise Vatra)
    • Nešťastník
    • V zhone žitia
    • Vanitas vanitatum
    • Typograf
  • 1922Jašek Kutliak spod Bučinky, novela
  • 1926Za vyšným mlynom, toto dielo sa stalo predlohou k opere Eugena Suchoňa Krútňava
  • 1928:
    • Výkriky bez ozveny, zbierka noviel
    • V súmraku
    • Štefan Koňarčík-Chrapek a Pán Boh
    • Rozprávka o Labudovi
    • Mičinova kobyla
    • Tajomstvo Pavla Hrona
    • Svedomie a Staroba
  • 1932:
    • Z tichého frontu, zbierka noviel
    • Skok do priepasti
    • Nie!
    • Roztopené srdce
    • Pred dražbou
    • Drevený chlieb
    • Človek, ktorý hľadá šťastie
  • 1927Živý bič, román (1. diel trilógie)
  • 1930Hmly na úsvite, voľné pokračovanie diela Živý bič (2. diel trilógie)
  • 1940V osídlach, druhé pokračovanie diela Živý bič (3. diel trilógie)
  • 1957Zhasnuté svetlá
  • 1964Kto seje vietor
  • 1996Železom po železe

Memoáre[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970Zelená krv: Spomienky hájnikovho syna
  • 1992Kade-tade po Halinde
  • 1994Na brehu krvavej rieky
  • 1995Sloboda nie je špás

Ostatná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1920 / 1921Zavrhnutý, báseň (vyšlo v časopise Vatra)
  • 1925Otroci predsudkov, divadelná hra (len ukážka, ktorá vyšla v časopise Slovenský národ)
  • 1934Česká literatúra a Slováci, prednáška
  • 1991Beta, kde si? , divadelná hra (rok zinscenovania, knižne nevyšla)

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Milo Urban - Slovenskí spisovatelia - Literárne informačné centrum [online]. www.litcentrum.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  2. Milo Urban [online]. www.osobnosti.sk, 8. december 2009. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milo Urban

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]