Leonardit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leonardit

Leonardit je mäkký voskový, čierny alebo hnedý, lesklý, sklovitý mineraloid, ktorý je ľahko rozpustný v alkalických roztokoch. Je to oxidačný produkt hnedého uhlia, získaný povrchovou ťažbou.[1] Je bohatým zdrojom humínových kyselín (až 90 %)[2] a používa sa ako pôdny kondicionér, stabilizátor ionomeničových živíc pri úprave vody, [3] a pri sanácii znečisteného prostredia. Bol pomenovaný po A. G. Leonardovi, prvom riaditeľovi North Dakota Geological Survey, ako uznanie za jeho prácu na týchto ložiskách.

Ťažba[upraviť | upraviť zdroj]

Leonardit sa nachádza v blízkosti povrchových ložísk lignitu. Predpokladá sa, že leonardit vzniká oxidáciou hnedého uhlia. Tento predpoklad možno podporiť porovnávacími chemickými analýzami leonarditu a lignitu. [4]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Leonardit bol prvýkrát opísaný v Severnej Dakote a nachádza sa v spojení s prakticky všetkými ložiskami hnedého uhlia. [4] Leonardit bol celosvetovo opísaný aj z ložísk lignitu alebo subbitúmenového uhlia, napr. v Alberte v Kanade, v Achlade a Zeli v Grécku, [5] v Turecku, v Bacchus Marsh v Austrálii [6] a v Maďarsku.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Úprava pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Na účel úpravy pôdy sa aplikuje buď priamo do pôdy, alebo sa aplikuje spracovaný ako zdroj humínových kyselín. Jeho potenciál ďalej sekvestrovať uhlík, najmä prostredníctvom zrýchleného mikrobiálneho vývoja v pôde, poskytuje základ pre rozsiahly výskum hnedého uhlia ako biologického hnojiva vo Victorii v Austrálii. [7]

Sanácia kontaminovaných pôd[upraviť | upraviť zdroj]

Leonardit sa môže pridávať priamo do pôdy, aby sa znížil príjem kovov rastlinami v kontaminovanej pôde, najmä v kombináciii s kompostom . [8]

Prísada vo vrtnom priemysle[upraviť | upraviť zdroj]

Leonardit sa osvedčil ako prísada pri vrtoch na prieskum a ťažbu uhľovodíkov alebo geotermálnej energie. Riedi a stabilizuje vrtné výplachy, udržuje ich na konštantnej teplote a pri teplotách okolo 150°C zabraňuje vytvrdzovaniu vápenného kalu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NEUENDORF, Klaus K. E.; INSTITUTE, American Geological. Glossary of Geology. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2005. 779 s. ISBN 978-0-922152-76-6.
  2. TAN, Kim H.. Humic Matter in Soil and the Environment (Principles and Controversies). [s.l.] : CRC Press, 2003. 408 s. ISBN 978-0-203-91254-6.
  3. The mineral industry of North Dakota, USGS report on non-fuel minerals in North Dakota
  4. a b Youngs, R.W. & Frost, C.M. 1963. Humic acids from leonardite – a soil conditioner and organic fertilizer. Ind. Eng. Chem., 55, 95–99 [online]. [Cit. 2023-02-06]. Dostupné online. Archivované 2010-06-01 z originálu.
  5. Kalaitzidis, S., Papazisimou, S., Giannouli, A., Bouzinos, A., Christanis, K., 2003: Preliminary comparative analyses of two Greek leonardite, Fuel, 82, 7, s. 859-861, https://doi.org/10.1016/S0016-2361(02)00368-X
  6. Victorian Competition & Efficiency Commission, Inquiry into Regulatory Barries to Regional Economic Development, 15 November 2004. Submission 54
  7. Latrobe Fertilisers Holdings Ltd official website
  8. GORE, Alfred B.. Environmental Research at the Leading Edge. [s.l.] : Nova Publishers, 2007. Google-Books-ID: DlgCSPE3MsQC. Dostupné online. ISBN 978-1-60021-431-8. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leonardit