Portál:Literatúra/Odporúčaný článok/8 2008

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Jozef Ignác Bajza (* 5. marec 1755, Predmier – † 1. december 1836, Bratislava) bol katolícky farár, spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine.

Narodil sa v zámožnejšej gazdovskej rodine. Základné vzdelanie získal vo svojom rodisku, vyššie v Žiline. V rokoch 1777 – 1780 študoval teológiu na viedenskom Pázmaneu. Po vysviacke roku 1780 pôsobil ako kaplán v Trnave a Ostrihome. V roku 1783 nastupuje do Dolného Dubového, ako správca fary. Pôsobí tu vyše 20 rokov a tu aj vzniká väčšina jeho literárnych diel. Bol veľmi prakticky založený a podnikavý – popri fare vlastnil pálenicu a dobre viedol i farské hospodárstvo, čo mu pomohlo financovať svoje literárne diela vlastným nákladom. Pre prudkú, priamu a sebavedomú povahu sa často dostával do konfliktov. Okrem sporov s Bernolákom a Fándlym kvôli zavádzaniu slovenčiny do literatúry mal tiež veľa sporov s cirkevnou i svetskou mocou. Z fary odchádza v roku 1805 do Prietrže pri Senici, kde pôsobil až do roku 1815.Jeho poslednou pastoračnou stanicou boli Zbehy pri Nitre. V roku 1828 ho ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay vymenoval za kanonika bratislavskej kapituly. Tu pôsobil až do svojej smrti. Pochovaný je v krypte Dómu sv.Martina.