Knin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 44°02′18″S 16°11′41″V / 44.03833°S 16.19472°V / 44.03833; 16.19472
Knin
mesto
Knin Croatia 01.jpg
Oficiálny názov: Knin
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Šibenicko-kninská župa
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 44°02′18″S 16°11′41″V / 44.03833°S 16.19472°V / 44.03833; 16.19472
Obyvateľstvo 15 190 (2001)
Primátor Josipa Rimac
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 22300
Croatia location map.svg
Red pog.svg

Knin (tal. Tenin, srb. Книн) je mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe v Dalmácii, na železnici Záhreb - Split, 56 km od pobrežia Jadranského mora. Leží na rieke Krka, ktorá pramení 3 km východne od mesta.[1] V roku 2001 tu žilo 15 190 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V 1. storočí pred Kr. sa 18 km od dnešného Kninu nachádzal rímsky vojenský tábor Burnum. Dnešné mesto je spomínané až v 10. storočí byzantským cisárom Konštantínom VII.. V priebehu 11. storočia tu vznikla diecéza, v roku 1080 už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa Zvonimíra. Až do 13. storočia tu bola veľmi významná vojenská pevnosť, o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali Turci, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Roku 1522 mesto dobyli Turci, a Chorváti ho tak opustili. Pod Osmanskou nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala Benátska republika. Chorváti sa vrátili, roku 1709 tu postavili navyše aj kostol a františkánsky kláštor. Ku koncu 18. storočia, roku 1797 sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stal súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Na začiatku 90. rokov 20. storočia, keď v Juhoslávii vypukla občianska vojna, stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu Srbov; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „Republiky Srbská Krajina“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku 1995, počas Operácie Oluja (búrka).

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

rok spolu Srbi Chorváti Juhoslovania ostatní
1991 12,331 9,867 (80,01%) 1,660 (13,46%) 381 (3,08%) 423 (3,43%)
1981 10,933 6,516 (59,59%) 1,701 (15,55%) 2,421 (22,14%) 295 (2,69%)
1971 7,300 4,972 (68,10%) 1,686 (23,09%) 343 (4,69%) 299 (4,09%)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jan Doubravnický. Největší pevnost Dalmácie a unikátní zřídlo Krky [online]. 2007-08-09, [cit. 2012-04-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]