Králik zlatohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Králik zlatohlavý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Regulus regulus
Linnaeus, 1758
Synonymá
králiček zlatohlavý,
králik zlatý

Mapa rozšírenia králika zlatohlavého
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Králik zlatohlavý (iné názvy: králiček zlatohlavý, králik zlatý[3]; lat. Regulus regulus) je druh vtáka z čeľade králikovité, nespojito rozšírený v ihličnatých lesoch Palearktídy. Na Slovensku je stály a v zime prelietavý, hniezdi na vyše polovici územia a v zimnom období skoro na 90 % Slovenska.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov králik zlatohlavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 (2023[5]) mierne poklesli.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký približne ako králik ohnivohlavý a má aj veľmi podobné sfarbenie. Meria 8[6] – 9 cm[7] a váži 5 – 7,2 g.[8] Nemá biely pásik nad okom (rozdiel od králika ohnivohlavého). Takmer neustále je v pohybe, poskakuje a poletuje po tenších vetvičkách.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

39 s., Slovensko, prirodzená, neupravovaná nahrávka, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: červienka obyčajná, drozd plavý, sýkorka uhliarka a pinka obyčajná.

Spev

38 s., Anglicko, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: pinka obyčajná, sýkorka veľká, sýkorka uhliarka a drozd čierny.

Typické trojslabičné volanie, jemné a vysoké "Síí síí síí"[7] alebo "si si sit"[6]. Spieva vysokými tónmi, ktoré sa kolíšu medzi dvoma výškami ako "sí sissisiü-si sissisiü-si siss sietüit".[7]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa od borovicových lesov Borskej nížiny až po hornú hranicu lesa.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000, zimujúcich jedincov 600 000 – 1 000 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4] Odhad populácie v Európe je 2000000 – 37000000.[5]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v ihličnatých lesoch, hlavne s výskytom smreka a jedle, tiež v borovicových lesoch na Záhorí. Najvyššie hniezdne hustoty boli zistené v prírodných smrekových lesoch (NPR Zadná Poľana, 5 – 6,1 páru / 10 ha).[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo z konárikov, machov, lístia, trávy, peria a pavučiny stavajú obaja rodičia aj 12 dní. Umiestňuje ich 4 – 12 m na bočné konáre smrekov a jedlí. Tvar hniezda je pohárikovitý, je uzavreté a na boku ma malý otvor. Neleží na konároch ale visí zapletené do ihličia.[8] Na to aký je malý, je dosť bojovný. Počas hniezdenia ochraňuje hniezdo tak, že keď sa mu ku hniezdu niekto priblíži, môže naňho zaútočiť, a to dokonca aj na človeka!

Počet vajec je 8 – 10 (6 – 11), sú červenkasto škvrnité rôznej intenzity na bledom poklade. Sedí na nich iba samička 14 – 17 dní, obaja rodičia ich kŕmia, na hniezde ich chovajú (15[8])21 – 24[5] dní. Po vyletení mláďat z hniezda ich rodičia dokrmujú 14 dní až kým nedosiahnu vek 34 dní a osamostatnia sa.[5] Hniezdia 2 krát za rok, v období od konca apríla alebo od mája do konca júla.[8]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhľadávajú rôzne štádiá malého hmyzu prezeraním konárikov,[8], hlavne drobné článkonožce z ktorých podstatnú časť tvoria aj v zime dostupné chvostoskoky obývajúce kôru. Na druhom mieste sú pavúky. Denne skonzumujú toľko čo vážia, s výnimkou obdobia pŕchnutia, obdobia znášania vajíčok (samica) a počas vývoja (mláďatá) – vtedy je ich denná spotreba dvojnásobná.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je to užitočný hmyzožravý druh, ktorý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € [12]. Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[13]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 25. marca 2022
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Králik zlatohlavý / Králiček zlatohlavý, s. 524 – 525.
  5. a b c d HARVANČÍK, Stanislav; KERESTÚR, Dušan. Spevavce Slovenska vo fotografii. prvé vydanie. vyd. Partizánske : Občianske združenie BIRDPHOTO SLOVAKIA v spolupráci so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko a Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, 2023. 544 s. ISBN 978-80-974464-0-6.
  6. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  13. BirdLife International (2020) Species factsheet: Regulus regulus [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. (En)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Wintergoldhähnchen na nemeckej Wikipédii a Goldcrest na anglickej Wikipédii.