Portál:Medicína/Odporúčané články/2009
2005 - 2006 - 2008 - 2009 - 2010
Rok 2009[upraviť zdroj]
1. – 9. január · 9. január – 2. marec · 2. – 12. marec · marec · apríl · máj · jún · júl · august · september · október · november · december
1. január – 9. január 2009[upraviť zdroj]
Odporúčaný článok/Schizoafektívna porucha Verzia stránky z 8. decembra 2008
Schizoafektívna porucha je psychiatrická diagnóza označujúca vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy (čiže poruchy myslenia a vnímania) spolu so symptómami afektívnej poruchy (teda poruchy nálady). Jedná sa tak o skupinu porúch na rozhraní medzi afektívnymi a schizofrénnymi psychózami, ktorá vyúsťuje do výrazných patologických zmien správania, prežívania, emócií a často v akútnej fáze aj do straty schopnosti viesť zodpovedný, sociálne a ekonomicky usporiadaný život.
Chorý obvykle musí čeliť viacerým symptómom, ktoré narušujú vykonávanie jeho sociálnej roly. Základom ochorenia je epizodický výskyt porúch nálady, čo predstavuje predovšetkým akútnu alebo chronickú depresiu s možným striedaním sa s mániou alebo hypomániou. Chorý môže byť emočne nestabilný a hypersenzitívny, alebo môže pociťovať citovú vyprahnutosť spojenú s apatiou. Obzvlášť vážnymi príznakmi sú prejavy schizofrénnej psychózy, kedy sa môžu objaviť halucinácie a chorý vytvára bizarné, grandiózne alebo paranoidné bludné konštrukcie.
Pôvod pomenovania
Termín schizoafektívna psychóza ako prvý použil americký psychiater ruského pôvodu Jacob Sergi Kasanin (1897 – 1946) v roku 1933. Popísal ochorenie u mladých pacientov vo veku 20 až 30 rokov, u ktorých sa súčasne prejavovali schizofrénne aj afektívne príznaky. Trvali niekoľko týždňov až mesiacov a končili sa úplným uzdravením stavu. Toto ochorenie vnímal ako variant schizofrénie s dobrou prognózou.
9. január – 2. marec 2009[upraviť zdroj]
Odporúčaný článok/Zobrazovanie magnetickou rezonanciou Verzia stránky z 9. januára 2009
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (skr. MR alebo MRI - z anglického „magnetic resonance imaging“) je moderná rádiologická metóda, ktorá umožňuje diagnostikovať patologické zmeny v ľudskom organizme bez toho, aby bolo nutné narušiť jeho integritu (operáciou či inou invazívnou metódou). Pacient je vložený do veľmi silného a homogénneho magnetického poľa, do jeho tela je vyslaný krátky rádiofrekvenčný impulz a po jeho skončení sa sníma slabý signál, ktorý vytvára pacientovo telo, a ktorý sa následne použije na rekonštrukciu samotného obrazu.
História
Za prvý priekopnícky článok o zobrazovaní magnetickou rezonanciou sa považuje „Image formation by Induced Local Interaction; Examples Employing Magnetic Resonance“ v marcovom čísle časopisu Nature z 16. marca 1973. Jeho autorom bol Paul Lauterbur.
Ako uznanie za ich objavy a obrovský prínos v uplatnení magnetickej rezonancie v medicíne boli Paul Lauterbur a Sir Peter Mansfield v roku 2003 ocenení Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu. Lauterbur objavil, že gradienty v magnetickom poli môžu byť použité na vytvorenie dvojrozmerného obrazu. Mansfield analyzoval gradienty matematicky. Komisia však ignorovala priekopníka v MR zobrazovaní Raymonda V. Damadiana, hoci Nobelove pravidlá dovoľovali rozdeliť ocenenie aj medzi tri osoby. Krátko po vyhlásení si Damadian zaplatil drahú celostranovú inzerciu vo veľkých novinách, a touto formou protestoval proti rozhodnutiu komisie. („Prístroj a metóda na zisťovanie rakoviny v tkanive“ Raymonda Damadiana)
2. marec – 12. marec 2009[upraviť zdroj]
Odporúčaný článok/Karcinóm prsníka Verzia stránky z 2. marca 2009
.jpg)
Karcinóm prsníka je najčastejším zhubným (malígnym) nádorom u žien, postihuje každú dvanástu ženu a jeho výskyt v populácii v celosvetovom meradle neustále narastá. Celosvetový výskyt nie je rovnomerný, najčastejší je v Európe a Severnej Amerike, relatívne zriedkavejší v Južnej Amerike a Japonsku. Najčastejšie sa vyskytuje v období ohraničenom 35. až 75. rokom života ženy. Na Slovensku bolo v roku 2002 zaznamenaných 1945 nových prípadov u žien a 18 u mužov, čo dáva 48,6 prípadov na 100 000 žien a 0,6 prípadu na 100 000 mužov (štandardizované na svetovú populáciu). U slovenských žien ide jednoznačne o najčastejšie zhubné ochorenie.
Etiológia (príčiny vzniku)
Príčiny vzniku karcinómu prsníka sú predmetom dlhodobého a intenzívneho vedeckého výskumu. Mnohé nie sú ešte známe alebo je ich pôsobenie nejasné. Faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku karcinómu môžeme rozdeliť na 2 veľké skupiny: genetické a negenetické.
3/2009[upraviť zdroj]
Vrodené chyby maternice alebo anomálie Müllerových vývodov (angl. Mullerian ducts anomalies, skr. MDA) vznikajú poruchou vzniku, vývoja a splývania párových paramezonefrických (Müllerových) vývodov. Z nich počas embryonálneho vývoja vznikne maternica (lat. uterus) a horné dve tretiny pošvy (lat. vagina).
Vrodené chyby maternice postihujú cca. 1 – 3% ženskej populácie. Ich výskyt v populácii je pravdepodobne podhodnotený, pretože mnohé z nich nemajú žiadne klinické príznaky a objavia sa väčšinou náhodou pri vyšetrovaní žien, ktoré majú problémy s donosením dieťaťa. Nebola zistená žiadna rasová predispozícia, MDA neovplyvňujú priemernú dĺžku života.
4/2009[upraviť zdroj]
Addisonova choroba (tiež chronická nedostatočnosť nadobličiek alebo hypokortikalizmus) je vzácne endokrinné ochorenie, ktoré bolo prvýkrát popísané britským lekárom Thomasom Addisonom. Odhaduje sa, že postihuje zhruba 1 až 2 ľudí zo 100 000. Choroba prepukne, ak nadobličky nedokážu produkovať dostatočné množstvo hormónu kortizolu a niekedy aj aldosterónu.
Addisonovou chorobou označujeme primárnu adrenálnu insuficienciu, pri ktorej zlyháva samotná nadoblička, sekundárna adrenálna insuficiencia vzniká, ak hypofýza neprodukuje dostatočné množstvo adrenokortikotropného hormónu (ACTH), ktorý stimuluje kôru nadobličiek.
5/2009[upraviť zdroj]
Adenóm hypofýzy je benígny (nezhubný), pomaly rastúci nádor predného laloka podmozgovej žľazy. Je jej najčastejším nádorom vôbec a tvorí 10 až 15 % všetkých vnútrolebečných nádorov. Predpokladá sa, že vzniká na podklade hyperplázie pri stálej stimulácii hypotalamickými spúšťačmi (tzv. liberíny) a nedostatku spätnej väzby.
Adenómov je viacero druhov. Mikroskopicky majú trabekulárnu, alveolárnu alebo folikulárnu štruktúru. Cytologicky sa delia na:
- acidofilné alebo eozinofilné (15 %)
- bazofilné (5 %)
- chromofóbne (80 %)
Môžu ale nemusia sa prejavovať nadmernou produkciou hormónov a podľa tejto vlastnosti ich možno rozdeliť na:
- hormonálne aktívne
- prolaktinóm - produkuje prolaktín
- kortikotropný adenóm - produkuje kortikotropín
- somatotropný adenóm - produkuje somatotropín
- hormonálne inaktívne
6/2009[upraviť zdroj]
Leiomyóm alebo tiež myóm maternice je najčastejším nezhubným nádorom maternice. Jeho výskyt rôzne štúdie odhadujú na 25 až 77% všetkých žien. Zdravotné ťažkosti v súvislosti s myómom sa však pred menopauzou prejavia len asi u jednej tretiny takto postihnutých žien.
Príznaky[upraviť zdroj]
Myómy sú väčšinou bezpríznakové, najmä tie menšie. K najčastejším patrí abnormálne menštruačné krvácanie a príznaky z tlaku nádoru na okolie (časté močenie, zápcha, panvová bolesť, dyspareúnia). Sú jednou z príčin ženskej neplodnosti a problémov s donosením plodu. Myóm je vo vyspelých krajinách najčastejším dôvodom chirurgického odstránenia maternice (hysterektómia).
Etiopatogenéza[upraviť zdroj]
Leiomyóm maternice je nezhubný nádor z hladkého svalstva, ktorého rast je ovplyvnený pohlavnými hormónmi a vyskytuje sa preto najčastejšie u žien v reprodukčnom veku, častejšie u žien čiernej pleti a tých, ktoré ešte nerodili. Neobjavuje sa pred pubertou a po menopauze nezriedka klinické príznaky samovoľne ustupujú až miznú (pre pokles hladiny estrogénu a progesterónu). Tažkosti však môžu pretrvávať u žien, užívajúcich hormonálnu substitučnú liečbu, prípadne sa výrazne zhoršiť u tehotných žien.
7/2009[upraviť zdroj]
Extáza tiež (3,4-metylendioxy-N-metylmetamfetamín) je najrozšírenejšou spomedzi tzv. diskotékových, tanečných drog. MDMA, účinnú látku v tabletkách extázy po prvý raz syntetizovali v roku 1898. Verejnosť však túto drogu takmer 50 rokov prehliadala. Medicínske pokusy použiť drogu ako prostriedok znižujúci chuť do jedenia (anorektikum) alebo „drogu pravdy“ – neboli úspešné, alebo ich zastavili pre „zvláštne vedľajšie účinky“. Extáza (XTC alebo E) sa rozšírila až v súvislosti s techno hudbou – ale zato veľmi razantne. Extáza patrí ku koloritu techno-parties, pretože po jej užití dokáže mládež bez akýchkoľvek problémov pretancovať celé noci. Pilulky sa vyrábajú v rôznych farbách, veľkostiach a s rôznou potlačou.
8/2009[upraviť zdroj]
Endometriálny karcinóm alebo karcinóm endometria je zhubný nádor vnútornej výstelky dutiny maternice - endometria. Celosvetovo je siedmym najčastejším zhubným ochorením, oveľa častejším (až desaťnásobne) vo vyspelých, ako v rozvojových krajinách. V Severnej Amerike a Európe je najčastejším zhubným nádorom ženského genitálu a štvrtým najčastejším zhubným nádorom vôbec. V posledných rokoch jeho výskyt rastie, no predlžuje sa zreteľne i doba prežívania (5-ročné prežívanie vo viac ako 80% prípadov).
Najčastejšie sa vyskytuje u starších žien po menopauze, čo je aj príčinou jeho včasného záchytu a dobrej prognózy (objavenie sa krvácania z rodidiel u ženy po menopauze). K ďalším rizikovým faktorom patrí dlhodobá terapia estrogénmi, obezita, bezdetnosť (závažnejší v spojení s neplodnosťou), liečba Tamoxifenom. Naopak riziko znižujú početné pôrody (ochranný účinok progesteronu), fajčenie a hormonálnej antikoncepcie.
9/2009[upraviť zdroj]
Krvná skupina alebo krvný typ je charakteristika vlastností červených krviniek v krvi jedinca, resp. sacharidov a bielkovín na ich bunkovej membráne. Najdôležitejšie klasifikácie pre popis ľudských krvných skupín sú AB0 a Rhesus faktor (Rh faktor). Známych je ale aj približne ďalších 50 systémov krvných typov. Často sú ale menej významné ako AB0 a Rh.
Krvná skupina je určená antigénmi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s polysacharidmi. Neprítomnosť niektorého z týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných protilátok (pozri nižšie).
Transfúzia krvi neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii – zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Darovaná krv by bola organizmom odmietnutá a výsledný produkt chemickej reakcie by spôsobil akútne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k hemolytickej anémii, zlyhaniu obličiek, šoku a smrti.
10/2009[upraviť zdroj]
Hypománia (z gréckeho μανία = slov. šalieť, šialenstvo) znamená v psychiatrii taký psychický stav, ktorý sa vyznačuje submanickým syndrómom ("pod-manickým", menej než manickým). Emotivita má svoju reguláciu a nie je úplne riadená vedomím či psychogénnymi podnetmi, ale aj genetickými a neurogénnymi faktormi. Tento poznatok nadobúda svoj špecifický význam hlavne pri afektívnych poruchách (poruchách nálady), medzi ktoré sa hypománia ako patologická derivácia mánie pri zmiešaných afektívnych epizódach alebo pri bipolárnom cyklovaní, či pri cyklotýmii zaraďuje. Hypomanický syndróm sa teda vyznačuje chorobne povznesenou náladou, pri ktorej býva narušená súdnosť a kritičnosť (veľké sebavedomie a pod.), inokedy môže byť agitovaným stavom nálady, stavom iritácie a podráždenosti. Myšlienky a správanie sú konzistentné s náladovou situáciou. Psychotické príznaky, typické občas pre mániu, pri hypománii úplne absentujú.
11/2009[upraviť zdroj]
Afektívna porucha je psychiatrický termín označujúci psychické ochorenie postihujúce náladu, emócie a celkový afekt. Tieto poruchy sú veľmi známe, zasahujú mnoho jednotlivcov a v psychiatrickej histórii patria medzi najskôr rozpoznané a klasifikované. Možno zovšeobecniť, že ide o skupinu porúch, ktoré majú v popredí patologickú náladu a periodický priebeh. Rozpoznávame na základe patologicky vyhrotených polárnych emócií (smútok-radosť) depresívne až melancholické afektívne poruchy na jednej strane, na opačnej strane spektra stojí zase hypománia a mánia. Niektoré zdroje uvádzajú súvislosť medzi afektívnymi poruchami a úzkosťou či panickou poruchou.
12/2009[upraviť zdroj]
Zub (lat. dens) je tvrdá anatomická štruktúra, ktorá sa nachádza v ústnej dutine väčšiny stavovcov. Funkcia zubov je spracovanie potravy, tvorba reči a zvukov a formovanie tváre.
Zuby živočíchov[upraviť zdroj]
Pravé a nepravé zuby[upraviť zdroj]
Nepravé zuby nemajú špecifické tvrdé časti, sú to rohovinové útvary z epitelu a nachádzajú sa v ústnej jamke kruhoústych rýb (Cyclostomata, napríklad mihuľa), u lariev obojživelníkov a v ústnej dutine niektorých korytnačiek (napríklad Kožatka veľká – Dermochelys coriacea). Žaby z čeľade skokanovitý (lat. Ranidae) majú na spodnej čeľusti kostené výrastky. Samci ich majú väčšie ako samice.