Kyselina citrónová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina citrónová
Kyselina citrónová
Kyselina citrónová
Kyselina citrónová
Kyselina citrónová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H8O7
C3H5O.(COOH)3
Synonymá kyselina 2-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylová
kyselina 3-karboxy-3-hydroxypentandiová
Vzhľad Biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 192,1 u
Molárna hmotnosť 192,13 g/mol
Teplota topenia 153 °C
Teplota rozkladu 175 °C
Hustota 1,665 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
133 g/100 ml (20 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H318
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P305+351+338, P309+311
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Žieravina Dráždivá látka
Žieravina
(C)
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R34, R36/37/38, R41
Vety S S24/25, S26, S36/37/39, S45
NFPA 704
1
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 77-92-9
Číslo UN 1789
EINECS číslo 201-069-1
Číslo RTECS GE7350000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina citrónová (C3H5O•(COOH)3) je slabá trikarboxylová kyselina nachádzajúca sa v citrusových plodoch. Je prírodnou konzervačnou látkou a používa sa ako dochucovací prostriedok jedál a nealkoholických nápojov. V biochémii je dôležitým medziproduktom v citrátovom cykle.

Kyselina citrónová sa nachádza v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, najväčší výskyt (najväčšia koncentrácia) je v citrónoch a limetkách, kde môže dosiahnuť obsahu až 8% hmotnosti sušiny.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina citrónová je pri izbovej teplote biela, kryštálická látka. Vyskytuje sa buď ako bezvodá alebo ako monohydrát. Bezvodá kryštalizuje z horúcej vody, zatiaľ čo jej monohydrát kryštalizuje za studena. Monohydrát môže byť prevedený na bezvodú kyselinu pri 74 °C. Kyselina citrónová je veľmi dobre rozpustná vo vode (133 g/100 ml pri 20 °C) a tiež sa dobre rozpúšťa v etanole. Z chemického hľadiska má kyselina citrónová vlastnosti ako ostatné karboxylové kyseliny. Pri zahriatí nad 175 °C sa rozkladá (dekarboxyluje).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Objav kyseliny citrónovej je pripisovaný perzskému alchymistovi z 8. storočia Jaber Ibn Hajjánovi. Stredovekí európski učenci si boli vedomí existencie prírodnej kyseliny v citrónoch a citrónových šťavách. Švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele prvýkrát izoloval kyselinu citrónovú v roku 1784 kryštalizáciou z citrónovej šťavy. V priemyselnom rozsahu sa začala kyselina vyrábať v roku 1860. V roku 1893 objavil C. Wehmer, že niektoré druhy plesne rodu Penicillium dokážu produkovať kyselinu citrónovú z cukru. Ale tento mikrobiálny spôsob výroby kyseliny nebol priemyselne dôležitý až do prvej svetovej vojny, ktorá prerušila taliansky export citrusov. James Currie v roku 1917 objavil, že pleseň rodu Aspergillus niger môže účinne vyrábať kyselinu citrónovú. O dva roky neskôr firma Pfizer začala priemyselnú výrobu kyseliny citrónovej na tomto princípe.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

V dnešnej dobe prevažuje priemyselná výroba pomocou kultúry Aspergillus niger. Pri tejto výrobe je kultúra kŕmená sacharózou, aby produkovala kyselinu. Potom sa kultúra odfiltruje a kyselina je z výsledného roztoku vyzrážaná pomocou hydroxidu vápenatého. Zo vzniknutého citrátu vápenatého sa samotná kyselina získa pomocou kyseliny sírovej.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Doplnok stravy[upraviť | upraviť zdroj]

V potravinárstve sa kyselina citrónová používa ako ochranná a dochucovacia látka, hlavne u nealkoholických nápojov (býva označovaná ako prídavná látka E 330). Soli (predovšetkým tie s kovmi) sa používajú ako zdroj minerálov pri diétach či pri ochoreniach, kedy dané minerály organizmu chýbajú.

V potravinárstve[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem samotnej kyseliny citrónovej sa v potravinárstve využívajú jej sodné E 331, draselné E332 a vápenaté soli E 333, ale aj citrát horečnatý E 345, citrát amónny E 380, citrát železnato-amónny E 381, citrát izopropylnatý E 384 a citranaxantín E 161i. (Kurzívou sú označené škodlivé aditívne látky.)

Zmäkčovanie vody[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka schopnosti tvoriť s kovmi cheláty sa kyselina citrónová pridáva do mydiel a čistiacich prostriedkov. Vo fotografickej chémii sa používa ako kyslá súčasť niektorých prerušovacích kúpeľov a ustaľovačov. Dá sa však nahradiť polovičným množstvom koncentrovanej kyseliny octovej.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Smrteľná dávka (LD50) kyseliny citrónovej je pre potkana (orálne) 3 000 mg/kg.

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

E330 Archivované 2013-02-14 na Wayback Machine

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina citronová na českej Wikipédii.