Portál:Literatúra/Obrázok týždňa/2006

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2021 - Univerzálne

2006[upraviť zdroj]

- | - | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2006[upraviť zdroj]

1 2006 - Obrázok týždňa nebol použitý

2/2006[upraviť zdroj]

2 2006 - Obrázok týždňa nebol použitý

3/2006[upraviť zdroj]


Socha slávneho mušketiera D'Artagnana v Paríži.

4/2006[upraviť zdroj]


Návrh kostýmu z 19. storočia pre hlavnú postavu Tartuffe
v rovnomennej hre francúzskeho dramatika Molièra.


5/2006[upraviť zdroj]


Bohumil Hrabal namaľovaný medzi svojimi milovanými
mačkami na Hrabalovom múre v Prahe-Libni.


6/2006[upraviť zdroj]


221b Baker Street, adresa na ktorej býval legendárny
fiktívny detektív Sherlock Holmes.


7/2006[upraviť zdroj]


Mark Twain: Yankee na dvore kráľa Artuša, vydanie z roku 1889.


8/2006[upraviť zdroj]


Júliin balkón vo Verone, do ktorej Shakespeare
umiestnil milostnú tragédiu Rómeo a Júlia.

9/2006[upraviť zdroj]


Ilustrácia Arthura Rackhama ku knihe
Alica v krajine zázrakov anglického matematika
a lektora univerzity v Oxforde Lewisa Carrolla.


10/2006[upraviť zdroj]


Socha Petra Pana,
Kensington Gardens v Londýne.


11/2006[upraviť zdroj]


Madame de Staël, francúzska spisovateľka a historička,
stúpenkyňa ideálov francúzskej revolúcie.


12/2006[upraviť zdroj]


Ruský spisovateľ Maxim Gorkij
vyobrazený na poštovej známke.


13/2006[upraviť zdroj]


Výtlačky kníh nemeckého spisovateľa
Karla Maya vystavené v múzeu v mestečku
Radebeul neďaleko Drážďan.


14/2006[upraviť zdroj]


Interiér stredovekej knižnice Strahovského kláštora v Prahe.


15/2006[upraviť zdroj]


Rozprávka Doktor Jajbolíto ruského autora
kníh pre deti Korneja Čukovského na vinylovej platni
gramofónového vydavateľstva Мелодия, 1962.


16/2006[upraviť zdroj]


Jedno z vydaní románu David Copperfield
anglického spisovateľa Charlesa Dickensa.

17/2006[upraviť zdroj]


25. apríla 1719 bola prvý raz
vydaná novela Robinson Crusoe
anglického spisovateľa Daniela Defoe.

18/2006[upraviť zdroj]


Vzácna historická knižnica Betliarského kaštieľa
má 15 000 zväzkov cudzojazyčnej literatúry z oboru
teológie, histórie, štátovedy a zemepisu.

19/2006[upraviť zdroj]



Index Librorum Prohibitorum
vypracovaný a uverejnený katolíckou cirkvou v roku 1559.
Obsahoval zoznam kníh, ktoré mohli katolíci čítať
výhradne len s biskupovým súhlasom.
Čítanie týchto kníh mohlo viesť k exkomunikácii.


20/2006[upraviť zdroj]



Ilustrácia k fínskemu národnému eposu Kalevala,
ktorý zostavil z ľudovej tvorby Elias Lönnrot.


21/2006[upraviť zdroj]



List zo Židovskej encyklopédie.
Ketuba, židovská svadobná zmluva
je známa najmenej 2500 rokov, prvé zdobené
ketuby sa začali používať až v stredoveku.


22/2006[upraviť zdroj]



Pieseň o Nibelungoch
Výjav zo stredovekého nemeckého hrdinského
eposu, ktorý napísal neznámy autor okolo roku 1200.


23/2006[upraviť zdroj]



Karikatúra francúzskeho spisovateľa Alexandre Dumasa,
autora drám, románov, spomienok, reportáží a cestopisov.


24/2006[upraviť zdroj]



Podobizeň stredovekého nemeckého alchymistu
Johanna Fausta, ktorý inšpiroval Goetheo
k napísaniu dvojdielnej veršovanej drámy Faust.


25/2006[upraviť zdroj]



Socha Tilla Eulenspiegela,
dvorného šaša a hrdinu dolnonemeckej
Ľudovej knihy (Volksbuch) v Möllne.


26/2006[upraviť zdroj]



Elizabeth Barrettová Browningová,
jedna z najuznávanejších básnikov viktorianskej
éry, autorka Portugalských sonetov zomrela
29. júna 1861 vo Florencii.


27/2006[upraviť zdroj]



Ilustrácia anglického grafika Aubreyho Beardsleya
k poviedke Maska červenej smrti od Edgara Allana Poea.


28/2006[upraviť zdroj]


Victor Hugo v stvárnení Honoré Daumiera,
najvýznamnejšieho francúzskeho karikaturistu 19. storočia.

29/2006[upraviť zdroj]



Hans Christian Andersen, socha vytvorená z piesku.


30/2006[upraviť zdroj]


Portrét anglickej spisovateľky a poetky
Emily Brontëovej, autorky románu Búrlivé výšiny.


31/2006[upraviť zdroj]

(obrázok bol zmazaný)



Úvodná strana Danteho Božskej komédie.


32/2006[upraviť zdroj]



Louis Braille,
francúzsky učiteľ a vynálezca slepeckého,
takzvaného Braillovho písma.

33/2006[upraviť zdroj]



Mikael Olai Agricola, "otec fínskej literatúry", fínsky básnik,
zakladateľ spisovnej fínčiny a fínskej literatúry.


34/2006[upraviť zdroj]



Johanna Spyriová, švajčiarska spisovateľka,
autorka populárnej knihy pre deti Heidi, dievčatko z hôr.
Kniha bola preložená do päťdesiatich jazykov a sfilmovaná.


35/2006[upraviť zdroj]

(obrázok bol zmazaný)



Alexandr Sergejevič Puškin,
pamätník v Carskom Sele.


36/2006[upraviť zdroj]



Starogrécka poétka Sapfó na freske z Pompejí.

37/2006[upraviť zdroj]


Carmina Burana, kolekcia piesní a básní z 13. storočia
nájdených v benediktínskom kláštore Benediktbauern v Bavorsku.


38/2006[upraviť zdroj]


Ilustrácia k poéme Katarína
ukrajinského básnika, dramatika a maliara,
najvýznamnejšieho predstaviteľa ukrajinského
národného obrodenia Tarasa Ševčenka.


39/2006[upraviť zdroj]

(obrázok bol zmazaný)



Laura Ingalls Wilderová
Ako šesťdesiatročná napísala na podnet svojej dcéry Rose
sériu príbehov s názvom Domček v prérii.
V rokoch 1974-1983 bol podľa knihy v USA
natočený úspešný televízny seriál.


40/2006[upraviť zdroj]



Paul Scarron, francúzsky básnik (* † 6. október 1660).
Epitaf na jeho pomníku:
Kto ideš vôkol, kráčaj ticho,
nebuntoš ma a nedupoc,
ja, Scarron, dávno neoddýchol
som si, dnes driemem prvú noc.

.


41/2006[upraviť zdroj]



Anna Andrejevna Achmatovová,
najvýznamnejšia ruská poetka
20. storočia. Akt od talianskeho
maliara Amedea Modiglianiho, 1911
.


42/2006[upraviť zdroj]



Vila vilôčka, ktorú vymyslela pre Pipi dlhú pančuchu
jej autorka Astrid Lindgrenová.

43/2006[upraviť zdroj]



Strana z najstaršej dochovanej, ručne tlačenej knihy na svete.
Budhistická Diamantová sútra bola dokončená v roku 868 pred Kr..

44/2006[upraviť zdroj]



Ilustrácia z Boccaciovho De Casibus Virorum Illustrium
znázorňuje bohyňu Fortunu z rímskej mytológie.


45/2006[upraviť zdroj]



François Villon, autor Veľkého testamentu a Malého testamentu,
jeden z najprekladanejších básnikov na svete. Drevoryt z roku 1489.
Francúzsky básnik a Villonov editor Tristan Tzara o jeho poézii povedal:
Taká silná a prenikavá je hodnota Villonovej poézie, že sa
nám často zdá, že sa dotýka samého ľudského vedomia.

.


46/2006[upraviť zdroj]



Emily Dickinsonová, najslávnejšia americká poétka
z konca 19. storočia, mnohými radená k najväčším svetovým
lyrikom všetkých čias. Jej dielo obsahuje asi 1775 básní.


47/2006[upraviť zdroj]



Laurence Sterne, autor románu Život a názory pána Tristrama Shandyho.
Prvé dva zväzky knihy vyšli v decembri 1759. Dej knihy bol neporovnateľný
s vtedajšou literárnou tvorbou. Aj keď titul knihy spomínal životné udalosti, hlavný
hrdina sa narodil až v treťom zväzku, ktorý ešte nebol napísaný.


48/2006[upraviť zdroj]



Donatien Alphonse François de Sade,
známejší ako markíz de Sade (* † 2. december 1814), francúzsky aristokrat, prozaik,
autor filozofických statí a úvah Filozofia v budoári, erotického románu Justína a iných.

49/2006[upraviť zdroj]



John Bauer, švédsky maliar a ilustrátor rozprávok
počas svojho krátkeho života nestihol namaľovať
veľa, jeho trollovia a princezné však boli
medzi deťmi vo Švédsku veľmi obľúbené.

50/2006[upraviť zdroj]



Socha notorického blba Josefa Švejka
v poľskom meste Sanok od Adama Przybysza.
Haškov román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
bol preložený do 58 jazykov, v newyorkskej City Opera
mala 28. apríla 1958 premiéru opera The Good Soldier Schweik,
v súčasnosti má Deutsches Theater v Berlíne v repertoári
muzikál Schwejk it easy, na svete existuje údajne päť Švejkových
sôch a 1. marca 1995 bola objavená planétka 7896 Svejk.


51/2006[upraviť zdroj]


Ilustrácia Johna Leecha k poviedke Vianočná koleda od Charlesa Dickensa.


52/2006[upraviť zdroj]



Margita Navarská, dcéra vojvodu Karola Angoulêmského,


manželka Karola, vojvodu Alenconského, neskôr Henricha II.,


kráľa navarského, autorka zbierky noviel Heptameron.