Portál:Medicína/Odporúčané články/2006

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

2005 - 2006 - 2008 - 2009 - 2010     +

Rok 2006[upraviť zdroj]

január - február - marec - apríl - máj - jún - júl - august - september - október - november - december

1/2006[upraviť zdroj]

Schéma počítačovej tomografie.

Počítačová tomografia (angl. Computed Tomography, skr. CT) je rádiologická vyšetrovacia metóda, ktorá pomocou röntgenového žiarenia umožňuje zobrazenie vnútra ľudského tela. Metóda sa využíva najmä v oblasti medicíny, kde slúži na diagnostiku širokého spektra poranení a chorôb.

Prístroj, ktorý takéto zobrazenie umožňuje, sa nazýva počítačový tomograf.

2/2006[upraviť zdroj]

Schéma ošetrenia k. k.: zub s kazom, odstránenie kazu, rozšírenie k. k., zaplnenie k. k.

Ošetrenie koreňového kanálika alebo endodontické ošetrenie (gréc. endon = vnútri , odous, odontos = zub) je zákrok vykonávaný zubárom na zube, pri zápale zubnej drene (lat. pulpitis) alebo zápale zubného lôžka (lat. periodontitis). Cieľom je vyčistenie kanálika od zapálených tkanív a baktérií, dezinfekcia kanálika a jeho hermetické zapečatenie. Endodontické ošetrenie je často jediná možnosť záchrany zuba pred vytiahnutím (lek. extrakcia).

3/2006[upraviť zdroj]

Magnetická rezonancia – rez mozgom

Magnetická rezonancia (skr.MR alebo MRI – z anglického "magnetic resonance imaging") je vyspelá rádiologická zobrazovacia metóda, ktorá umožňuje zobraziť patologické zmeny v ľudskom organizme. Pacient je vložený do veľmi silného a homogénneho magnetického poľa, do jeho tela je vyslaný krátky rádiofrekvenčný imuplz a po jeho skončení sa sníma slabý signál, ktorý vytvára pacientovo telo, a ktorý sa následne použije na rekonštrukciu samotného obrazu.

Pokračovanie článku...

4/2006[upraviť zdroj]

Medzinárodná klasifikácia chorôb (oficiálny a úplný názov – Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a príbuzných zdravotných problémov; zaužívaná skratka MKCH alebo MKCH-10) je systém položiek, ktorými sa označujú jednotlivé choroby a ich varianty podľa dohodnutých a ustanovených kritérií. Obsahuje v danej revízii celé rozpätie v danom čase známych chorobných jednotiek.

Štatistická klasifikácia chorôb má svoj začiatok v 18. storočí. Kým staršie revízie sa zaoberali príčinami smrti, rozsah 6. revízie bol v roku 1948 rozšírený včlenením nezhubných chorôb. Toto rozširovanie ďalej pokračovalo v 9. revízii spolu s niektorými inováciami, umožňujúcimi uspokojenie štatistických potrieb množstva rôznych organizácií. Okrem toho boli počas medzinárodnej konferencie pre 9. revíziu (Ženeva, 1975) dočasne prijaté a pokusne schválené na publikovanie doplnkové klasifikácie výkonov v lekárstve, telesných chýb a obmedzení aktivity.

Pokračovanie článku...

5/2006[upraviť zdroj]

Prsník (lat. mamma) je párový žľazový orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je mliečna žľaza. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený).

Anatómia prsníka[upraviť zdroj]

Ženský prsník[upraviť zdroj]

Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (musculus pectoralis major), čiastočne i na prednom pílovitom svale (musculus serratus anterior). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (sternum) z vnútornej a prednou axilárnou čiarou z vonkajšej strany.
Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva sinus mammarum. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako sulcus inframammalis – podpsníkový záhyb. V strede prsníka sa nachádza prsný dvorec – areola mammae, ktorého centrum tvorí prsná bradavka – papilla mammae. Dvorec i bradavka sú výrazne pigmentované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – glandulae areolares. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky hladkého svalstva – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch.

Pokračovanie článku...

6/2006[upraviť zdroj]

Karcinóm prsníka je najčastejším zhubným (malígnym) nádorom u žien, postihuje každú dvanástu ženu a jeho výskyt v populácii v celosvetovom meradle neustále narastá. Celosvetový výskyt nie je rovnomerný, najčastejší je v Európe a Severnej Amerike, relatívne zriedkavejší v Južnej Amerike a Japonsku. Najčastejšie sa vyskytuje v období ohraničenom 35. až 75. rokom života ženy. Na Slovensku bolo v roku 2002 zaznamenaných 1945 nových prípadov u žien a 18 u mužov, čo dáva 48,6 prípadov na 100 000 žien a 0,6 prípadu na 100 000 mužov (štandardizované na svetovú populáciu). U slovenských žien sa jedná jednoznačne o najčastejšie zhubné ochorenie.

Pokračovanie článku...

7/2006[upraviť zdroj]

Vnútorná stavba kosti.

Kosť (lat. os) alebo kostné tkanivo je najtvrdšie podporné tkanivo alebo oporný orgán sformovaný z tohto tkaniva. Nachádza sa u mnohých živočíchov. Kostné tkanivo tvorí podstatnú časť kostry stavovcov.

Pokračovanie...

8/2006[upraviť zdroj]

Hrudný kôš človeka, tvorený 12. pármi rebier. Gray's Anatomy of the Human Body, 1918.)

Rebrá (lat. costae) sú dlhé, štíhle a zakrivené kosti, ktoré tvoria kostru hrudníka. Rebrá sú párové kosti – na každej strane hrudníka sa nachádza 12 rebier. Vpredu sa pripájajú na hrudnú kosť, vzadu na hrudné stavce – spoločne tak vytvárajú tzv. hrudný kôš. Označujú sa rímskymi číslami I-XII v latinskom, arabskými číslami 1 – 12 v slovenskom názvosloví.

Pokračovanie...

9/2006[upraviť zdroj]

Hrudná kosť a hrudný kôš – pohľad spredu. Gray´s Anatomy, 1918)

Hrudná kosť (lat. sternum) je súčasťou kostry hrudníka.

Anatómia[upraviť zdroj]

Hrudná kosť je podlhovastá, nepárová kosť, ktorej ventrálna časť je mierne konvexná a dorzálna časť mierne konkávna. Je uložená mediálne v prednej časti hrudného koša.

Pokračovanie článku...

10/2006[upraviť zdroj]

Medzistavcová symfýza (lat. symphysis intervertebralis) je spojenie tiel stavcov typu synchondrózy. Toto spojenie je vytvorené medzi stavcami pohyblivej časti chrbtice. Jeho základom je medzistavcová platnička (intervertebrálny disk, lat. discus intervertebralis).

Medzistavcová platnička[upraviť zdroj]

Sagitálny rez cez medzistavcovú platničku a priľahlé časti tiel susediacich stavcov plodu ovce. Zdroj: Gray´s Anatomy, 1918.

Pokračovanie...

11/2006[upraviť zdroj]

Kraniovertebrálne skĺbenie, pohľad zboku. Gray´s Anatomy, 1918.

Kraniovertebrálne skĺbenie alebo kraniovertebrálne spojenie je zložitý systém kĺbov a väzov, ktorý spája záhlavnú kosť (a teda lebku) s atlasom a čapovcom.

Skladá sa z viacerých samostatných kĺbov, ale funguje ako jeden funkčný celok:

  • articulatio atlantooccipitalis
  • articulatio atlantoaxialis
  • a. atlantoaxialis mediana
  • a. atlantoaxialis lateralis

Pokračovanie...

12/2006[upraviť zdroj]

Stavcovorebrové skĺbenie (lat. articulatio costovertebralis) - je pohyblivé spojenie rebra so stavcom. Keďže rebrá sú párové kosti, i skĺbenie je symetrické. Tvoria ho dva samostatné kĺby:

  • skĺbenie hlavičky rebra (lat. articulatio capitis costae)
  • priečnorebrové skĺbenie (lat. articulatio costotransversalis)
Pohľad na stavcovorebrové skĺbenie zhora. Gray´s Anatomy, 1918.

Pokračovanie...