Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Nová Bystrica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kýčera
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Čadca
Obce Nová Bystrica, Stará Bystrica
Pohorie Kysucká vrchovina
Podcelok Vojenné
Povodie Kysuca
Nadmorská výška 922,8 m n. m.
Súradnice 49°19′43″S 18°59′14″V / 49,3285°S 18,9873°V / 49.3285; 18.9873
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený z Novej Bystrice
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kýčera (922,8 m n. m.[1][2]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Nová Bystrica, približne 13 km severovýchodne od Kysuckého Nového Mesta.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vojenné.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Čadca a na katastrálnom území obce Nová Bystrica[5], čiastočne aj Stará Bystrica[6]. Najbližšími sídlami sú severne ležiaca Nová Bystrica, severozápadne situovaná Stará Bystrica, západne Radôstka a južne obec Lutiše.[3] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššia z okolitých Kýčer je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie z Mravečníka (993 m n. m.) cez Čiernu Lutišu (952 m n. m.) severným smerom na Lysiny (747 m n. m.). Západným smerom susedia Grúniky (877 m n. m.) a Černatín (922 m n. m.), južne leží sedlom oddelená Čierna Lutiša, Vrchrybník (823 m n. m.) a Mravečník, východným smerom Kýčera (832 m n. m.) a Macangov vrch (853 m n. m.) a severným Lysiny a Kýčera (663 m n. m.).[1] Vrch patrí do povodia Bystrice, čiastkového povodia Kysuce; západne sa zvažujúce svahy odvádzajú vodu Lysinským potokom, juhozápadnú časť odvodňuje Skaličný potok a severné svahy bezmenný lokálny potok.[3] Na vrchol nevedie značený chodník.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý riedky porast vrcholovej časti umožňuje čiastočne obmedzený rozhľad. Z vrcholu je vidieť okolité vrchy pohoria a blízke Kysucké Beskydy, Oravskú Maguru a Malú Fatru, pri vhodných podmienkach aj Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky a Strážovské vrchy.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z okolitých sídiel. Najbližší žlto značený chodník vedie z Novej Bystrice Skaličnou dolinou na Vojenné.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 13.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]