Niels Henrick David Bohr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niels Henrick David Bohr
Niels Henrick David Bohr
dánsky fyzik v oblasti atómovej a jadrovej fyziky

Narodenie 7. október 1885
Kodaň, Dánsko
Úmrtie 18. november 1962 (77 rokov)
Kodaň, Dánsko
Nositeľ Nobelovej ceny

Niels Henrick David Bohr (* 7. október 1885, Kodaň, Dánsko – † 18. november 1962, Kodaň) bol dánsky fyzik v oblasti atómovej a jadrovej fyziky.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol riaditeľom Ústavu teoretickej fyziky v Kodani, v rokoch 1943 – 1945 emigroval do USA. V roku 1913 vyvinul na základe predstáv E. Rutherforda a kvantovej hypotézy M. Plancka a A. Einsteina tzv. Bohrov model atómu (prvý kvantový model atómu). V roku 1918 model rozšíril v princíp korešpondencie (dnes všeobecne označovaný ako staršia kvantová teória), čím sa mu podarilo svoju teóriu presadiť. V roku 1921 teoreticky vysvetlil periodickú sústavu prvkov na základe svojho modelu atómu rozšíreného A. Sommerfeldom.

V roku 1927 v spolupráci s W. Heisenbergom, tvorcom maticovej mechaniky, predbežne ukončili vývoj kvantovej teórie vznikom tzv. kodaňskej školy kvantovej teórie. Predovšetkým dospeli k názoru, že atomárne javy sú tak časticového ako aj vlnového charakteru. Škola zahŕňa aj Bohrov princíp komplementarity (javy v mikrosvete sú neurčité a nemožno ich opísať ako v klasickej fyzike), aplikovaný neskôr aj na filozofiu a biológiu.

V roku 1935 sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. Zaviedol napríklad pojem zložené jadro a vymyslel model (pieskového) vaku a kvapôčkový model jadra atómu. V roku 1939 spolu s inými fyzikmi objavil pre prax významné štiepenie jadra uránu.

V roku 1922 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za výskum atómovej štruktúry. Jeho syn Aage Niels Bohr (1922 - 2009) bol tiež významný fyzik, v roku 1975 dostal Nobelovu cenu za teóriu o štruktúre a deformáciach atómového jadra.

Dňa 18. novembra 1962 zomrel na zlyhanie srdca.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]