Mokraď (ekológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mokrade popri Morave

Mokraď je trvalo alebo väčšinu času zamokrené územie tvoriace charakteristický ekosystém. Presná definícia je ale sporná, podrobnosti pozri nižšie.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnom (t.j. prevažne ekologickom) význame sa slovo začalo používať ako preklad amerického slova „wetland“, a to v 70. rokoch 20. storočia (v češtine toto používanie údajne konkrétne zaviedol prof. Jan Květ)[1]. Podobne tomu bolo napr. vo francúzštine, kde sa výraz zone humide/terre humide ako preklad anglického wetland začal používať koncom 60. rokov 20. storočia[2] a v nemčine, kde sa výraz Feuchtgebiet používa od 70. rokoch 20. storočia[3]. Slovenské a české slovo mokraď ako také je však oveľa staršie, jeho pôvodný význam bol močarina, trvalo zamokrené miesto.[4][5][6][7]

Anglické slovo wetland je prvýkrát doložené (a to v Amerike) v 17. storočí, ale pôvodne a dlhý čas len vo všeobecnom význame územie nasýtené vodou (spravidla močiar), t.j. v rovnakom význame ako malo pôvodne aj napr. slovenské slovo mokraď či mokrina.[8][9]; slovo wetland sa dlho používalo málo, bežne používaným sa stalo až v 50. rokoch 20. storočia (pozri napr. nižšie definíciu z roku 1956), dovtedy sa uprednostňovali špecifickejšie termíny swamp (močiar s vysokou vegetáciou), bog (ombrotrofné rašelinisko) a mnohé ďalšie.[10]

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Definícií je v literatúre veľké množstvo (nižšie je uvedených niekoľko významnejších príkladov). Podľa Pokorného 2004 možno definície mokradí rozdeliť na[11]:

  • a) funkčné definície: Sú to definície založené na procesoch, ktoré podmieňujú charakter mokradí. Používajú sa najmä v ekologických kontextoch.
  • b) definície založené na vymenovaní vonkajších vlastností, ktoré mokrade musia spĺňať: Používajú sa najmä na legislatívne účely.

Slovenské a české zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Príklady typických ekologických definícií sú:

  • J. Květ 70. roky: Mokrade sú biotopy, ktoré sú zaplavené alebo aspoň nasýtené vodou dostatočne dlho, aby sa vyvinula vegetácia adaptovaná na pôdu saturovanú vodou.[12]
  • Pyramída 1980: Mokrade – Trvalo alebo väčšinu roka zamokrené miesta, ktoré v závislosti od hĺbky vody a iných faktorov prostredia osídľujú charakteristické rastlinné spoločenstvá. Z hľadiska vegetácie a ostatných biocenóz sú mokrade pojem veľmi široký, zahŕňajúci stanovištia od otvorených vodných hladín mŕtvych ramien a meandrov, cez kanále s pomaly tečúcou vodou, zarastajúce plytké vodné nádrže, močiare, rašeliniská až po periodicky zaplavované lužné lesy a vlhké lúky.[13]
  • Šeffer et al. 1996: Mokrade tvoria prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami, kde je hladina podzemnej vody zvyčajne pri povrchu alebo ho pokrýva plytká vrstva vody. Musia spĺňať tri vlastnosti: stanovištia sú zaplavované alebo nasýtené vodou; prítomnosť mokraďových rastlín (hydrofytov a hygrofytov); [a] prítomnosť hydromorfných pôd.[14]
  • Terminologický slovník ekológie a environmentalistiky: Mokrade - súhrnné označenie pre ekosystémy s výrazným zastúpením a dominantnou funkciou povrchovej a podzemnej vody vo väzbe na súš: rašeliniská, plytké vodné nádrže a pod.[15]
  • Kadlečík-Slobodník 1999 (ktorých text je do veľkej miery len preklad príručky The Ramsar Convention Manual) preberajú definíciu z The Ramsar Convention Manual (pozri nižšie)[16].
  • Hájek-Rybníček 2000: Mokrade sú súborný termín pre všetky ekosystémy podmienené alebo ovplyvnené nadbytkom vody.[17]
  • Pokorný 2004[11]:
    • mokrade v užšom zmysle: Sú to ekosystémy, v ktorých prevláda fixácia uhlíka priamo z atmosféry, teda emerznými listami mokraďných rastlín. Fixácia uhlíka ponorenými časťami rastlín, ponorenými makrofytmi a fytoplanktónom nehrá v takto vymedzených biotopoch zásadnú úlohu. Patria sem teda trstiny (litorály rybníkov), riečne nivy, prameniská, zaplavované lúky, lužné lesy, rašeliniská a podmáčané smrečiny.
    • mokrade v širšom zmysle (napr. podľa definície IUCN z roku 1971 [pozri nižšie] a podľa Rámsarského dohovoru): Sú mokrade v užšom zmysle plus vodné ekosystémy. Vodné ekosystémy sú ekosystémy, v ktorých prebieha fixácia uhlíka prevažne pod vodou prostredníctvom fytoplanktónu alebo makrofytov.
  • Janák et al. 2006 preberá definíciu z The Ramsar Convention Manual (pozri nižšie), z Rámsarského dohovoru (pozri nižšie) a definíciu projektu EVALUWET (pozri nižšie)[18]
  • Dobošová 2012 : Mokrade sú biotopy podmienené dostatkom vody, patria sem prameniská, potoky, jazerá, rieky, slatiny, rašeliniská, lužné lesy, mokraďou sú aj umelé nádrže, kanále a rybníky.[19]

V časti literatúry je mokraď viac-menej stotožnená s močiarom: V Malej československej encyklopédii (1986) je mokraď definovaná ako močiar [močál] hospodársky nevyužívaný a močiar ako rovinaté územie, v ktorom hladina podzemnej vody kolíše v úrovni močaristého [bažinatého] povrchu [20]. V neskorších textoch bola použitá rovnaká definícia močiara, ale slovo mokraď bolo úplne stotožnené s močiarom, napr.: takto mokraď, močiar [močál] - rovinaté územie s hladinou vody kolísajúcou v úrovni močaristého [bažinatého] povrchu[21][22][23][24] Močiar a podobne je aj historicky pôvodný význam slova mokraď – pozri výklad v predchádzajúcej kapitole.

Špecifická (veľmi úzka) je definícia použitá v Malej encyklopédii Slovenska (1987), ktorá stotožňuje mokraď so šúrom (a platnosť pojmu šúr tým, zdá sa, rozširuje na celé Slovensko či na celý svet): mokraď, šúr – močaristá zníženina na akumulačných riečnych rovinách medzi agradačnými valmi riek.[25][pozn 1]

V odlišnom význame, a to vo význame: vodozádržná plocha v povodí, je výraz mokraď použitý ako legislatívna skratka v zákone o ochrane pred povodňami (366/2004 Z.z.): Vodozádržná plocha v povodí (ďalej len „mokraď“) je vymedzený priestor na zadržiavanie dažďovej vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej vlny.

Medzinárodné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • IUCN 1971: územia zaplavené vodou či zamokrené, prirodzené či umelo vytvorené, dočasné či trvalé, s vodou stojatou či tečúcou, sladkou, brakickou či slanou. Zaplavené územia, ktoré sa považujú za mokrade, zahŕňajú rašelinská, slatiniská s bylinnou aj drevinnou vegetáciou, ústia riek, zálivy, rybníky, tône, jazerá, riejy a vodné nádrže. Pokiaľ ide o morské a pobrežné ekosystémy, sú zahrnuté územia s hĺbkou vody do 15 m[11]
  • Rámsarský dohovor (1971): "Mokraďami sa v tomto Dohovore rozumejú územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi, sladkými, brakickými alebo slanými, včítane územia s morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje 6 metrov. " ... "Hranice každej mokrade ...môžu zahŕňať aj k mokradiam priliehajúce pobrežné a príbrežné pásma, včítane ostrovov a útvarov s morskou vodou, ktorých hĺbka môže pri odlive presahovať 6 metrov, rozprestierajúci[ch] sa vnútri mokradí, osobitne ak majú význam ako biotopy vodného vtáctva. " Kontext definície: Jednotlivé zmluvné strany (štáty) dohovoru majú na svojom území vybrať konkrétne mokrade, ktoré sú ekologicky, botanicky, zoologicky, hydrologicky a pod. významné (najmä však významné pre vodné vtáctvo), a postarať sa o ich ochranu (sekundárne aj o ochranu ostatných mokradí). Vyššie uvedená definícia je veľmi široká: na rozdiel od mnohých iných definícií nespomína vegetáciu či pôdu a zahŕňa aj vodu hlbokú (pri odlive) do 6 metrov (prípadne aj viac), rieky či koralové útesy. [26][27][10][28][29]
  • The Ramsar Convention Manual 1994: "Mokrade sú územia, v ktorých je voda základným faktorom ovplyvňujúcim [životné] prostredie a súvisiace rastliny a živočíchy. Vyskytujú sa tam, kde je vodná hladina na povrchu alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch územia pokrýva plytká voda.."[29][16]
  • UNESCO:
    • IBP (rok neuvedený) /MAB (1974): Mokraď je územie, v ktorom dominujú špecifické byliny (bylinné makrofyty (a bryofyty)), ktorých produkcia sa odohráva najmä (vo vzdušnom prostredí) nad hladinou vody, a pritom sú zásobované množstvami vody, ktoré by boli nadmerné pre väčšinu (iných) vyšších rastlín majúcich orgány (stonku s listami) vo vzdušnom prostredí. Okrúhle zátvorky tu označujú rozdiely v prezentácii definície v zdrojoch.[30][11][31]
    • IBP (rok neuvedený): Mokraď je územie, v ktorom dominujú bylinné makrofyty, ktoré fotosyntetizujú prevažne vo vzdušnom prostredí a majú korene v pôde, ktorá je vo všeobecnosti úplne saturovaná vodou počas väčšiny vegetačného obdobia.[32]
    • IBP (1975): Mokraď je každé prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými systémami, kde je hladina podzemnej vody blízko pôdneho povrchu, a lebo na ktorom je tento povrch stále alebo dočasne pokrytý plytkou vodou.[30]
  • Projekt EVALUWET (rovnakú definíciu používal projekt EUROWET a prvé návrhy Wetland Horizontal Guidance[pozn 2]): Mokrade sú heterogénne ale osobité ekosystémy, v ktorých výnimočné ekologické, biogeochemické a hydrologické funkcie vznikajú z dominancie a špecifických zdrojov, chemického zloženia a periodicity zaplavovania alebo nasycovania vodou [vo francúzskej verzii táto veta znie trochu inak: sú úplne originálne ekosystémy mávajúce rôzne formy, v rámci ktorých všadeprítomnosť vody spôsobuje špecifickosti v oblasti ekologického, biogeochemického a hydrologického fungovania.]. Vyskytujú sa v širokej škále krajín a môžu byť potopené aj v trvalo plytkých alebo dočasne stojatých vodách. Ich pôdy, substráty a biota sa prispôsobili záplavám a/alebo silnému nasýteniu vodou a súvisiacemu obmedzenému prístupu vzduchu.[33][34][35][36]
  • ETDS: Mokrade sú územia, ktoré sú zatopené alebo nasýtené povrchovou alebo podzemnou vodou s frekvenciou dostatočnou na uživenie prevahy rastlinného alebo akvatického života, ktorý pre rast a rozmnožovanie potrebuje podmienky nasýtenej alebo sezónne nasýtenej pôdy.[37]

Severoamerické zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké:

  • U.S. Fish and Wildlife Service:
    • 1956 (Circular 39): Termín mokrade...sa vzťahuje na nížiny pokryté plytkými a niekedy dočasnými a intermitentnými vodami...Plytké jazerá a rybníky...sú v definícii zahrnuté, ale trvalé vody vodných tokov, nádrží a hlbokých jazier zahrnuté nie sú. Zahrnuté nie sú ani vodné územia, ktoré sú také dočasné, že majú slabý alebo žiaden vplyv na tvorbu vegetácie vlhkých pôd. Táto definícia je určená najmä pre mokrade dôležité pre vodné vtáctvo a slúžila do 70. rokov ako základ klasifikácie mokradí v USA.[38][10]
    • 1979 (Cowardin et al. 1979): Vo všeobecnosti sú mokrade zeme [lands], pri ktorých je nasýtenie vodou dominantným faktorom určujúcim charakter vývinu pôdy a typy rastlinných a živočíšnych spoločenstiev žijúcich v pôde a na jej povrchu...Mokrade sú zeme [lands] prechodné medzi vodnými a suchozemskými systémami, v ktorých je vodná hladina obyčajne na alebo blízko povrchu alebo je územie pokryté plytkou vodou. Na účely tejto klasifikácie [teda citovaného článku] musia mokrade mať jeden alebo viacero z nasledujúcich atribútov: (1) na zemi [land] aspoň periodicky rastú hydrofyty, (2) substrát je prevažne neodvodnená hydrická pôda a (3) substrát je nepôda a je nasýtený vodou alebo pokrytý plytkou vodou v niektorom čase počas vegetačného obdobia roka. Táto definícia bola jedna z prvých, ktoré zaviedli pojmy hydrická pôda a hydrofyty. Táto definícia sa stále bežne používa, najmä v USA a najmä medzi vedcami.[39][10][40][41]
  • National Academy of Sciences/National Research Council (USA, 1995): Mokraď je ekosystém, ktorý je závislý od stáleho alebo opakovaného, plytkého zaplavovania alebo nasycovania na alebo blízko povrchu substrátu. Minimálne základné charakteristiky mokrade sú opakované, vytrvalé [sustained] zaplavovanie alebo nasycovanie na alebo blízko povrchu a prítomnosť fyzických, chemických a biologických znakov odrážajúcich opakované, vytrvalé zaplavovanie alebo nasycovanie. Bežnými [?spoločnými - angl. common] diagnostickými znakmi mokradí sú hydrické pôdy a hydrofytná vegetácia. Tieto znaky budú prítomné okrem prípadov, kde ich špecifické fyziochemické, biotické alebo antropogénne faktory odstránili alebo zabránili ich vzniku. Táto definícia patrí medzi najrozsiahlešie vedecké definície mokradí. Na rozdiel od definície Fish and Wildlife Serviceu z roku 1979 nepovažuje prítomnosť hydrických pôd a hydrofytov za nevyhnutnú súčasť definície, ale len za „bežné diagnostické znaky“.[10][42]
  • Keddy (2000): Mokraď je ekosystém, ktorý vzniká, keď zaplavenie vodou vytvára pôdy, ktorým dominujú anaeróbne procesy, a núti biotu, najmä zakorenené rastliny, prispôsobiť sa, aby znášali zatápanie.[43]
  • Mangillo-Zierdt-Warshaw 2000: Mokraď je habitat, ktorý je nasýtený vodou po celý rok alebo v časti roka.[44]
  • Ornes et al.: Mokraď je ekologická komunita, ktorá je zaplavená buď celý rok alebo sezónne.[45]

Právne (USA, na federálnej úrovni) :

  • definícia podľa EPA a U.S Army Corps of Engineers:
    • z roku 1974 (39 Fed. Reg 12,115 12,121 1974): Mokrade sú pevninské a vodné územia, ktoré sú pravidelne zaplavované slapovými, riečnymi alebo jazernými tokmi vody [flowage]. Vo všeobecnosti sem patria vnútrozemské a pobrežné plytčiny, močiare [swamps a marshes], pobrežné bahnité plytčiny obnažené v čase odlivu [mudflats], ústia riek a podobné územia v pobrežných a vnútrozemských splavných vodách.[46][47]
    • z roku 1975 (40 Fed. Reg. 31, 322–43; July 25, 1975): Sladkovodné mokrade sú územia, ktoré sú periodicky zaplavované, a ktoré sú obyčajne [normally] charakterizované prevahou vegetácie, ktorá na rast a rozmnožovanie potrebuje podmienky nasýtenej pôdy“. ..Pobrežné mokrade sú „územia, ktoré sú periodicky zaplavované slanými alebo brakickými vodami, a ktoré sú obyčajne [normally] charakterizované prevahou slanovodnej alebo brakickovodnej vegetácie schopnej rastu a rozmnožovania.[46][48][49][50]
    • z roku 1977 (42 Fed. Reg. 37, 125-26, 37128-29; July 19, 1977 a neskôr ďalšie právne predpisy; slúži hlavne ako definícia na výklad termínu wetland v sekcii 404 amerického Clear Water Act): Termín mokrade znamená územia, ktoré sú zatopené alebo nasýtené povrchovou alebo podzemnou vodou s frekvenciou a trvaním dostatočnou/-ným na uživenie prevahy – a ktoré za normálnych okolností živí prevahu- vegetácie typicky prispôsobenej životu v podmienkach nasýtenej pôdy. K mokradiam vo všeobecnosti patria močiare s vysokou vegetáciou [swamps] , močiare bez vysokej vegetácie [marshes], ombrotrofné rašeliniská [bogs] a podobné územia.[51][52][40][53][54][55] Definícia je podrobnejšie (a záväzne) rozobraná v Corps of Engineers Wetland Delineation Manual 1987 [56][57]
  • definícia podľa Natural Resource Conservation Service (Food Security Act): Mokraď – okrem prípadov, v ktorých je tento termín súčasťou termínu “zmenená mokraď [t.j. mokraď ktorá bola odvodnená, zasypaná, zbavená povrchu a podobne] – znamená zem [land], ktorá (1) má prevahu hydrických pôd, (2) je zatopená alebo nasýtená povrchovou alebo podzemnou vodou s frekvenciou alebo trvaním dostatočnou/-ným na uživenie prevahy hydrofytnej vegetácie typicky prispôsobenej životu v podmienkach nasýtenej pôdy; a (3) za normálnych okolností živí prevahu takej vegetácie, okrem prípadov, keď tento termín nezahŕňa zeme na Aljaške, u ktorých bol zistený vysoký potenciál pre poľnohospodársky rozvoj a prevaha trvalo zamrznutých pôd. Táto poľnohospodárska definícia kladie dôraz na hydrické pôdy – až do tej miery, že oblasti bez takýchto pôd automaticky nepovažuje za mokrade. Zaujímavosťou tejto definície je paušálne (skôr politické než vedecké) vylúčenie veľkej časti aljašských mokradí z definície. [58][10][59]

Kanadské definície [60]. Existuje aj podobná staršia verzia definície z roku 1976[61]:

  • Zoltai, S. C. 1988: Mokraď je zem [land], ktorá má vodnú hladinu na, blízko alebo nad svojim povrchom alebo ktorá je nasýtená dostatočne dlhý čas na podporu mokraďových alebo akvatických procesov, ako to indikujú hydrické pôdy, hydrofytná vegetácia a rôzne druhy biologickej aktivity, ktoré sú prispôsobené vlhkému prostrediu. Vlhký extrém definície sú plytké otvorené vody, vo všeobecnosti plytšie ako 2 m a suchý extrém definície sú periodicky zatápané územia, len ak podmienky silného nasýtenia vodou dominujú počas celého vývoja ekosystému.
  • Tarnocai, C. et al. 1988: Mokrad je zem [land], ktorá je nasýtená vodou dostatočne dlho na to, aby podporovala mokraďové alebo akvatické procesy, ako to indikujú slabo odvodnené pôdy, hydrofytná vegetácia a rôzne druhy biologickej activity, ktoré sú prispôsobené vlhkému prostrediu. Táto definícia slúžila ako základ pre kanadskú klasifikáciu mokradí a dodnes je v Kanade oficiálna a bežná.

Nemecké zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké:

  • Colditz 1994: Mokrade sú životné priestory, v ktorých sa celoročne alebo periodicky zhromažďujú viac-menej veľké množstvá vody.[62]
  • KATALYSE-Institut: Mokrade sú plochy, ktoré sú sčasti stále pokryté plytkou vodou. Spadajú po ne lužné lesy, vlhké lúky, rašeliniskové a močiarne územia a v širšom zmysle aj vodstvá [t.j. prirodzené vodné nádrže a toky].[63]
  • Stolzenbergerová-Ramirezová: Mokrade sú územia, v ktorých je periodicky alebo trvalo zhromaždená voda, [a to] v menších či väčších množstvách, stojatá alebo tečúca, povrchová alebo ako podzemná voda siahajúca až to koreňovej zóny, napr. močiare, rašeliniská, lužné lesy. Voda je v nich primárnym kontrolným faktorom pre životné prostredie a v ňom žijúce rastliny a zvieratá.[64]

Právne:

  • Tiroler Naturschutzgesetz 1991: Mokraď je životný priestor, ktorý je formovaný vodou, uzavretý a vymedziteľný voči susednej oblasti, [spolu] s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, ktoré sú preň charakteristické.[65][66]

Francúzske zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké:

  • Barnau 1991: Mokrade sú charakterizované trvalou alebo dočasnou prítomnosťou sladkej, brakickej alebo slanej využiteľnej vody na povrchu alebo v pôde v malej hĺbke. Súc často v pozícii rozhrania [interface], prechodu medzi suchozemskými a vlastnými vodnými prostrediami, odlišujú sa hydromorfnými a nevyvinutými pôdami a/alebo dominantnou vegetáciou zloženou z hydrofilných rastlín aspoň počas časti roka. Okrem toho neustále alebo krátkodobo [de façon momentanée] živia živočíšne druhy závislé od týchto priestorov a/alebo im poskytujú prístrešok.[67]
  • Parent 1991: Mokrade sú permanentne alebo pravidelne zaplavené suchozemské územia.[68]
  • Ramade 1993: Mokraď je všeobecný termín označujúci všetky pevninské alebo pobrežné močiarne, rašeliniskové alebo lagúnové vodné biotopy.[69]
  • ďalšie definície (po francúzsky): [83], [84]

Právne:

  • Loi sur l’eau 1992 (t.j. zákon o vode; rovnako v Code de l’envirnomment 2000, t.j. zákon o životnom prostredí): Mokraďmi sa rozumejú územia, či už využívané alebo nie, ktoré sú zvyčajne zaplavované alebo nasysované sladkou, slanou alebo brakickou vodou, [a to] trvalo alebo dočasne; vegetácii - keď existuje - na nich počas aspoň časti roka dominujú hydrofilné rastliny.[70][71]

Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Mitsch-Gosselink definície mokradí často zahŕňajú nasledujúce tri znaky:

  • prítomnosť vody, pričom voda je buď na povrchu pôdy alebo v koreňovej zóne,
  • pôda má špecifické vlastnosti a líši sa nemokradných pôd (napr. nízkym obsahom kyslíka),
  • prítomnosť bioty, najmä vegetácie, prispôbenej vlhkým podmienkam a neprítomnosť bioty neznášajúcej zaplavenie.

Rozhodujúca je teda hydrológia (hladina vody, frekvencia zaplavovania a pod.), táto ovplyvňuje fyziochemické prostredie (pôda, chemizmus a pod.), ktoré zas spolu s hydrológiou ovplyvňuje to, aká biota a koľko bioty (vegetácia, živočíchy a mikróby) sa v mokradi nachádza. Podnebie a geomorfológia hrajú (len) tú úlohu, že určujú, do akej miery môže mokraď existovať - geomorfológia ovplyvňuje hydrológiu a fyziochemické prostredie, podnebie ovplyvňuje hydrológiu a biotu.[72] V našich podmienkach podľa Pokorného k mokradiam patria konkrétne: rybníky a ich litorály (brehové pásma), mokré lúky a prameniská, riečne nivy vrátane lužných lesov, rašeliniská, podmáčané smrečiny a umelé mokrade (koreňové čistiarne odpadových vôd).[73] Mokrade vykazujú veľkú rozmanitosť podľa toho, ako vznikli, kde sa nachádzajú, aký je v nich vodný režim a chemizmus, prevládajúce rastlinstvo a pôdne alebo sedimentačné pomery. Niekedy dokonca možno nájsť v tesnej blízkosti viacero rozličných typov mokradí, ktoré sú nielen rôznymi ekosystémami, ale často aj odlišnými typmi krajiny. Preto je napríklad zložitá klasifikácia mokradí.[74]

Celková rozloha mokradí vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Práca Finlaysona a Spiersa (pôvodne vydaná v roku 1999) zistila ako minimálny odhad rozlohy nasledujúcich typov mokradí pre Zem ako celok:

Súčet týchto čísiel je 7,481 mil. - 7,781 mil. km². Nie sú v nich zahrnuté mnohé typy mokradí, napr. slaniská, pobrežné plytčiny, lúky morských tráv, krasy a jaskyne či vodné nádrže. K iným číslam však tá istá práca dospela, keď odhad svetovej rozlohy počítala ako súčet minimálnych odhadov rozlohy mokradí jednotlivých (siedmich) základných častí sveta – výsledok bol: 12,76 - 12,79 mil. km2.[pozn 3][75][74]. Odhad vo výške 12,8 mil km² potvrdila aj správa Millenium Ecosystem Assessment z roku 2005 (ktorej spoluautormi boli aj Finlayson a Spiers). Jeden z najrozsiahlejších výskumov v tejto oblasti vykonali Lehner a Döll v roku 2004, ktorí odhadujú svetovú rozlohu mokradí na 8,3 – 10,2 mil. km². Mitsch a Gosselink (zohľadňujúc vyššie uvedené a veľa ďalších odhadov) dospievajú k záveru, že celková rozloha mokradí na svete je asi 7 – 10 mil. km², t.j. 5-8 % súše Zeme (tento odhad je bez veľkých jazier typu Kaspické jazero a bez hlbších pobrežných oblastí mora).[10]

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité funkcie mokradí sú okrem iného[76][77]:

  • zadržiavanie vody
  • ochrana proti búrkovým prívalom a zmiernenie záplav
  • stabilizácia brehov a ochrana proti erózii (napr. mangrovové porasty)
  • dopĺňanie zdrojov podzemných vôd (prechod vody z mokrade do podzemných zásobární)
  • uvoľňovanie podzemných vôd (pohyb vody do povrchových vôd v mokradi)
  • čistenie vôd
  • zadržiavanie živín, sedimentov a polutantov
  • stabilizácia miestnych klimatických pomerov, zvlášť zrážok a teploty

Špecificky z hľadiska manažmentu vodných strojov sú významné najmä tieto hydrologické funkcie mokradí (čiastočne spomenuté už vyššie) [18]:

Hodnoty (pre ľudskú spoločnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

Mokrade majú početné ekonomické prínosy[76][77]:

Okrem toho sú mokrade významné ako súčasť kultúrneho dedičstva - majú náboženský a kozmologický význam, sú zdrojom estetickej a umeleckej inšpirácie, poskytujú archeologické nálezy a tvoria podstatu významných miestnych (sociálnych, ekonomických a kultúrnych) tradícií.[78]

Mokrade na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sú na Slovensku nasledujúce zapísané rámsarské lokality [79]:

Klasifikácie mokradí[upraviť | upraviť zdroj]

„Circular 39“ (1956)[80][upraviť | upraviť zdroj]

  • Vnútrozemské sladkovodné územia:
    • sezónne zatopené panvy alebo rovné plytčiny
    • vnútrozemské sladkovodné lúky
    • vnútrozemské plytké sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie
    • vnútrozemské hlboké sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie
    • vnútrozemská otvorená sladká voda
    • krovité močiare
    • lesnaté močiare
    • ombrotrofné rašeliniská [bogs]
  • Vnútrozemské salinné územia:
    • vnútrozemské salinné rovné plytčiny
    • vnútrozemské salinné močiare bez vysokej vegetácie
    • vnútrozemská otvorená salinná voda
  • Pobrežné sladkovodné územia:
    • pobrežné plytké sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie
    • pobrežné hlboké sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie
    • pobrežná otvorená sladká voda
  • Pobrežné slané územia:
    • pobrežné slané rovné plytčiny
    • pobrežné slané rovné plytčiny
    • pobrežné slané lúky
    • nepravidelne zaplavované slané močiare bez vysokej vegetácie
    • pravidelne zaplavované slané močiare bez vysokej vegetácie
    • prielivy a zátoky (zálivy)
    • mangrovové močiare

MAR (1965)[81][upraviť | upraviť zdroj]

  • pobrežné vody
  • plytké pobrežné lagúny
  • pobrežné mo čiare bez vysokej vegetácie
  • plytká vnútrozemská, slaná, brakický alebo zásaditá voda
  • plytká stoja vnútrozemská sladká voda
  • plytká tečúca vnútrozemská sladká voda
  • vnútrozemské minerálne močiare bez vysokej vegetácie
  • rašelinisko [peatland]

G. Eber (1969)[81][upraviť | upraviť zdroj]

  • pobrežné územia
    • otvorené more
      • litorálna zóna
      • trvalé plytké vody
    • zátoky (zálivy) a úžiny morí
      • plytké morské vody
      • hlboké zátoky (zálivy)
      • plytké zátoky (zálivy)
      • zátoky (zálivy) sladkých a brakických vôd
      • slané aj sladkovodné, prirodzené aj umelé lagúny
    • ústia riek
      • slapové estuáre
      • delty
    • pobrežia
      • ostrovčeky
      • kontinentálne pobrežia alebo pobrežia veľkých ostrovov
  • údolia riek
    • rieky a nivy
      • nížinné rieky
      • horské rieky
      • potoky
    • zásobné vodné nádrže
      • so stabilnými hladinami vody
      • s meniacimi sa hladinami vody
  • ostatné územia
    • jazerá
      • slané jazerá
      • sladkovodné jazerá bohaté na živiny
      • sladkovodné jazerá chudobné na živiny
      • sladkovodné rašelinové jazerá
    • rašeliniská [mires]
      • slatinné a prechodné rašeliniská
      • ombrotrofné rašeliniská [peat bogs]
    • dočasné vody: z roztopeného snehu alebo dažďa
    • umelé rybníky
      • rybníky, malé nádrže
      • zavlažovacie, odvodňovacie systémy

Anderson 1976[82] a NLCD 92 [83][upraviť | upraviť zdroj]

V rámci klasifikácie krajinnej pokrývky (t.j. aktuálneho využívania pôdy, angl. land cover) majú v systéme Anderson 1976 mokrade číslo 6 a delia sa na podskupiny 61 Zalesnené mokrade a 62 Nezalesnené mokrade.[pozn 4]

Analogická je klasifikácia krajinnej pokrývky podľa NLCD 92 z roku 1992, kde mokrade tvoria skupinu číslo 9 a delia sa na podskupiny 91 Lesnaté mokrade a 92 Emergentné bylinné mokrade

Cowardin (1979)[39][10][upraviť | upraviť zdroj]

  • morské mokrade
    • pod hranicou prílivu [subtidal] – skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno [acquatic bed]; útes
    • medzi hranicou prílivu a odlivu [intertidal] – akvatické dno; útes; skalný breh; nespevnený breh
  • estuáriové mokrade
    • pod hranicou prílivu [subtidal] – skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno; útes
    • medzi hranicou prílivu a odlivu [intertidal] – akvatické dno; útes; dno riečiska; skalný breh; nespevnený breh; emergentná mokraď; krovitá mokraď [scrub-shrub wetland]; zalesnená mokraď
  • riečne mokrade
    • slapové [tidal] – skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno; skalný breh; nespevnený breh; emergentná mokraď
    • dolné celoročné [lower perennial] – skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno; skalný breh; nespevnený breh; emergentná mokraď
    • horné celoročné [upper perennial] – skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno; skalný breh; nespevnený breh; emergentná mokraď
    • občasné [intermittent] – dno riečiska
  • jazerné mokrade
    • limnetické – skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno
    • litorálne - skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno; skalný breh; nespevnený breh; emergentná mokraď
  • močiarne mokrade - skalné dno; nespevnené dno; akvatické dno; nespevnený breh; machovo-lišajníková mokraď; emergentná mokraď; krovitá mokraď; zalesnená mokraď

Poznámky:

  • Táto klasifikácia sa netýka len mokradí, ale aj hĺbkovodných ekosystémov
  • Úrovne klasifikácie majú názvy: 1. úroveň: systém, 2. úroveň: podsystém, 3. úroveň: trieda, 4. úroveň: podtrieda; 5. úroveň:“ dominance types“, 6. úroveň: modifikátory. Vyššie sú uvedené iba prvé tri úrovne. biedy sú vyššie uvedené za pomlčkou a oddelené bodkočiarkou; močiarne mokrade nemajú druhú úroveň.

Mitsch-Gosselink (1986)[10][upraviť | upraviť zdroj]

  • pobrežné mokrade:
    • slapové slané močiare bez vysokej vegetácie
    • slapové sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie
    • mangrovové mokrade
  • vnútrozemské mokrade:
    • sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie
    • rašeliniská [peatlands]
    • sladkovodné močiare s vysokou vegetáciou
    • systémy na brehoch riek

Scott-Carbonell (1986)[84][81][upraviť | upraviť zdroj]

Na prvej úrovni sa mokrade zadelia do biogeografických provincií definovaných podľa práce Udvardy: “A Classification of the Biogeographical Provinces of the World”, 1975. Na druhej úrovni sa následne zadelia do niektorej z nasledujúcich skupín (typov):

  • plytké morské zálivy a úžiny
  • estuáre, delty
  • malé ostrovy na mori, ostrovčeky
  • skalnaté morské pobrežia, morské útesy
  • morské pláže (piesok, obliaky)
  • pobrežné bahnité rovné plytčiny obnažované počas odlivu [intertidal mudflats], pieskové rovné plytčiny [sand flats]
  • pobrežné brakické a slané lagúny a močiare bez vysokej vegetácie, „soľné panvy” [salt pans]
  • mangrovové močiare, mangrovové lesy
  • pomaly tečúce rieky, vodné toky (dolné celoročné [lower perennial])
  • rýchlo tečúce rieky, vodné toky(horné celoročné [upper perennial])
  • riečne jazerá (vrátane mŕtvych ramien)
  • sladkovodné jazerá a súvisiace močiare (jazerné)
  • sladkovodné rybníky (pod 8 ha), močiare bez vysokej vegetácie, močiare s vysokou vegetáciou (močiarne)
  • slané jazerá, salary
  • nádrže, priehrady
  • sezónne zaplavený porast tráv, savana, palmová savana
  • ryžové polia, zaplavená orná pôda, zavlažovaná pôda
  • močiarny les, dočasne zaplavený les
  • ombrotrofné rašeliniská [peat bogs], vlhké Andské lúky (bofedales), „rašeliniská topenia snehu” [snow melt bogs]

Ramsar Convention Manual (1990/2013)[85][86][upraviť | upraviť zdroj]

Verzia tejto klasifikácie mokradí z roku 2013 vyzerá nasledovne:

  • Morské mokrade (pobrežné mokrade)
    • A Trvalé plytké morské vody
    • B Morské akvatické dná pod hranicou prílivu
    • C Koralové útesy
    • D Skalné morské brehy
    • E Pieskové, okruhliakové alebo obliakové brehy
    • F Estuáriové vody
    • G Bahnité, pieskové alebo slané rovné plytčiny medzi hranicou prílivu a odlivu
    • H Močiare bez vysokej vegetácie medzi hranicou prílivu a odlivu
    • I Zalesnené mokrade medzi hranicou prílivu a odlivu
    • J Pobrežné brakické/salinné lagúny
    • K Pobrežné sladkovodné lagúny
    • Zk(a) Krasové a iné podzemné hydrologické systémy, morské/pobrežné
  • Vnútrozemské mokrade
    • L Trvalé vnútrozemské delty
    • M Trvalé rieky/vodné toky/potoky
    • N Sezónne/občasné/nepravidelné rieky/vodné toky/potoky
    • O Trvalé sladkovodné jazerá
    • P Sezónne/občasné sladkovodné jazerá
    • Q Trvalé slané/brakické/alkalické jazerá
    • R Sezónne/občasné slané/brakické/alkalické jazerá a rovné plytčiny
    • Sp Trvalé slané/brakické/alkalické močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny
    • Ss Sezónne/občasné slané/brakické/alkalické močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny
    • Tp Trvalé sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny
    • Ts Sezónne/občasné sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny na neorganických pôdach
    • U Nezalesnené rašeliniská
    • Va Alpské mokrade
    • Vt Tundrové mokrade
    • W Mokrade s prevahou krovín
    • Xf Sladkovodné mokrade s prevahou stromov
    • Xp Zalesnené rašeliniská
    • Y Sladkovodné pramene; oázy
    • Zg Geotermálne mokrade
    • Zk(b) Krasové alebo iné podzemné hydrologické systémy, vnútrozemské
  • Človekom vytvorené mokrade
    • 1 Rybníky na akvakultúru
    • 2 Rybníky
    • 3 Zavlažovaná pôda
    • 4 Sezónne zaplavovaná poľnohospodárska pôda
    • 5 Lokality exploatácie soli
    • 6 Územia skladovania vody (nádrže a podobne)
    • 7 Vykopané jamy
    • 8 Územia úpravy odpadových vôd
    • 9 Kanály a odvodňovacie kanály, priekopy
    • Zk(c) Krasové a iné podzemné hydrologické systémy, človekom vytvorené

Staršia verzia tejto klasifikácie je uvedená napríklad tu [85] (text na zelenom pozadí).

V úvodnej časti textu manuálu je uvedené iné delenie mokradí pochádzajúce z práce Cowardin 1979 (toto delenie z manuálu je prevzaté aj do textu Kadlečík-Slobondík ), a to nasledujúce:

  • základné typy:
    • morské mokrade (pobrežné mokrade vrátane pobrežných lagún, skalnatých pobreží a koralových útesov)
    • estuáriové mokrade (zahŕňajúce delty, prílivové močiare a mangrovové močiare)
    • jazerné mokrade (mokrade súvisiace s jazerami)
    • riečne mokrade (mokrade pozdĺž riek a vodných tokov)
    • močiarne mokrade (močiare a rašeliniská)
  • zvláštna skupina: človekom vytvorené mokrade (napr. rybníky na chov rýb či kreviet, rybníky na farmách, zavlažovaná poľnohospodárska pôda, soľné panvy, vodné nádrže, štrkoviská, využitie odpadových vôd ako hnojiva, kanály)

CORINE (1990/1995)[87][88][89][upraviť | upraviť zdroj]

V rámci klasifikácie európskeho programu mapovania krajinnej pokrývky nazvaného CORINE tvoria mokrade skupinu 4 “Zamokrené areály” (angl. wetlands) s nasledujúcim delením:

  • 4.1 vnútrozemské mokrade [inland wetlands]
    • močiare [inland marshes]
    • rašeliniská [peatbogs]
  • 4.2 prímorské mokrade [coastal wetlands]
    • slané močiare [salt marshes]
    • saliny
    • prílivové územia [intertidal flats]

Brinson 1993 [90] a Smith et al. 1995 [91][92][upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Brinson 1993 možno mokrade rozdeliť do skupín podľa rôznych kombinácií nasledujúcich troch parametrov (pričom sa nevyskytujú všetky možné kombinácie):

  • geomorfologické pomery – typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. zníženinové mokrade, 2. riečne mokrade, 3. lemové mokrade [fringe wetlands] a 4. rozsiahle rašeliniská [extensive peatlands]
  • zdroje vody - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. zrážky, 2. bočný povrchový alebo pripovrchový transport z mimokorytového prúdu [overbank flow], 3. podzemná voda
  • hydrodynamika - - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. vertikálny tok (vertikálne kolísanie hladiny vody), 2. jednosmerný horizontálny tok, 3. dvojsmerný horizontálny tok

Smith et al. 1995 (spoluautorom bol aj Brinson) je modifikácia tohto systému:

  • geomorfologické pomery (=hydrogeomorfologické triedy mokradí)– 1. zníženinové mokrade, 2. riečne mokrade, 3. jazerné lemové mokrade, 4. slapové lemové mokrade, 5. svahové mokrade, 6. rovné plytčiny s minerálnou pôdou, 7. rovné plytčiny s organickou pôdou (=rozsiahle rašeliniská)
  • zdroje vody - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. zrážky, 2. povrchový odtok [overland flow], 3. mimokorytový prúd [overbank flow], 3. „interflow“, 4. „throughflow“, 5. „baseflow“
  • hydrodynamika - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. vertikálny tok, 2. jednosmerný horizontálny tok, 3. dvojsmerný horizontálny tok

Vyššie uvedené hydrogeomorfologické triedy mokradí (1.-7.) sa môžu ďalej deliť na rozlične definované podtriedy.

C-CAP (NOAA, 1995) [93][upraviť | upraviť zdroj]

V rámci klasifikácie NOAA Coastal Change Analysis Program (C-CAP) krajinnej pokrývky (ktorá je zmesou systému Anderson 1976 a modifikácie Cowardinovho systému) tvoria mokrade nasledujúce triedy:

  • močiarne zalesnené mokrade
  • močiarne krovité mokrade
  • močiarne emergentné mokrade
  • estuáriové zalesnené mokrade
  • estuáriové krovité mokrade
  • estuáriové emergentné mokrade

Warner a Rubec (1997) [94][10][upraviť | upraviť zdroj]

  • ombrotrofné rašelinisko [bog]
  • slatinisko [fen]
  • močiar s vysokou vegetáciou [swamp]
  • močiar bez vysokej vegetácie [marsh]
  • plytčinový močiar bez vysokej vegetácie [shallow water marsh]

Poznámky:

  • Toto je systém používaný v Kanade
  • Úrovne klasifikácie dostali názvy: 1. úroveň: systém (celkovo ich je 5), 2. úroveň: forma (celkovo ich je 49), 3. úroveň (nie vždy prítomná): subforma (celkovo ich je 75); 4. úroveň: typ. Vyššie je uvedená len prvá úroveň.

Apostolov et al. (2004) [95][upraviť | upraviť zdroj]

Tradičné delenie (najmä vnútrozemských) mokradí je nasledovné:

  • mokrade s minerálnou pôdou:
    • močiar bez vysokej vegetácie [marsh]
    • močiar s vysokou vegetáciou [swamp]
  • mokrade s organickou pôdou (rašeliniská [peatlands]):
    • ombrotrofné rašelinisko [bog]
    • slatinisko [fen]

Švehláková et al. (2006)[96][upraviť | upraviť zdroj]

  • sezónne zaplavované údolia alebo ploché územia
  • vnútrozemské lúky
  • vnútrozemské plytké mokriny
  • vnútrozemské hlboké sladkovodné mokriny
  • vnútrozemské otvorené vody
  • bariny s kroviskami
  • bariny so stromovým porastom
  • močiare

Ďalšie[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad niektorých ďalších systémov klasifikácie je uvedený v práci Detenbeck, N. E.: Methods for evaluating wetland condition - #7 Wetlands Classification, 2002[97] Delenie rašelinísk pozri v článku rašelinisko.

Mokrade v európskej Rámcovej smernici o vode[98][18][upraviť | upraviť zdroj]

Rámcová smernica o vode [99]je smernica zaoberajúca sa územiami povodí riek. Smernica síce na viacerých miestach spomína mokrade, ale nedefinuje ich, ani nič nepredpisuje či neodporúča explicitne pre mokrade. Nasledujúci zoznam obsahuje zoznam ekosystémov, ktoré by mohli byť relevantné na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice, spolu so zoznamami zodpovedajúcich typov mokradí. Treba mať na pamäti, že jednak uvedené ekosystémy nemusia byť vždy zároveň mokraďmi a jednak existujú aj mokrade, ktoré nie sú tvorené žiadnym z uvedených ekosystémov (čiže nasledujúci zoznam nie je klasifikáciou mokradí v pravom slova zmysle):

  • suchozemské ekosystémy priamo závislé od podzemnej vody - zodpovedjúce typy mokradí: pramene, slatiny a vrchoviská, slaniská, mokré lúky a pasienky, obnažené dná, lesné a krovité močiare, lužné lesy, jaskyne s podzemnými tokmi alebo stojatou vodou
  • hydromorfologické prvky v záplavovej, pobrežnej alebo prílivovej zóne, útvarov povrchových vôd - zodpovedajúce typy mokradí: porasty vodných rastlín, lužné lesy, vysokobylinná nivná vegetácia, aluviálne lúky, porasty trsti a vysokých ostríc, obnažené dná, dočasné jazierka, vnútrozemské delty, prílivové oblasti
  • malé prvky povrchovej vody neidentifikované ako vodné útvary, ale prepojené s útvarmi povrchovej vody - zodpovedajúce typy mokradí: pramene, slatiny a vrchoviská, dočasné jazierka, mokré lúky a pasienky, lesné a krovité močiare, trsťové a ostricové močiare, obnažené dná, porasty vodných rastlín
  • rieky, jazerá, útvary brakickej vody a pobrežnej vody – zodpovedajúce typy mokradí: potoky a rieky, plesá, jazerá, mŕtve ramená, rybníky, poldre, riečne delty a pobrežné zóny
  • ekosystémy výrazne ovplyvňujúce kvalitu alebo množstvo vody zásobujúcej útvary povrchových vôd alebo povrchové vody napojené na útvary povrchových vôd – zodpovedajúce typy ,mokradí: všetky typy mokradí

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. K tomuto typu definície (keďže šúrmi sa myslia najmä úpätia Malých Karpát) zrejme patrí aj veta z tlače citovaná v roku 1957 v časopise Jazykovedné štúdie, ktorá znie Mokraď je podzemnými vodami premočená pôda na úpätí vrchov [1].
  2. V konečnej verzii Wetland Horizontal Guidance sa vzdali snahy o stanovenie definície v pravom slova zmysle a poskytujú len obšírnu charakteristiku mokrade – [2], [3].
  3. V staršej verzii tu boli iné čísla: 9,99 – 44,62 mil. km² [4].
  4. V tomto texte Detenbeck, N. E.: Methods for evaluating wetland condition - #7 Wetlands Classification, 2002 [5] sú na str. 28, zdá sa, uvedené aj ďalšie podskupiny v rámci skupiny 6 (a to 63, 68 a podobne), ale v originálnom texte Anderson 1976 sa takéto skupiny (aspoň nie explicitne) neuvádzajú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mokřady - ochrana a management [6]; Švehlásková, H. et al: Ekologické aspekty technické hydrobiologie, 2006 [7] (Treba ale upozorniť na to, že tvrdenie, že „slovo“ mokraď vzniklo prekladom slova wetland alebo že je dokonca „novotvar“ je chybné, pretože slovo samotné existovalo už dávno predtým – pozri zdroje k poslednej vete tohto odstavca)
  2. Carbonnel, J.P.: Zones (ou milieux) humides, 1997 [8]
  3. DWDS [9] (najstarší výskyt v korpusoch je z roku 1977)
  4. Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí seu Lexicon Slavicum Bohemico-Latino-Germanico-Ungaricum, 1825
  5. Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968
  6. Hujer, O. (ed.) et al.: Příruční slovník jazyka českého, Díl II, 1937-1938
  7. Presl, J. S.: Počátkowé rostlinoslowí, 1848 [10]
  8. Carbonnel 1997 [11]
  9. Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  10. a b c d Pokorný, J.: Mokřady- – jejich typy, vegetace a úloha v krajině in: Koncepce řešení malých a vodnách nádrží a mokřadů, Seminář, Česká společnost krajinných inženýrů při ČSSI, Fakulta lesnická a environmentální, ČZU v Praze, Fakulta stavební, ČVUT v Praze, 2004 [12]
  11. Jan Květ, citovaný v Dvořák, J.: Mokřady aneb zadržování vody v krajině, 2012 [13].
  12. Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka, č. 103, str. 3296, 1980
  13. Šeffer, J. et al.: et al.: Mokrade pre život, DAPHNE, 1996 [14]
  14. Terminologický slovník ekológie a environmentalistiky [15]
  15. a b Kadlečík, J. – Slobodník, V.: Príručka pre inventarizáciu, ochranu a starostlivosť o mokrade. I. časť, 1999 [16]
  16. Hájek, M. - Rybníček, K.: Malý výkladový slovník rašelinářský in: Stanová, V. (ed.): Rašeliniská Slovenska, 2000 [17]
  17. a b c Janák, M. et al.: Úloha mokradí v manažmente riečnych povodí, Dunajské environmentálne fórum, 2006 [18]
  18. Dobošová, A.: Mokrade in: Národný park Malá Fatra [19]
  19. močál in: Malá československá encyklopedie IV., 1986
  20. Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích, sv. 4 K-L, Praha, Diderot, 1999 (prakticky detto: Paulička, I. (ed.): Všeobecný encyklopedický slovník, M-R, 2002)
  21. Vlašín, M.:Slovník biodiverzity [20]
  22. Ekologická poradna barvínku [21]
  23. Riziková analýza záplavových území - Seminář 2002 – sborník příspěvků, Econ publishing, Brno, 2002
  24. mokraď in: Malá encyklopédia Slovenska, 1987
  25. Dohovor 396/1990 Zb.
  26. Convention on Wetlands of International Importance especially as Waterfowl Habitat [22]
  27. Kadlečík-Slobodník, str. 4
  28. a b The Ramsar Convention Manual 2013 [23]
  29. a b Définitions des zones humides in: Eau & Rivières de Bretagne - Les zones humides en Bretagne [24]
  30. Smart, M. (ed.): International Conference on the Conservation of Wetlands and Waterfowl - Proceedings ..., 1976 [25] (v tejto verzii je pridané “a bryofyty”)
  31. Wetlake, D.F. et al. The Production Ecology of Wetlands: The IBP Synthesis, 2009 [26]
  32. Tickner, D. et al.: UNDP/GEF Danube Regional Project - Strengthening the Implementation Capacities for Nutrient Reduction and Transboundary Cooperation in the Danube River Basin - Monitoring and Assessment of Nutrient Removal Capacities of Riverine Wetlands - Project Component 4.3: Monitoring and Assessment of Nutrient Removal Capacities of Riverine Wetlands, 2004 [27]
  33. Eurowet - What are wetlands? [28]
  34. Eurowet - Qu’est-ce qu’une zone humide ? [29]
  35. WETLANDS IN THE DANUBE RIVER BASIN - An ICPDR issues paper on the role of wetlands in implementing the EU Water Framework Directive (Draft 5 - Final), September 2004 [30]
  36. Environmental Terminology and Discovery Service (ETDS) [31]
  37. Shaw, S. P., Fredine, C. G.: Wetlands of the United States - their extent and their value to waterfowl and other wildlife. U.S. Department of the Interior, Washington, D.C. Circular 39. Northern Prairie Wildlife Research Center Online., 1956 [32]
  38. a b Cowardin et al.: Classification of Wetlands and Deepwater Habitats of the United States, 1979 [33]
  39. a b EPA - Wetlands Definitions [34]
  40. Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995, str. 54 [35]
  41. Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995, str. 59 [36]
  42. Keddy, P. A.: Wetland Ecology. Principles and Conservation, 2000
  43. wetland in: Mangillo, J.F., Zierdt-Warshaw, L.: Encyclopedia of environmental science, 2000
  44. Ornes, H., Hogan C M., EPA et al.: Wetland in: Encyclopedia of Earth. Eds. Cutler J. Cleveland (Washington, D.C.: Environmental Information Coalition, National Council for Science and the Environment). [37]
  45. a b Jackson, J. K. – Nitze, W. A.: Wetlands Protection Under Section 404 of the Clean Water Act: The Riverside Bayview Decision, Its Past and Future, in: Public Land and Resources Law Review, Vol. 7, 1986, str. 35 [38]
  46. Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995, str. 49 (text omylom uvádza tento predpis z roku 1974 ako predpis z roku 1975) [39]
  47. Mitsch-Gosselink (s chybne uvedeným číslom predpisu)
  48. 511 F.Supp. 278 (1981), The AVOYELLES SPORTSMEN'S LEAGUE, INC., et al. v. Clifford L. ALEXANDER et al. United States District Court, W. D. Louisiana, Alexandria Division. March 12, 1981.[40]
  49. Warner, Richard E., and Kathleen M. Hendrix, editors California Riparian Systems: Ecology, Conservation, and Productive Management. Berkeley: University of California Press, c1984 1984. [41]
  50. 715 F.2d 897, 19 ERC 1841, 13 Envtl. L. Rep. 20,942, The AVOYELLES SPORTSMEN'S LEAGUE, INC., et al., Plaintiffs-Appellees Cross-Appellants, v. John O. MARSH, Jr., Secretary of the Army, etc., et al., Defendants, Elder Realty Company, Inc., Defendant-Appellant Cross-Appellee. The AVOYELLES SPORTSMEN'S LEAGUE, INC., et al., Plaintiffs-Appellees, v. John O. MARSH, Jr., Secretary of the Army, etc., et al., Defendants-Appellants, Elder Realty Company, Inc., Defendant-Appellant, George Bartmess, et al., Intervenors-Appellants, Louisiana Department of Agriculture, Movant-Appellant. Nos. 79-2653, 82-3231. United States Court of Appeals, Fifth Circuit. Sept. 26, 1983. [42] (k definícii z roku 1977 odkazuje na 33 CFR §323.2 (c) 1982; pozri aj tamojšiu poznámku pod čiarou 27; číslo predpisu z roku 1977 vo Fed. Reg. je omylom uvedené k predpisu z 1975)
  51. Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995, str. 51 [43]
  52. 40 CFR § 230.3 (t), čiže 45 FR 85344, Dec. 24, 1980, as amended at 58 FR 45037, Aug. 25, 1993 [44]
  53. 33 CFR §328.3 (b), čiže 51 FR 41250, Nov. 13, 1986, as amended at 58 FR 45036, Aug. 25, 1993 [45]
  54. Lewis, R.R.: Wetland restoration/creation/ enhancement terminology-- Suggestions for standardization, in: Kusler, J.A., Kentula, M.E. (eds.): Wetland creation and restoration-- The status of the science – Vol. I, 1989, str. 7 [46]
  55. (US Army) Corps of Engineers Wetlands Delineation Manual 1987 [47]
  56. Jackson, J. K. – Nitze, W. A.: Wetlands Protection Under Section 404 of the Clean Water Act: The Riverside Bayview Decision, Its Past and Future, in: Public Land and Resources Law Review, Vol. 7, 1986, str. 36 [48]
  57. 7 CFR §12.2 (16 USC §3801) [49]
  58. Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995, str. 56 [50]
  59. oboje z knihy Wetlands of Canada od National Wetlands Working Group z roku 1988, citované v Mitsch-Gosselink
  60. Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995, str. 59, str. 50 a 51 [51]
  61. Colditz, G.: Auen, Moore, Feuchtwiesen. Gefährdung und Schutz von Feuchtgebieten, 1994
  62. Feuchtgebiete in: Umweltlexikon-online.de [52]
  63. Feuchtgebiet in: GeoDZ.com [53]
  64. Tiroler Naturschutzgesetz 2005 in: RIS [54]
  65. JUSLINE Entscheidungen vom 16.12.1996 - TE VwGH Erkenntnis 1996/12/16 93/10/0008 in: JUSLINE Österreich [55]
  66. Barnaud, G.: Qu’est-ce qu’une zone humide ? Compte rendu des avis d’experts, définitions scientifiques et juridique. Muséum d’histoire naturelle, 1991 citované v: [56] a [57]
  67. Parent, S.: Dictionnaire des sciences de l'environnement, 1991 citované v: [58]
  68. Ramade, F.: Dictionnaire encyclopédique de l' écologie et des sciences de l' environnement, 1993 citované v : [59]
  69. Guide juridique d’accompagnement des bassins de Rhône–Méditerranée et de Corse, 2010 [60]
  70. Code de l’environnement [61]
  71. Mitsch-Gosselink, str. 28, 29
  72. Pokorný, J.: Úloha mokřadů v regulaci hydrologické bilance a biogeochemických cyklů v krajině, rok neuvedený [62]
  73. a b Kadlečík-Slobodník, kap. 2.1
  74. Finlayson, C. M., Spiers, A. G. (eds.), 1999: Global review of wetland resources and priorities for wetland inventory. Wetlands International, eriss & Ramsar Convention. [63]
  75. a b Kadlečík-Slobodník, kap. 2.2
  76. a b The Ramsar Convention Manual, str. 9
  77. The Ramsar Convetion Manual, str. 10
  78. http://www.sopsr.sk/webs/MokrSlov/medzinarodzoznam.htm
  79. Shaw-Fredine [64]
  80. a b c Matthews, G. V. T.: The Ramsar Convention on Wetlands: its History and Development, 1993 [65]
  81. Anderson, James R.; Hardy, Ernest E.; Roach, John T.; Witmer, Richard E.: A land use and land cover classification system for use with remote sensor data, 1976 [66]
  82. NLCD 92 Land Cover Class Definitions [67]
  83. Scott, D. A. – Carbonell, M.: A Directory of Neotropical Wetlands [68]
  84. The Ramsar Convention Manual, str. 7 a 55
  85. Apostolov, S., Hristov, I., Boshnakova, S., Holland, B., Borthwick, F., Jabbor, S., Boingeanu O., Olshanskaya, M., Langerholc, M. 2004. World Wetlands Day 2004 at the Central European University: From the Mountains to the Sea – Wetlands at Work for Us. Background paper. [69], [70]
  86. Herold, M. et al.: Translating and evaluating land cover legends using the UN LAnd Cover Classification System (LCCS), 2009 [71]
  87. CORINE land cover [72] (str. 21 a nasl.)
  88. preklad podľa [73], [74]
  89. Brinson M.M.:A Hydrogeomorphic Classification for Wetlands, 1993 [75]
  90. Smith, R.D., A. Ammann, C. Bartoldus, and M.M. Brinson. 1995. An approach for assessing wetland functions using hydrogeomorphic classification, reference wetlands, and functional indices. Technical Report WRP–DE–9, U.S. Corps of Engineers, Army Engineer Waterways Experiment Station, Vicksburg, MS. [76]
  91. Hydrogeomorphic Wetland Classification System: An Overview and Modification to Better Meet the Needs of the Natural Resources Conservation Service, USDA, NRCS, 2008 [77]
  92. C-CAP Land Cover Classification Scheme [78]
  93. Warner, B. G., Rubec, C.D.A.: The Canadian Wetland Classification System, [79]
  94. Apostolov 2004
  95. Švehláková, H. et al.: Ekologické aspekty technické hydrobiologie, 2006 [80] (použitá literatúra je uvedená na konci kapitoly Mokřady)
  96. Detenbeck, N. E.: Methods for evaluating wetland condition - #7 Wetlands Classification, 2002 [81]
  97. Common Implementation Strategy for the Water Framework Directive (2000/60/EC) - Horizontal Guidance Document on the Role of Wetlands in the Water Framework Directive, Final Draft, 23. apríla 2003 doc on Wetlands.pdf
  98. Rámcová smernica o vode [82]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kadlečík, J. – Slobodník, V.: Príručka pre inventarizáciu, ochranu a starostlivosť o mokrade. I. časť, 1999 [86]
  • Mokrade - domovská stránka [87]
  • Dobošová, A.: Mokrade [88]
  • Šeffer, J. et al.: Mokrade pre život, 1996 [89]
  • Švehláková et al.: Ekologické aspekty technické hydrobiologie – Mokřady [90]
  • Kadlíková, L.: Ekosystémy v české přírodě – mokřady na: příroda.cz [91]
  • EXECUTIVE REPORT – BEST AVAILABLE SCIENCE , VOLUME 1 – FEBRUARY 2004 - Chapter 9 - Wetlands [92]
  • Apostolov, S., Hristov, I., Boshnakova, S., Holland, B., Borthwick, F., Jabbor, S., Boingeanu O., Olshanskaya, M., Langerholc, M. 2004. World Wetlands Day 2004 at the Central European University: From the Mountains to the Sea – Wetlands at Work for Us. Background paper. [93]
  • Gray, A.: Pennsylvania's Adopt-a-Wetland Program Wetland Education and Monitoring Module Student Manual [94]
  • Ornes, H., Hogan C M., EPA et al.: Wetland in: Encyclopedia of Earth. Eds. Cutler J. Cleveland (Washington, D.C.: Environmental Information Coalition, National Council for Science and the Environment). [95]
  • EPA - Wetlands [96], [97]
  • The Ramsar Convetion Manual [98]
  • Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995 [99]
  • Burton, E. E.: Classifying wetlands and assessing their functions: Using the NC Wetlands Assessment Method (NC WAM) to analyze wetland mitigation sites in the coastal plain region, 2008 [100]
  • Eurowet [101]
  • Hofmeister, F.: Die Rückgewinnung von Feuchtgebieten als eine Lösung für aktuelle Umweltprobleme Hemmnisse und Möglichkeiten. Inaugural-Dissertation zur Erlangung der Würde eines Doktors der Wirtschaftswissenschaften (Dr. rer. pol.) an der Fakultät für Wirtschafts- und Sozialwissenschaften der Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg, 2006 [102]
  • Guide juridique d’accompagnement des bassins de Rhône–Méditerranée et de Corse 2010 [103]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]