Milo Urban

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Milo Urban
Milo Urban
slovenský spisovateľ, prekladateľ a novinár

Narodenie 24. august 1904
Rabčice, Slovensko
Úmrtie 10. marec 1982 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko

Milo Urban (pseudonymy Ján Rovňan ml., Podbabjagurský a i.) (* 24. august 1904, Rabčice - † 10. marec 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine hájnika a vzdelanie získal v Zázrivej, Polhore, Trstenej a v Ružomberku. Z rodinných dôvodov (tragická smrť otca, nezhody s otčimom) a pre konflikt s profesorom francúzštiny, ktorý vyústil do trojky z mravov, štúdium na gymnáziu zanechal a pracoval ako pomocný redaktor v tlačovom orgáne Slovenskej ľudovej strany Slovák a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Napokon sa jeho finančná situácia vďaka podpore viacerých mecénov zlepšila a on mohol pokračovať v štúdiu na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no štúdium predčasne ukončil pre neriešiteľné finančné problémy.

Pracoval v časopise Slovenský národ v Bratislave, v roku 1927 však ostal po zániku časopisu nezamestnaný a venoval sa hlavne vlastnej literárnej činnosti. Bol redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák. Od roku 1940 bol šéfredaktorom ľudáckeho denníka Gardista.[1]

Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval do Rakúska, no v roku 1947 bol postavený pred ľudový súd a o rok neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa venoval najmä prekladaniu a neskôr pokračoval vo vlastnej literárnej tvorbe.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa v Oravskom Podzámku

Urbanova prozaická tvorba patrí k trvalým hodnotám našej spisby. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok. Prekladal z poľskej, nemeckej (Thomas Mann) a českej literatúry (Karel Čapek). Na jeho dielo mali vplyv hlavne Martin Kukučín a Svetozár Hurban Vajanský, ale tiež Ján Kalinčiak a Pavol Országh Hviezdoslav, zo zahraničných autorov potom Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Endre Ady, Petr Bezruč či Jiří Wolker.

Čo sa týka jeho noviel - napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa vo vedomí človeka postupne koncentrujú dojmy, myšlienky a obrazy, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu. Urbanova próza neprichádza s mravným ponaučením a odsúdením, ale s úsilím preniknúť do súhry síl v človeku - do jeho myšlienok, i do síl mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou, hoci sa im vzpiera.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedky, novely a romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1920 - Ej, ten tanec, poviedka (vyšlo v časopise Vatra)
  • Nešťastník
  • V zhone žitia
  • Vanitas vanitatum
  • Typograf
  • 1922 - Jašek Kutliak spod Bučinky, novela
  • 1926 - Za vyšným mlynom, toto dielo sa stalo predlohou k opere Eugena Suchoňa Krútňava
  • 1928 - Výkriky bez ozveny, zbierka noviel
    • V súmraku
    • Štefan Koňarčík-Chrapek a Pán Boh
    • Rozprávka o Labudovi
    • Mičinova kobyla
    • Tajomstvo Pavla Hrona
    • Svedomie a Staroba
  • 1932 - Z tichého frontu, zbierka noviel
    • Skok do priepasti
    • Nie!
    • Roztopené srdce
    • Pred dražbou
    • Drevený chlieb
    • Človek, ktorý hľadá šťastie
  • 1927 - Živý bič, román (1. diel trilógie)
  • 1930 - Hmly na úsvite, voľné pokračovanie diela Živý bič (2. diel trilógie)
  • 1940 - V osídlach, druhé pokračovanie diela Živý bič (3. diel trilógie)
  • 1957 - Zhasnuté svetlá
  • 1964 - Kto seje vietor
  • 1996 - Železom po železe

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970 - Zelená krv: Spomienky hájnikovho syna
  • 1992 - Kade-tade po Halinde
  • 1994 - Na brehu krvavej rieky
  • 1995 - Sloboda nie je špás

Ostatná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1920 / 1921 - Zavrhnutý, báseň (vyšlo v časopise Vatra)
  • 1925 - Otroci predsudkov, divadelná hra (len ukážka, ktorá vyšla v časopise Slovenský národ)
  • 1934 - Česká literatúra a Slováci, prednáška
  • 1991 - Beta, kde si? , divadelná hra (rok zinscenovania, knižne nevyšla)

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Biografické štúdie 22 Vedecká konferencia o Milovi Urbanovi

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Milo Urban. www.osobnosti.sk: (8. december 2009).