Nosislavská zátočina
| Nosislavská zátočina | |
| prírodná pamiatka | |
 Meander rieky Svratky
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj |
| Okres | Okres Brno-venkov |
| Lokalita | Nosislav |
| Nadmorská výška | 185 m n. m. |
| Súradnice | 49°1′4.3″S 16°38′39.9″V / 49,017861°S 16,644417°V |
| Rozloha | 4,55 ha |
| Vznik | 10. október 1991[1] |
| - Vyhlásil | Okresný úrad Břeclav |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 2026 |
  Nosislavská zátočina Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Nosislavská zátočina | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nosislavská zátočina je prírodná pamiatka v okrese Brno-venkov, severozápadne od obce Nosislav. Dôvodom ochrany je zachovanie posledného prirodzeného meandra na dolnom toku Svratky[2] (t. j. južne od Brna), kde sú brehové spoločenstvá s významným výskytom živočíšnych populácií.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
V sprievodných porastoch je potrebné odstraňovať cudzorodé druhy a vykonávať postupnú premenu na prírode blízku druhovú skladbu. Koryto rieky musí byť ponechané prirodzenému vývoju.[2]
Verejnosti je prístup povolený len pešo od cesty úzkou cestičkou zriadenou pri pozemkových úpravách. Táborenie a zakladanie ohňa je zakázané. Poľovníctvo a rybárstvo je povolené bez obmedzenia. Zásahy do porastov musia byť vopred prerokované s orgánmi ochrany prírody. Prírodná pamiatka je označená v teréne tabuľami so štátnym znakom.
Chránený je tok a koryto rieky spolu s priľahlými pozemkami. Pamiatka je v správe AOPK Brno.
Umiestnenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatka sa nachádza na 25. riečnom kilometri rieky Svratky. Neďaleko vedie cesta II/425 medzi Židlochovicami a Nosislavou. Územne leží na katastrálnom území obce Nosislav, blízko katastrálnych hraníc Židlochovíc a Nosislavi.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Pred revolúciou v roku 1989 existovali plány na narovnanie toku. V decembri 1989 podalo Občianske fórum v Nosislavi na návrh svojho hovorcu Vladimíra Žideka žiadosť o vyhlásenie Chráneného prírodného výtvoru Nosislavská zátočina (podľa zákona č. 114/1992 Zb. Nahradený niekdajší pojem „chránený krajinný výtvor“ pojmom „prírodná pamiatka“). Jedným z dôvodov boli obavy z negatívnych dopadov regulácie, ktoré sa prejavili pri podobnej úprave Svratky pri Vranoviciach. Ohľadom tejto záležitosti sa ďalej angažovali členovia Občianskeho fóra František Suchánek, ktorý rokoval so správcom toku rieky Svratky (Povodie Moravy v Brne) a Vladimír Sloboda, ktorý zabezpečil mapové podklady so súpisom vlastníkov.[3]
Prírodná pamiatka Nosislavská zátočina bola zriadená všeobecne záväznou vyhláškou bývalého Okresného úradu v Břeclavi dňa 25. septembra 1991 s účinnosťou dňom 10. októbra 1991.
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Podložie údolnej nivy v mieste prírodnej pamiatky je tvorené neogénnymi morskými sedimentami karpatskej priehlbiny. Riečne sedimenty nivy vytvárajú spodné súvrstvia prevažne pleistocénnych štrkopieskov, prekrytých holocénnymi ílovými náplavami s mocnosťou 2 až 4 metre. Nivné pôdy okolo rieky tvorí fluvizem typická a glejová.[2]
Rieka Svratka tvorí v mieste dvojitý meander. Dosahuje tu šírku 35 až 45 m a hĺbku okolo 4 m. Vonkajšie brehy sú kolmé, vymleté prúdom rieky. Je na nich dobre pozorovateľný odkrytý geologický a pedologický profil. Na vnútorných brehoch meandrov sa tvoria piesčité pláže, v koryte potom štrkové lavice. Prevzdušňovanie vody na štrkových laviciach a pôsobenie bentosu tu značne posilňuje schopnosť samočistenia rieky.[2]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Zástupcu stromového poschodia tvorí jelša lepkavá (Alnus glutinosa), topoľ biely (Populus alba) a redšie i topoľ čierny (Populus nigra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), dub letný (Quercus robur), brest väzový (Ulmus laevis), brest hrabolistý (Ulmus minor), vŕba biela (Salix alba) alebo vŕba krehká (Salix fragilis). Kríkové poschodie je tvorené prevažne porastom bazy čiernej (Sambucus nigra). V bylinnom podraste možno nájsť zástupcu nitrofilných druhov, ako je pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).[2]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
V lokalite prírodnej pamiatky boli nájdené niektoré významné druhy hmyzu, ako pižmovec hnedý (Osmoderma eremita), stužkavec vŕbový (Catocala Electa) a stužkavec topoľový (Catocala elocata). Okolo brehov rieky sa vyskytuje užovka obojková (Natrix natrix). Nosislavská zátočina je tiež miestom výskytu radu vtáčích druhov. Brehové a sprievodné porasty sú hniezdiskom muchára sivého (Muscicapa striata), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), kúdeľníčky lužnej (Remiz pendulinus), slávika obyčajného (Luscinia megarhyntos) a vlhy obyčajnej (Oriolus oriolus). Kolmé riečne brehy sú domovom rybárika riečneho (Alcedo atthis), príležitostne aj kolónií brehule hnedej (Riparia riparia). Oblasť meandru je súčasťou riečneho zimoviska vodného vtáctva.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f MACKOVČIN, Peter. Brněnsko. Zväzok IX. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2007. 932 s. (Chráněná území ČR.) ISBN 978-80-86064-66-6. S. 325.
- ↑ SVOBODOVÁ, Eva. Vznik a vývoj Občanského fóra v Nosislavi. Bakalárska práca, 2011, s. 45. Dostupné online [cit. 2014-10-24].
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nosislavská zátočina
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nosislavská zátočina na českej Wikipédii.