Preskočiť na obsah

Martin Daňo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Daňo
slovenský podnikateľ, politik a youtuber
Martin Daňo
Štát pôsob.Slovensko
Narodenie4. november 1976 (48 rokov)
Humenné, ČSSR
Národnosťslovenská
ZamestnanieGINN, Sysoon
Známy vďakavideoreportáže na Youtube, neúspešný kandidát za prezidenta a primátora mesta Humenné
Profesiainformatika, filmová réžia

Martin Daňo (* 4. november 1976, Humenné) je slovenský podnikateľ, youtuber a politik.[1][2] Známym sa stal vďaka svojim videám na YouTube. Je držiteľom ocenenia WebAward v oblasti spracovania dát a internetových procesov.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Daňo sa narodil 4. novembra 1976 v Humennom. Vyštudoval na Obchodnej akadémii v Humennom. Podnikať začal ešte počas štúdia na strednej škole vo veku 17 rokov so súhlasom súdu, keď založil reklamnú agentúru a neskôr vydavateľstvo. Časom sa venoval reklamnej tvorbe, vývoju a výskumu v oblasti informačných technológií a softvérov či poradenstvu v oblasti priemyselných práv a ochranných známok. Okrem iného navrhol desiatky firemných logotypov a firemných profilov.[4]

V rokoch 1999 až 2002 pôsobil v Bratislave, kde sa venoval obchodom v oblasti nehnuteľností a internetu.[4] V rokoch 2003 – 2011 mal pobyt v Paríži vo Francúzsku, avšak aj v tom čase pôsobil na Slovensku.[5] V roku 2011 sa vrátil na Slovensko.

V roku 2007 založil občianske združenie Daňová reforma a spoločenský rozvoj, od roku 2015 premenované na Globálnu investigatívnu spravodajskú sieť (GINN).[6] Prezentuje ho ako združenie na ochranu verejného záujmu a investigatívnych novinárov. Predmetom Daňovho záujmu je aj tvorba videí, ktoré zverejňuje na portáli YouTube v rámci portálu GINN. V nich sa pohybuje v oblasti verejnej a štátnej správy, komunikuje s políciou, politikmi, sudcami, ale aj s občanmi.[4] Okrem GINN je štatutárom viacerých ďalších združení a spoločností.

Vystupovanie v role investigatívneho novinára

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prieskumu Hospodárskych novín patril Daňo v apríli 2018 medzi troch najznámejších investigatívnych novinárov na Slovensku: Marek Vagovič a zavraždený Ján Kuciak.[7] Transparency International Slovensko ho však obvinila zo zneužívania transparentnosti a konfliktu záujmov, keďže vo svojej kariére pôsobí na jednej strane ako deklaratórne nezávislý novinár, no zároveň na druhej strane ako politik (viď kandidatúry nižšie), naviac sú doložené jeho pokusy o korumpovanie poslancov, ponúkaním novinárskej zhovievavosti až priameho angažovania sa v neprospech politického oponenta, výmenou za poslanecký podpis pod kandidatúru.[1]

Transparentný štát

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2007 vzbudil diskusie ohľadne zmeny tzv. infozákona, čo bolo neskôr dôvodom sporov o pozmeňujúcom návrhu k zneniu infozákona poslankyne za SMER-SD Edity Angyalovej[8][9] Martin Daňo v krátkom čase adresoval štátnym inštitúciám tisíce žiadostí o informácie týkajúce sa hospodárenia štátu. Daňové riaditeľstvo potom vyhlásilo, že jeho správa je paralyzovaná.[10] Niektorí experti vyhodnotili situáciu ako papierovú formu tzv. DDoS útoku.[11] Úrad mal totiž na vybavenie žiadostí len 8 dní a ak požadované informácie neposkytol v zákonnej lehote, dochádzalo k porušeniu ustanovení zákona a situácii, že úrady museli platiť pokuty inej štátnej inštitúcii za porušenie práva na prístup k informáciám.

Martin Daňo ďalej zistil, že zamestnanci daňového úradu v pracovnom čase riešia súkromné záležitosti.[12] Na základe tohto odhalenia bola vykonaná hromadná previerka všetkých internetových spojení z Daňového riaditeľstva, niektorí zamestnanci boli potrestaní a prepustení, súčasne boli blokované prístupy na internet.

Založil občianske združenie Daňová reforma a spoločenský rozvoj, od roku 2015 premenované na Globálnu investigatívnu spravodajskú sieť (GINN).

Webová stránka smer.sk

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2010 Daňo spustil prevádzku internetového portálu smer.sk, cieľom ktorého je podľa neho sprehľadniť štátnu a verejnú správu zverejnením mien a hodnotení práce štátnych a verejných funkcionárov a politických nominantov.[13] Pre doménu smer.sk vedie Martin Daňo niekoľko sporov s politickou stranou SMER-SD. Úrad priemyselného vlastníctva rozhodol v roku 2012, že označenie smer.sk nezapíše do zoznamu ochranných známok.[14]

Kauzy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zverejnenie spisov Gorila

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2012 nariadil Úrad na ochranu osobných údajov Martinovi Daňovi vymazať určité zložky zo spisu Gorila, ktoré zverejnil na vlastnej webovej stránke www.smer.sk.[15]

Megalodon

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2013 poukázal Daňo na novú kauzu Megalodon[16], ktorá sa týka netransparentného verejného obstarávania software a IT. Na základe podkladov, ktoré boli odovzdané Generálnej prokuratúre prostredníctvom Televízie JOJ,[17][18] sa zistilo, že štát vynakladá milióny eur na obnovu rôznych druhov licencií a aplikačných podpôr bez toho, aby vyhlásil transparentnú súťaž.

Podľa televízie Markíza Martin Daňo prispel k zlepšeniu prístupu úradov k verejnosti, práce štátnych zamestnancov, ako aj k potláčaniu korupcie.[13]

Zrušenie tendra na informačný systém ministerstva dopravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Daňo podal prostredníctvom spoločnosti GEOX s.r.o. námietky voči úmyslu ministerstva dopravy obstarať dopravný informačný systém za 29 miliónov eur. Úrad pre verejné obstarávanie na základe týchto námietok dňa 5. júna 2013 súťaž zrušil.[19][20]

Rozhovor s Marianom Kočnerom po vražde Jána Kuciaka

[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2018 natočil Daňo s Rudolfom Vaským servilný rozhovor s podnikateľom Marianom Kočnerom (neskôr obvineným z objednávky vraždy Jána Kuciaka), pôvodne nazvaný „prvý povražedný rozhovor“, v ktorom spoločne žartovali a nadávali na štandardných novinárov.[1][21]

Neskôr v priebehu roku 2018 opakovane navodzoval dojem, že Ján Kuciak nielen že nebol výnimočným novinárom, ale že ho dokonca kolegovia zneužili a tak nepriamo obetovali: “Oni z mladého chlapca vytvorili obeť, dávali mu rovnaké vec písať… prečo to nerobil Vagovič? Bál sa? Alebo chceli účelovo vytvoriť obeť z mladého slušného chalana , ktoré potom zabijú, aby vytvorili ikonu tzv. slušnej revolúcie? Čo [Kuciak] písal, tomu nikto nerozumel… účelovo mu to dali, aby jeho obeť mohli použiť…“, pričom neponúkol žiadne dôkazy, podporujúce takúto konšpiračnú teóriu.[1]

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Viacnásobná voľba v prezidentských voľbách 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Daňo počas konania prezidentských volieb v roku 2014 na svojom videu[22] dokázal, že každý oprávnený volič môže hlasovať až trikrát (prvýkrát v mieste svojho trvalého bydliska na občiansky preukaz, druhý a tretí raz na dva rôzne cestové pasy). Dokázal to tak, že v prípade voľby s pasom klamal, že má trvalý pobyt mimo Slovenska.[2]

Kandidatúra na europoslanca 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Daňo bol volebným lídrom strany PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2014. Získal najviac preferenčných hlasov zo strany (7 416), avšak strana PaS získala len 1,66 % hlasov (9 312), takže skončila na celkovom 12. mieste bez zisku poslaneckého mandátu.[23]

Kandidatúra na primátora Humenného 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 21. septembra 2014 podal Martin Daňo v hraničnom termíne pred polnocou svoju prihlášku do komunálnych volieb na post primátora Humenného.[24] Kandidatúru v októbri zrušil Okresný súd Humenné pre pochybnosti o podpise kandidáta na listine, ktorou súhlasí s kandidatúrou.[25][26]

V decembri 2014 rozhodol Ústavný súd o prijatí sťažnosti a vo februári 2015 rozhodol, že bolo porušené právo občana na prístup k voleným funkciám a zrušil rozhodnutie nižšieho súdu s tým, že voľby sa neopakovali a Martinovi Daňovi bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1000 eur.[27][28]

Kandidatúra na prezidenta 2019

[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Daňo ohlásil vo februári 2018 svoju kandidatúru do volieb prezidenta SR v roku 2019.[29][30] Na rozdiel od väčšiny kandidátov sa nepokúšal zozbierať potrebných 15 000 podpisov od občanov, návrh na kandidatúru na prezidenta SR doložil 16 podpismi poslancov Národnej rady. Následne kandidatúru doručil do parlamentu 23. januára 2019. Predseda NR SR Andrej Danko kandidatúru Daňa oficiálne akceptoval 24. januára.[31] Daňa podpisom podporili poslanci Boris Kollár, Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Zuzana Šebová, Ľudovít Goga, Peter Štarchoň (všetci SME RODINA), Dušan Čaplovič, Ján Podmanický, Maroš Kondrót (všetci SMER-SD), Peter Pamula (SNS), Eduard Adamčík (MOST-HÍD), Peter Marček, Alena Bašistová, Martina Šimkovičová, Rastislav Holúbek a Juraj Kolesár (všetci nezaradení).[32]

V januári 2019 podala redaktorka TV JOJ Jana Krescanko Dibáková na Daňa trestné oznámenie pre vyhrážky na pôde NR SR. K incidentu došlo po tom, ako sa jedného z Daňom oslovených poslancov, Petra Štarchoňa zo SME RODINA, spýtala, či svoju podporu neprehodnotí, keďže Daňo šíri konšpiračné teórie a agresivitu.[33][34]

Prieskumy jeho volebný výsledok v mesiacoch pred voľbami odhadovali v rozmedzí 0,1 % až 3,5 %. V prvom kole volieb 16. marca 2019 skončil na 9. mieste, keď získal 11 146 hlasov (0,53 %), do druhého kola nepostúpil. Na predvolebnú kampaň do volieb Prezidenta neminul ani jedno EUR, čo najmenej zo všetkých kanditátov a v celej histórii Slovenska vôbec. [35]

Trestné stíhania a súdne rozhodnutia

[upraviť | upraviť zdroj]

Trestné stíhanie za ohováranie

[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Daňo bol na jeseň 2013 obvinený a v lete 2015 obžalovaný za prečin ohovárania ministra dopravy Jána Počiatka, pretože rozoslal email jeho kolegom a predsedovi vlády, ktorým ho verejne vyzval podstúpiť test na užívanie návykových a psychotropných látok. Na hlavnom pojednávaní Martina Daňa 18. augusta 2015 zastupoval Daniel Lipšic.[36] Poškodený Ján Počiatek takéto testy absolvoval v Rakúsku s údajne negatívnym výsledkom a počas pojednávania obvineného Martina Daňa nazval „neúspešným a skrachovalým podnikateľom a ešte neúspešnejším politikom, neuznaným novinárom, ktorý si ma vybral ako obeť s cieľom sa zviditeľniť“.

Vyhrážanie sa zabitím a odobranie novinárskej akreditácie na vstup do Národnej rady

[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2018 mu bola odobratá novinárska akreditácia do Národnej rady SR. Tomuto kroku predchádzalo natočenie videa s Rudolfom Vaským, kde vysvetľovali, že poslankyňa strany SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová by mala byť zabitá. V parlamente zároveň Daňo obvinil predsedu hnutia OĽaNO Igora Matoviča, že je vrahom novinára Jána Kuciaka. Daňo sa nevyhol incidentom ani s inými novinármi v parlamente, podnet šéfovi Kancelárie NR SR Danielovi Guspanovi adresovalo asi 50 z nich. Následne Daňovi odobrali akreditáciu, čím prišiel o možnosť vstupu do parlamentu.[37] Akreditácia a vstup do parlamentu mu boli obnovené v novembri 2018.[38]

Vulgárne videá na adresu Zuzany Petkovej

[upraviť | upraviť zdroj]

Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu a bývalá investigatívna novinárka Zuzana Petková upozornila Ministerstvo kultúry SR, že občianske združenie Daňová reforma a spoločenský rozvoj (od roku 2015 premenované na Globálnu investigatívnu spravodajskú sieť, GINN), ktorého štatutárom bol Martin Daňo, malo registrovaný titul periodickej tlače GINN, pričom si však neplnilo povinnosť predkladať ministerstvu výtlačky aspoň dvoch vydaní ročne, vyplývajúcu z tlačového zákona. Ministerstvo následne občianske združenie zo zoznamu vydavateľov tlače odstránilo.[39]

Martin Daňo v reakcii na to zverejnil videá, v ktorých sa na adresu Zuzany Petkovej vyjadroval hrubým, vulgárnym a znevažujúcim spôsobom. Podala preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť dotyčné videá odstrániť. Okresný súd Bratislava II návrhu vyhovel (sp. zn. 18C/27/2019 z 3. júna 2019).[40] Martin Daňo podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazoval na neprimeraný zásah do jeho práva na slobodu prejavu a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh zamietol. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil (sp. zn. 8Co/197/2019 z 3. októbra 2019),[41] pričom konštatoval, že „predmetné videá a posty obsahujú urážlivé, hanlivé tvrdenia na osobu žalobkyne vyjadrené vulgárnou formou, ktoré možno považovať za objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne, a to práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy“.[39]

Obvinenie z daňového podvodu

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2019 polícia Daňa obvinila zo spáchania daňového podvodu, ktorého sa mal dopustiť v rokoch 2011 – 2012, kedy si nechal neoprávnene uplatnil odpočet DPH vo výške 188-tisíc eur (peniaze neboli vyplatené) za objednané služby. Služby sa mali týkať spracovania dát a poradenských služieb.[42] Trestné stíhanie už bolo predtým počas niekoľkých rokov viac krát zastavené. Obnovenie trestného konania sa Daňovi a jeho obdivovateľom javí ako účelové pred prichádzajúcimi parlamentnými voľbami. [43]

Väzba a podozrenie z násilnej trestnej činnosti v roku 2019

[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Daňo bol spolu s Rudolfom Vaským zadržaný políciou 13. decembra 2019 a prepustený z väzenia na slobodu bol po 41 dňoch 23. januára 2020. Dôvodom boli jeho nebezpečné vyhrážky v internetovej politickej satirickej show s názvom Takže tak![44][45]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Daňo je slobodný a bezdetný[46] a v čase kandidatúry na prezidenta SR v roku 2019 mal trvalý pobyt v Bratislave.[47]

Publikačná činnosť [48]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DAŇO, Martin; BENEC, Ján. Meno za milión. Humenné : D.M.A.Publishing, 1999. 24 s. ISBN 80-968212-2-9.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d ŠÍPOŠ, Gabriel. Ako Martin Daňo zneužíva myšlienku transparentnosti [online]. transparency.sk, 2019-01-11, [cit. 2019-12-05]. Dostupné online. Archivované 2019-12-05 z originálu.
  2. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Žijete v Rakúsku či Maďarsku hneď za hranicou? Ak ste nevolili poštou, s pasom už neodvolíte. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-03-04. Dostupné online [cit. 2019-12-05]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ WebAward 2010 - Ocenenie za významný prínos vo vývoji webových aplikácií [online]. . Dostupné online.
  4. ↑ a b c TASR. Profil prezidentského kandidáta Martina Daňa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-02-01. Dostupné online [cit. 2019-12-05].
  5. ↑ DANO, Martin. Martin Daňo - zakladateľ GINN [online]. ginn.press, [cit. 2019-12-05]. Dostupné online.
  6. ↑ Evidencia občianskych združení [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-12-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  7. ↑ Infografika: až 45 percent Slovákov nedôveruje médiám. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-05-04. Dostupné online [cit. 2020-12-12]. ISSN 1336-1996.
  8. ↑ TV JOJ: Pokus o zmenu infozákona [online]. . Dostupné online.
  9. ↑ Sme: Harabin infozákon meniť nechce [online]. . Dostupné online.
  10. ↑ TV Markíza: Daňové úrady sú paralyzované [online]. . Dostupné online.
  11. ↑ Zneužitie Infozákona ako DOS útok [online]. . Dostupné online.
  12. ↑ TA3: Daňoví úradníci surfujú na internete [online]. . Dostupné online.
  13. ↑ a b TV Markíza - Smer kontroluje štatnych zamestnancov [online]. . Dostupné online.
  14. ↑ SMER-SD vyhral dlhoročný spor o doménu smer.sk [online]. [Cit. 2013-02-03]. Dostupné online. Archivované 2014-05-27 z originálu.
  15. ↑ TA3 - Gorila zverejnila aj rodné čísla, weby majú problém [online]. [Cit. 2012-06-23]. Dostupné online. Archivované 2012-06-14 z originálu.
  16. ↑ Gorila utichla, prichádza Megalodon [online]. . Dostupné online.
  17. ↑ 1 061 000 €. Kažimír chystá podozrivý biznis z našich daní [online]. [Cit. 2013-02-03]. Dostupné online. Archivované 2013-01-28 z originálu.
  18. ↑ TV JOJ: Zbytočne predražený kšeft na rezorte financií? Softvér za milión eur [online]. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  19. ↑ Tender na dodávku software za 29 mil. EUR sa ruší! Podmienky súťaže boli netransparentné a diskriminačné! [online]. . Dostupné online.
  20. ↑ HN:Počiatek šil tender pre vybraných IT hráčov [online]. . Dostupné online.
  21. ↑ Aktuality.sk. Novinári v službách Kočnera. Ako pásol mafián svoje mediálne ovečky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Domáce správy. Dostupné online [cit. 2020-12-12].
  22. ↑ Škandál v Prezidentských voľbách
  23. ↑ SARVAŠ, Andrej. Pozrite si, koľko hlasov dostal váš poslanec (kompletný zoznam). SME (Bratislava: Petit Press), 2014-05-26. Dostupné online [cit. 2019-12-05]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-09-23]. Dostupné online. Archivované 2014-09-24 z originálu.
  25. ↑ V Humennom o jedného primátorského kadidáta menej [online]. [Cit. 2014-10-07]. Dostupné online. Archivované 2014-10-10 z originálu.
  26. ↑ Celé video o zrušení kandidatúry
  27. ↑ Korzár: Ústavný súd rozhodol o zrušenej kandidatúre Martina Daňa
  28. ↑ Nález Ústavného súdu III. ÚS 693/2014
  29. ↑ Daňo chce kandidovať na prezidenta, s kamerou plánuje chodiť za poslancami kvôli podpisom. Hospodárske noviny, 16.2.2018, čís. https://slovensko.hnonline.sk/1695538-dano-chce-kandidovat-na-prezidenta-s-kamerou-planuje-chodit-za-poslancami-kvoli-podpisom.
  30. ↑ Denník N. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-20. Dostupné online [cit. 2018-06-30]. ISSN 1339-844X.
  31. ↑ Daňo kandiduje na prezidenta, šesť podpisov má od 'kollárovcov' [online]. Pravda.sk, 2019-01-24, [cit. 2019-01-24]. Dostupné online.
  32. ↑ TASR. Martin Daňo je prezidentským kandidátom, podpis mu dalo 16 poslancov NR SR. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2019-01-24. Dostupné online [cit. 2019-01-26]. ISSN 1336-362X.
  33. ↑ Martina Daňa pre vyhrážky novinárke rieši prokuratúra. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-01-21. Dostupné online [cit. 2019-02-03].
  34. ↑ RÉVÉSZOVÁ, Rebeka. Martin Daňo sa v parlamente vyhrážal redaktorke Joj. Chce na ňu „zbierať špinu“. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2019-01-21. Dostupné online [cit. 2019-02-03]. ISSN 1337-0006.
  35. ↑ Prezidentskí kandidáti zverejnili náklady na kampaň. Kto minul najviac? [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  36. ↑ https://www.youtube.com/watch?v=NjH11zDppys
  37. ↑ MEDIALNE.SK. Daňovi v parlamente odobrali novinársku akreditáciu. medialne.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-09].
  38. ↑ MEDIALNE.SK. Martinovi Daňovi vrátili novinársku akreditáciu v parlamente. medialne.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-28].
  39. ↑ a b Zuzana Petková vs. Martin Daňo. In: Hranice slobody na internete. Banská Bystrica : VIA IURIS, 2022. Dostupné online. ISBN 978-80-89805-13-6. S. 73 – 75.
  40. ↑ Detail súdneho rozhodnutia : Okresný súd Bratislava II : 18C/27/2019 : 1219202299 : 03.06.2019 [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2023-12-17]. Dostupné online.
  41. ↑ Detail súdneho rozhodnutia : Krajský súd Bratislava : 8Co/197/2019 : 03.10.2019 [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2023-12-17]. Dostupné online.
  42. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Polícia stíha Martina Daňa za daňový podvod. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-04. Dostupné online [cit. 2019-12-04]. ISSN 1339-844X.
  43. ↑ REDAKCIA/DLA, Anton Adamčík. Daňove podvody - muža známeho pre kamery na hlave obvinila polícia [online]. www.noviny.sk, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  44. ↑ KOVÁČ, Peter. NAKA zadržala youtuberov Daňa a Vaského. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-12-13. Dostupné online [cit. 2023-12-17]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ Vaský a Daňo po prepustení z väzby. Prvé spoločné kroky na slobode. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2020-01-22. Dostupné online [cit. 2023-12-17].
  46. ↑ TASR. Daňo: Keby som mal len jednu kompetenciu prezidenta, už je tu poriadok. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-01. Dostupné online [cit. 2021-03-18].
  47. ↑ Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-12-08]. Dostupné online.
  48. ↑ Martin Daňo In: Online katalóg [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Daňo&oldid=7907397“