Leszek Engelking

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leszek Engelking
Leszek Engelking
poľský básnik a spisovateľ Leszek Engelking – Varšava, 25. 06. 2009

Narodenie 2. február 1955 (59 rokov)
Bytom, Sliezsko, Poľsko

Leszek Engelking (* 2. február 1955, Bytom, Sliezsko, Poľsko) je poľský básnik, spisovateľ, literárny historik a kritik, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ a esejista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo prežil v Bytome. Absolvoval poľskú filológiu na Varšavskej univerzite (špecializácia: filmový vedec). Jedenásť rokov pracoval ako redaktor časopisu "Literatura na Świecie". V 2002 obhájil doktorskú dizertačnú prácu o českej Skupine 42 a získal vedeckú hodnosť doktora. V súčasnosti prednáša na Lodžskej univerzite. Prednášal tiež na Varšavskej a Jagelovskej univerzite (Krakov) a na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1970 žije v Brwinowe pri Varšave.

Svoje básne, poviedky, preklady, eseje, recenzie a články publikoval v početných časopisoch poľských, amerických, britských, kanadských, českých („Host” “Literární noviny”, “Moravské noviny”, “Neon”, “Scriptum”, “Světová literatura”) i slovenských (“Fragment”, “Mosty”). Je poľským spolupracovníkom amerického časopisu venovaného životu a tvorbe Ezru Pounda „Paideuma”, členom redakčného kruhu českého časopisu "Slavia", ako aj stálym spolupracovníkom lodžského mesačníka “Tygiel Kultury”; bol stálym spolupracovníkom torunského mesačníka “Przegląd Artystyczno-Literacki” a členom redakčnej rady českého časopisu „Scriptum”.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autobus do hotelu Cytera, 1979
  • Haiku własne i cudze, 1991
  • Mistrzyni kaligrafii i inne wiersze,1994
  • Dom piąty, 1997
  • I inne wiersze, 2000
  • Muzeum dzieciństwa, 2011
  • Komu kibicują umarli?, 2013

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • Szczęście i inne prozy, 2007

Antológie[upraviť | upraviť zdroj]

Eseje, monografie a kritiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladimir Nabokov,1989
  • Vladimir Nabokov. Podivuhodný podvodník, 1997
  • Surrealizm, underground, postmodernizm. Szkice o literaturze czeskiej, 2001
  • Codzienność i mit. Poetyka, programy i historia Grupy 42 w kontekstach dwudziestowiecznej awangardy i postawangardy, 2005
  • Chwyt metafizyczny. Vladimir Nabokov - estetyka z sankcją wyższej rzeczywistości, 2011

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Prekladá poéziu a prózu z angličtiny (Charles Bukowski, Basil Bunting, Richard Caddel, Amy Lowell, Vladimir Nabokov, Ezra Pound, Christopher Reid), bieloruštiny (Andrej Chadanovič), češtiny (Michal Ajvaz, Ivan Blatný, Egon Bondy, Václav Burian, Daniela Hodrová, Vladimír Holan, Miroslav Holub, Milena Jesenská, Ladislav Klíma, Jiří Kolář, Petr Mikeš, Jaroslav Seifert, Jáchym Topol, Jaroslav Vrchlický, Oldřich Wenzl, Ivan Wernisch), ruštiny (M. Ageyev, Nikolaj Gumiljov, Maksimilian Vološin, Sergej Zavialov), slovenčiny (Hviezdoslav, Taťjana Lehenová, František Lipka, Hana Ponická, Milan Rúfus, Dominik Tatarka, Andrijan Turan), španielčiny (Sor Juana Inés de la Cruz, Federico García Lorca, Jorge Luis Borges, Gerardo Beltrán, Abel Murcia) a ukrajinčiny (Lina Kostenková, Iryna Žylenková).

Preklady básní a poviedok do iných jazykov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vid cioho ne vmyrajut'..., Ľvov, Ukrajina, 1997
  • A jiné básně a jiné básně, Olomouc, Česká republika, 1998
  • Your Train the Local, Reading, Pa, USA, 2001
  • Paulina’s House, Reading, Pa, USA, 2002
  • Museo de la infancia, Zaragoza, Španielsko, 2010

Jeho básne boli uverejnené v prekladoch do angličtiny, bieloruštiny, češtiny, čínštiny, francúzštiny, hornolužičtiny, japončiny, litovčiny, nemčiny, ruštiny, slovenčiny, slovinčiny, srbčiny, španielčiny a ukrajinčiny, poviedky v prekladoch do angličtiny a češtiny.

Slovenské preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prekladateľská cena časopisu Literatura na Świecie, 1989, 2003, 2009
  • Cena Poľskej spoločnosti prekladateľov, 1999
  • Česká Premia Bohemica, 2003
  • Prekladateľská cena poľského PEN-klubu, 2010

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]