Portál:Jazyk/Odporúčaný článok/8

Swahilčina je jazyk nigersko-konžskej vetvy nigersko-kordofánskych jazykov, druhý najrozšírenejší jazyk v Afrike (po arabčine) a spolu s hauštinou najrozšírenejší jazyk subsaharskej Afriky.

Je úradným jazykom v Keni, Tanzánii a Ugande, ako aj Africkej únie, dorozumievacím vo východnej oblasti Konga (býv. Zairu), južnom Somálsku, Rwande, Burundi, Zambii, Malawi, severnom Mozambiku a v niektorých oblastiach na Madagaskare.

Svahilčina má gramatiku založenú na báze bantuských jazykov, ale jej slovná zásoba je zmesou bantusko-arabsko-anglickou. Je to spôsobené obdobím britskej koloniálnej nadvlády a predošlými expanziami Arabov, menší vplyv na slovnú zásobu mali aj perzština, hindčina a niektoré iné africké jazyky. Rozoznávame tri hlavné dialekty:

Unguja je vo swahilčine meno ostrova Zanzibar, kde se tento dialekt vyvinul. Je považovaná za najčistejšiu a štandardnú formu swahilčiny, ktorá sa rozšírila po celej Tanzánii
Mwita pochádza z Mombasy, používa sa na väčšine územia Kene
Amu je najmenej rozšírené nárečie, používané na ostrove Lamu a niekoľkých menších susedných ostrovoch

Swahilčina sa pôvodne písala arabským písmom, od 19. storočia sa používa latinka. Najstaršie swahilské nápisy boli nájdené na náhrobných kameňoch zo 14. storočia. Bola v nej písaná islamská poézia.